16. novembra 2020

Jeho cesta ku sklu bola pragmatická. Keď Patrika Illa neprijali na strednú umeleckú školu, rozhodol sa dať šancu odboru umelecko-remeselné spracovanie skla v Lednických Rovniach. „Bol som síce prijatý na gymnázium, ale rozhodol som sa vydať iným smerom. Nebolo to tak, že som od malička chcel byť sklárom. Ja som ani nevedel, čo to je,“ smeje sa. Dnes je z neho rešpektovaný sklársky dizajnér na voľnej nohe, ktorého meno je späté so slovenskou sklárňou Rona, a vedúci ateliéru Sklo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 

Pochybovanie a stav nespokojnosti

Kreatívne činnosti Patrik obľuboval už v detstve, vždy totiž rád kreslil. S pribúdajúcimi rokmi, skúsenosťami a poznatkami sa jeho pohľad na umenie a dizajn postupne menil. „Pohľad nemení naozaj iba blázon,“ hovorí a zasmeje sa. Umelecké a dizajnérske aktivity sú podľa neho komplexnou záležitosťou, z väčšej časti dokonca analytickou. „Potrebujete mať vstupy, aby ste vytvorili výstupy. Na to musíte mať informácie, na základe ktorých sa rozhodujete,“ vysvetľuje. 

Patrik je vizuálnym umelcom a sklárskym dizajnérom, no momentálne ho živí dizajnérska činnosť. Preto do nej investuje maximálne množstvo svojho času. Keď sa pozastavíme pri tom, ako vníma samého seba, konštatuje: „Ťažko povedať, človek od seba nemá odstup, aj keby sa akokoľvek snažil.“ Napriek tomu pripúšťa, že pochybuje a zažíva stav permanentnej nespokojnosti. S tým, čo sa deje naokolo, ale aj sám so sebou. Vyžaduje od seba viac, pretože zdravá dávka sebakritiky je podľa neho podstatná.

 

Autorská kolekcia váz s názvom Secret Garden, ktorej spoluautorkou je Aleksandra Stencel. Foto: L. Moravský

Tvorbu chápem ako stále pýtanie sa. Nedokážem vytvárať veci, keď za nimi necítim nejaký problém. Tvorba je pre mňa riešením problému,“ hovorí o svojom prístupe k tvorbe. 

Zo študenta sa stal pedagóg – mediátor

Patrik absolvoval sklárske učilište v Lednických Rovniach, vďaka ktorému získal technologické zázemie, a v roku 1992 nastúpil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Toto obdobie svojho života označuje za zaujímavé, pretože sa po revolúcii prichádzalo na to, ako vlastne vyučovať umelecké odbory. Podľa neho išlo o hľadanie zo strany študentov, školy aj pedagógov. Sloboda v tvorbe bola považovaná za najdôležitejšiu kvalitu. „Škola by vám mala dať nejaký základ, mala by s vami viesť dialóg, nemala by vám nalinkovať, akým spôsobom máte uvažovať atvoriť,“ hovorí.

Karafa na víno s názvom Winesaurus Red, ktorá je vyrobená ručne a pochádza z dielne sklárne Rona. Foto: I. Patočková

V roku 2010 sa na Vysokú školu výtvarných umení vrátil, už však ako vedúci ateliéru Sklo. Prečo sa rozhodol pre návrat na svoju alma mater? Pre neho je učenie typom kreatívnej činnosti, počas ktorej má možnosť individuálne pracovať s ľudskou kreativitou. „Viete, čo chcete študentov naučiť, čo by mali po skončení štúdií ovládať, ale zároveň musíte rešpektovať ich špecifiká. Keď zadám tému, tak sú výstupy u každého iné, lebo aj prístupy k tvorbe sú u každého študenta rozdielne. Niekto je viac zameraný na technológiu, iného viac zaujíma ideová stránka tvorivého procesu. Počas konzultácií prechádzate rôznymi spôsobmi myslenia. Je to o kreatívnom partnerstve. Pedagóg je predovšetkým mediátorom cesty a snaženia,“ konštatuje. 

Práve konzultácie o zadaniach Patrik rieši s každým študentom zvlášť. Sedia, diskutujú o návrhoch, a pri presune k ďalšiemu študentovi musí zabudnúť na všetko predchádzajúce. Musí a snaží sa byť otvorený čo najširšej škále tvorivých prístupov. Študenti ateliéru Sklo sú podľa Patrika veľmi rôznorodí, niektorí sa prikláňajú viac k dizajnu, iní uprednostňujú technológie a materiály, ďalší viac inklinujú k voľnej tvorbe. Práve ateliér Sklo sa totiž nachádza na rozhraní týchto dvoch sfér, dizajnu a umenia. 

Všetky cesty vedú do Lednických Rovní

Patrikova hlavná dizajnérska činnosť je dlhodobo spätá so slovenskou sklárňou Rona, v ktorej pôsobil osem rokov ako interný dizajnér a od roku 2006 zastáva pozíciu externého hlavného dizajnéra. Náplňou jeho práce je kombinácia dizajnérskych, umeleckých, marketingových a aj organizačných aktivít. „Je to skĺbenie všetkého možného od návrhu konkrétneho produktu po spolupodieľanie sa na definovaní stratégie vývoja produktového portfólia firmy,“ opisuje.  

V jeho prípade sa zdá, že všetky cesty vedú do Lednických Rovní. So sklárňou Rona totiž spolupracuje od študentských čias. Počas štúdia na sklárskom učilišti praxoval vo fabrike, toto prostredie dobre poznal. Cez vysokú školu začal so sklárňou spolupracovať, s  vedením sa dohodol, že bude predkladať svoje návrhy, a pokiaľ si niečo z nich vyberú, tak mu namiesto peňazí umožnia realizovať semestrálne práce. Takto sa začala jeho spolupráca so sklárňou, ktorá trvá nepretržite už 25 rokov. 

Strojovo vyrábaná nápojová súprava s názvom Orbital, ktorá pochádza zo sklárne Rona. Foto: F. Chrástek

Okrem toho ako dizajnér na voľnej nohe navrhuje pre ďalších klientov, na čo nemá toľko času ako v minulosti, a venuje sa aj vlastnej voľnej tvorbe. „Musím to vyvažovať. Každá oblasť je iná, vyžaduje si odlišný prístup, odlišné spôsoby myslenia a tvorby. Keby som robil iba jednu činnosť, tak mám pocit, že mi niečo chýba. Keby som robil iba priemyselný dizajn, tak by mi jedna časť mozgu asi odumrela,“ smeje sa.

A hneď pokračuje: „Keď ste interný dizajnér, robíte len pre jednu firmu. Máte síce podrobné znalosti konkrétnej technológie, výrobného sortimentu, poznáte ľudí, s  ktorými spolupracujete, viete, čo si môžete dovoliť a čo nie. Má to veľa výhod, ale pre mňa je veľmi dôležitý tiež odstup. Lebo bez odstupu veľmi ľahko môžete začať robiť kompromisy a aj také, ktoré by ste robiť asi nemali. Preto mám pocit, že je pre mňa lepšie, keď som na voľnej nohe. Prichádzam do kontaktu s rôznymi ľuďmi, odborníkmi, technológmi, prístupmi, zadaniami, je to podľa mňa zaujímavejšie, kreatívnejšie a slobodnejšie.“

Patrik sa venuje aj experimentálnemu dizajnu, ktorý nie je primárne určený do priemyselnej výroby. Jeho cieľom síce nie je komerčný úspech produktov, ale hľadanie nových riešení a možností bez ohľadu na to, či sa výsledok podarí alebo nie. „U mňa je to predvoj priemyselného dizajnu. Vyriešite veľa ideových a technologických problémov, ktoré dokážete neskôr zužitkovať práve v priemyselnom dizajne. Veľmi často sa stáva, že objavíte alebo si overíte technológiu, ktorá môže byť použitá aj v komerčnej oblasti. Pri navrhovaní priemyselného produktu idem takpovediac na istotu, pri experimentovaní je najdôležitejšia práve tá neistota,“ podotýka. 

Aj toto odvetvie sa presunulo do online priestoru

Doposiaľ počas svojej kariéry Patrik absolvoval približne 50 samostatných a 150 spoločných výstav. Tento rok v júli usporiadal svoju zatiaľ poslednú výstavu s  názvom „Na hrane v Slovenskom sklárskom múzeu – Rona Gallery spolu s Aleksandrou Stencel a jej výstavou 3 De/sign. Skláreň Rona vlastní v Lednických Rovniach kaštieľ, v ktorom sídli okrem firemného showroomu aj Slovenské sklárske múzeum s galériou, ktorú sa dlhodobo snažíme rozvíjať a zamerať na oblasť sklárskeho a úžitkového umenia,“ približuje. 

Strojovo vyrábaná nápojová súprava s názvom Polaris, ktorá pochádza zo sklárne Rona. Foto: F.Chrástek

Aj momentálne na mieste prebieha výstava Viac je viac II., ktorá sa venuje súčasnému slovenskému sklárskemu a keramickému dizajnu. „Minulý rok som výstavu kurátorsky pripravil a  vďaka podpore z  Fondu na podporu umenia a spolupráci s  našimi ambasádami v  Rige a Helsinkách sme ju predstavili v Pobaltí. Je to výber súčasných slovenských autorov, a teda bola vo Vilniuse, Rige, Tallinne, Kaunase a teraz je v Lednických Rovniach,“ vraví. Poslednou zastávkou by mal byť Bratislava Design Week v decembri 2020. Pandémia koronavírusu zasiahla Patrikovu prácu v Rone, pretože sa preložili alebo zrušili veľtrhy, na ktorých sklárne prezentujú svoje novinky. „Veľa aktivít sme boli prinútení presunúť do online priestoru. Tejto oblasti začíname venovať čoraz väčšiu pozornosť,“ vraví. 

Projekty na budúci rok majú ukončené, aktuálne sú v štádiu výroby prototypov a postupne prechádzajú k realizácii marketingových aktivít. Ako teda budú vyzerať najbližšie Patrikove mesiace? „Musím dotiahnuť všetky projekty pre skláreň a dotiahnuť semester v škole, keďže sme nabehli na online výučbu. Dúfam, že sa študenti dostanú do dielní a ateliéru aj v tomto semestri, že nebudeme všetko riešiť len vo virtuálnej rovine,“ hovorí.

Zároveň dúfa, že sa situácia stabilizuje, pretože by v rámci Rony radi zorganizovali ďalšie medzinárodné sklárske sympózium, ktoré sa malo uskutočniť tento rok, a boli naň pozvaní umelci z celého sveta. „Mali sme pozvaných umelcov to Spojených štátov amerických, Japonska, Číny, Nórska, Švédska či Česka. Je to vynikajúca akcia, na ktorú sa tešili nielen pozvaní umelci. Každú chvíľu sa ma ľudia v  sklárňach pýtajú, kedy bude sympózium,“ dopĺňa. 

A čo sú aktuálne trendy v oblasti skla? Podľa Patrika v  súčasnosti prevláda vplyv vínovej kultúry so zaostrením predovšetkým na poháre či karafy a dekántery. Z  pitia vína sa totiž stal zážitok. „Samotný vínový pohár je tvarovo jednoduchý, bez zbytočných detailov a oveľa väčší ako v minulosti, víno sa v ňom musí rozlievať,“ ozrejmuje. Veľký boom nastal v  oblasti svietidiel a  doplnkov na stôl, kde v  poslednom období vzniklo veľa zaujímavých projektov. Patrik Illo však dodáva, že na Slovensku je podľa neho dôležitosť dizajnu zatiaľ chápaná len okrajovo oproti krajinám so silnou dizajnérskou tradíciou, ako Holandsko, Taliansko či Škandinávia, kde sa stal súčasťou bežného života ľudí. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?