Ak by niekto chcel zasadiť príbeh „Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol“ do Bratislavy, ovplyvňovanie svetových dejín by sa pokojne mohlo odohrávať v trojuholníku medzi hradným kopcom, Dunajom a Štúrovou ulicou.
Človek, ktorý sa totiž narodil pred sto rokmi v Prešporku, žil v skutočnosti v piatich štátoch, zažil dve svetové vojny, vládol mu cisár vo Viedni, prezident v Prahe aj Bratislave, i premiéri v oboch mestách.
K tomu si prirátajte Moskvu i Brusel, koruny (rakúske, uhorské, československé i slovenské), eurá, kolkovanie peňazí, znárodnenie, arizáciu, kolektivizáciu, privatizáciu, reštitúciu či zmenu peňazí. Sklamanie z Mníchova, Víťazný február, vstup bratských vojsk, novembrovú „Nežnú“ i rozdelenie krajiny. To všetko bez toho, aby musel dotyčný či dotyčná čo len päty z domu vytiahnuť. Ešte aj rodné mesto sa dnes volá inak.
Osmičkový rok je pre nás, obyvateľov územia medzi Tatrami a Dunajom, vždy šancou pripomínať si výročia:
- V roku 1918 vzniklo Československo (skončila sa 1. svetová vojna a rozpadlo sa Rakúsko-Uhorsko)
- O dvadsať rokov neskôr v Mníchove spojenci ustúpili Hitlerovi a stratili sme časť územia.
- O ďalších desať rokov (už po 2. svetovej vojne) prebehol Víťazný február.
- A o ďalších dvadsať rokov sa Pražská jar zmenila na letný príchod bratských vojsk.
- Pred 25 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika.
- A pred dvadsiatimi rokmi sa skončilo obdobie mečiarizmu.
Toľko k spomienkam. Čo sme sa vďaka nim naučili?
- Nič netrvá večne. Veľké a mocné impériá, ktoré pretrvali stáročia, môžu padnúť. A padnú.
- Ustupovanie zlu nevedie k jeho zastaveniu.
- Diktatúra sa k moci môže dostať naoko demokratickou cestou.
- Na vzburu voči moci treba novú generáciu.
- Vytvoriť štát je len začiatok, treba sa naučiť si vládnuť.
- Akokoľvek neohrozene moc pôsobí, môže padnúť ako domček z karát.
Tieto historické udalosti posledných sto rokov si treba pravidelne pripomínať. Aká je však ich výpovedná hodnota v našej dobe? V časoch digitálnej revolúcie, disrupcie tradičných odvetví, nadvlády sociálnych sietí a pretlaku informácií?
Spomínaný storočný človek by zrejme zhodnotil, že nič netrvá večne, že za veci treba bojovať, a že párkrát za storočie sa treba vypnúť k heroickým výkonom. Drvivú väčšinu času však prebieha bežný, každodenný život. A práve každodenná disciplína nakoniec rozhodne, čo zo zlomových okamihov vyrastie. Pretože ako často citujú Aristotela, kvalitu netvorí jeden „čin“ ale náš „zvyk“, teda to, čo robíme pravidelne.
Nech sa nám všetkým podarí v roku 2018 posunúť našu kvalitu života o krok ďalej.
