Tento článok je BrandVoice. Čo to znamená?
17. decembra 2020

Pandémia COVID-19 preverila zdravotnícke systémy všade vo svete, poodhalila ich slabé miesta, načrtla nevyhnutné zlepšenia. Zároveň však poukázala na nové príležitosti. Daren Wilson, generálny manažér inovatívnej biotechnologickej a diagnostickej spoločnosti Roche Slovensko hovorí, aké inovácie by slovenskému zdravotníctvu pomohli, a prečo je dôležité rozvíjať dialóg naprieč celým ekosystémom.

COVID-19 na seba strhol takmer všetku pozornosť. Nevytvárame ďalší problém tým, že ostatné témy išli do úzadia?

Sú tu dlhodobé problémy, diagnózy, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí. Diabetes, srdcovo-cievne ochorenia, rakovina – títo pacienti boli zrejme najviac dotknutí pandémiou. Na vyšetrenia aj kvôli liečbe musia chodiť do nemocníc, ktoré sú pre nich rizikovým prostredím. Zo strachu pred nákazou sa ľudia so zdravotnými problémami mohli vyhýbať vyšetreniam, alebo mali sťažený prístup k liečbe. Mnoho prípadov sa tak nemuselo odhaliť včas, ďalšie progredovali. Bohužiaľ, už teraz je tu miera prežitia pacientov s rakovinou o 4 – 12 % nižšia než v okolitých krajinách. Je to jasný signál, že existuje priestor na zlepšenie. 

Ako sme na tom v porovnaní s inými európskymi štátmi v otázke dostupnosti inovatívnej liečby pre pacientov?

Už dlhé roky pretrváva nerovnosť v prístupe slovenských pacientov k inovatívnym a moderným terapiám v porovnaní s inými Európanmi. Pozornosť by si zaslúžili viaceré štatistiky, ktoré to potvrdzujú. Alarmujúcim číslom napríklad je, že až 79 % liekov určených na liečbu onkologických ochorení je na Slovensku nedostupných. A to napriek tomu, že sú v EÚ registrované, používané a odporúčané v rámci liečebných štandardov. Navyše, aj keď Európska lieková agentúra (EMA) liek schváli, kým sa k nemu slovenský pacient dostane, prejde kvôli tunajším schvaľovacím procesom priemerne ďalších 722 dní. Pre porovnanie, v Nemecku tento proces trvá 134 dní. Podobná situácia je tiež pri liekoch na neonkologické zriedkavé ochorenia. Len 33 % liekov schválených EMA je u nás dostupných. Pritom tento stav nie je len záležitosťou peňazí – krajiny ako Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko či Chorvátsko majú nižšie HDP na obyvateľa, no prístup k inovatívnej liečbe majú podstatne lepší.

Zdroj foto: Archív Roche

Čo musíme urobiť pre to, aby sa situácia pre slovenského pacienta zlepšila?

Príležitosťou pre Slovensko by mohla byť zmena prístupu z nákladovo orientovaného systému na hodnotovo orientovaný. Snažiť sa každému pacientovi poskytnúť najlepšiu dostupnú liečbu, nie primárne tú cenovo najefektívnejšiu. Vyššie náklady by boli kompenzované rýchlejším návratom do ekonomicky aktívneho života. Odhaduje sa, že jedno euro investované do zdravotníctva sa do spoločnosti vráti viac ako 4-násobne. Chorobou totiž netrpia len pacienti, týka sa aj ich najbližších a nepriamo i výkonnosti hospodárstva. Chorý človek sa nie vždy môže zapojiť do ekonomického života a je odkázaný na pomoc iných. Často kvôli tomu musí prácu zanechať tiež člen rodiny. Zdravie ľudí je preto pre štát investíciou, ktorá sa vráti.

Môžeme v celej tejto situácii naďalej pretrvávajúcej pandémie vidieť aj pozitíva?

Pandémia je síce zaťažkávacou skúškou, no zároveň je príležitosťou na odvážne zmeny. V rámci fondu obnovy krajiny získajú z EÚ miliardy eur, z ktorých časť určite pôjde do zdravotníctva. Je to príležitosť, ako vybudovať hodnotovo orientovaný systém zdravotnej starostlivosti, zvýšiť efektivitu alokácie zdrojov, znížiť náklady pre celú spoločnosť a posilniť ekonomiku. Rovnako dôležité bude aktívne sa zapájať do množstva zmysluplných európskych iniciatív v oblasti zdravotníctva, výskumu a inovácií.

Aké konkrétne kroky máte na mysli?

Aby pacienti dostávali tú najlepšiu možnú liečbu, je nevyhnutné rozvíjať personalizovaný prístup k liečbe. Napríklad rakovina – existuje vyše 200 druhov s vyše miliónom rôznych mutácií. Personalizovaná medicína nám umožňuje spoznať chorobu na molekulárnej úrovni a presnejšie vybrať vhodné riešenia. Tým sa zvýši pravdepodobnosť uzdravenia a znižujú sa náklady, pacient má šancu rýchlejšie sa vrátiť do bežného života. Riešením môže byť starší liek, novší liek, hlavne však taký, z ktorého bude mať pacient najväčší osoh. Táto cesta je efektívnejšia pre pacienta a tiež pre celý systém.

Čo musíme na Slovensku urobiť, aby systém efektívneho a personalizovaného zdravotníctva fungoval?

Predovšetkým potrebujeme zefektívniť procesy v zdravotníctve, digitalizovať ho a naučiť sa lepšie využívať dostupné medicínske dáta. Lekárom by to umožňovalo rýchlejšie a presnejšie rozhodovať o liečbe. Zdravotnícky systém by získal kvalitnejšie nástroje na to, ako testovať a merať prínos vynakladania finančných prostriedkov, a tiež zistiť, či naozaj prinášajú viac úžitku pre pacientov. Po inšpiráciu stačí ísť do Chorvátska, kde sa už pár rokov liečia onkologické ochorenia na veľmi vysokej úrovni cez personalizovaný prístup na základe zdieľania dát, napríklad klinických štúdií, vyhľadávania najvhodnejšej liečby cez celosvetové registre s pomocou algoritmov a umelej inteligencie. Každý pacient s rakovinou má prístup k pokročilým testovacím metódam pre čo najpresnejšie stanovenie diagnózy a zároveň štát umožňuje včasný prístup k novým inovatívnym formám liečby. Súkromný sektor, IT firmy, aj farmafirmy ako Roche sa aktívne zapájali do budovania tohto systému, pomáhali s budovaním infraštruktúry a so zlepšovaním dostupnosti liekov. Toto partnerstvo je skvelým príkladom toho, akým spôsobom sa môžu krajiny ako Slovensko posunúť vpred v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdroj foto: Archív Roche Slovensko

Aké ďalšie krajiny by nám mohli byť inšpiráciou pre dosiahnutie cieľa kvalitnejšieho zdravotníctva?

Inšpiráciou môže byť napríklad Taiwan, ktorý prijal systém všeobecného zdravotného poistenia pred 25 rokmi a aktuálne taiwanské zdravotníctvo patrí medzi najlepšie na svete. Svoje možnosti v informačných technológiách dokázala krajina využiť na zlepšenie zdravia obyvateľov, s menším percentom výdavkov ako krajiny OECD a pri spokojnosti verejnosti na úrovni 86 %. Digitalizácia pomohla lekárom a lekárnikom získať potrebné dáta o doterajšej liečbe pacientov, doručovať výsledky vyšetrení a získať komplexný obraz o zdravotnom stave rýchlo a efektívne. Tamojší pacienti nemusia absolvovať mnohé opakované vyšetrenia a podstupovať s nimi spojené riziká.

Spolupráca naprieč ekosystémom je jednou z vašich priorít. Projektom HealthCare Lab ste podporili startupy, ktoré majú potenciál priniesť do zdravotníctva zásadné inovácie. Čo vás k tomu viedlo?

Za vznikom tohto projektu boli dva dôvody. Chceli sme do firmy priniesť viac tvorivosti, spolupráce a agilnejší prístup k riešeniu problémov. Využili sme naše možnosti, ako tieto riešenia dostať k ľuďom. Druhým dôvodom je, že zdravotníctvo neposúva dopredu jedna entita, ale ide o výsledok spolupráce. Preto chceme podporovať mladých a talentovaných ľudí, aby sami mohli prispieť k zmene doma i v okolitých krajinách. Nášho programu sa napríklad zúčastnil startup, ktorý vymyslel zariadenie na meranie rôznych životných funkcií. Pacienti si prostredníctvom neho dokážu sledovať vitálne funkcie v bezpečí domova. S lekárom tak môžu na diaľku komunikovať svoj zdravotný stav a nemusia kvôli vyšetreniu navštevovať nemocnicu, čo je veľký benefit najmä v súčasnej situácii.

Spolupráca v súkromnom sektore očividne prináša výsledky. Vidíte potenciál aj na úrovni štátu a inštitúcií?

Radi by sme podporili diskusie naprieč celým odvetvím. Chápeme, že momentálne je prioritou boj s pandémiou, no keď to pominie, bude určite veľmi prínosné, ak bude prebiehať intenzívnejšia komunikácia medzi štátom, firmami, odbornými i pacientskymi asociáciami. Ak spoločným úsilím vytvoríme prostredie, ktoré praje inováciám a udržateľnému rozvoju, môžeme zlepšiť slovenské zdravotníctvo a budovať povedomie ľudí o prínosoch, ktoré má technologický pokrok v oblasti zvýšenia kvality zdravia a života.