Na konci sezóny, keď sa hora už vyprázdňovala a fixné laná mizli zo svahov, sa z Mount Everestu plazil muž, ktorého rodina už oplakávala. Dawa Sherpa, 52-ročný nepálsky horský sprievodca, zmizol počas zostupu. Takmer o týždeň neskôr ho našiel živého upratovací tím pri ľadopáde Khumbu.
Takmer týždeň bol bez jedla, vody aj doplnkového kyslíka. Hoci nádeje na jeho prežitie boli mizivé, vo štvrtok upratovacia čata zbadala skúseného horolezca, ktorý mal omrzliny na rukách, no zdal sa byť v dobrom zdravotnom stave, ako sa pomaly šmýka nadol.
Zostúpil z nadmorskej výšky približne osemtisíc metrov do päť a pol tisíca metrov. „Dawovi sa podarilo prežiť niekoľko dní napriek všetkému. Je to doslova zázrak,“ povedal Pemba Sherpa, výkonný riaditeľ spoločnosti 8K Expeditions, ktorá dohliadala na pátracie úsilie.
Sherpov príbeh je silným záverom tohtoročnej sezóny v Himalájach, ktorá bola naozaj extrémna, a to v mnohých ohľadoch. Padlo počas nej hneď niekoľko rekordov, okrem iného aj v počte ľudí, ktorí zdolali najvyššiu horu sveta, a v množstve peňazí, ktoré do svojho sna investovali.
Nepálska strana Everestu tento rok hlásila 1 008 úspešných výstupov, čo tamojšie ministerstvo cestovného ruchu označilo za najvyšší počet v histórii hory. Zároveň padol rekord v počte udelených povolení na výstup a vybraných poplatkov.
Rekord sezóny
Najvýraznejšie číslo sezóny prišlo 20. mája. Podľa agentúry Reuters vystúpilo v ten deň z nepálskej strany na vrchol Mount Everestu 274 ľudí, čo je jednodňový rekord pre južnú trasu. Predchádzajúci rekord z nepálskej strany predstavovalo 223 ľudí z mája roku 2019.
Bola to zároveň sezóna, keď sa biznis a extrémny turizmus koncentrovali na jedinú stranu hory. Tibetská severná trasa totiž zostala pre zahraničné komerčné expedície zatvorená, takže väčšina dobrodruhov sa pokúšala zdolať vrchol práve nepálskou južnou trasou.
Do toho prišlo zdržanie pri ľadopáde Khumbu. Obrovský, približne 30-metrový sérak (veľký blok alebo veža ľadu vznikajúca v ľadovci, zvyčajne na miestach, kde sa ľadovec pohybuje cez strmý svah alebo nerovný terén – pozn. red.) zablokoval cestu nad základným táborom, takže stovky lezcov čakali, kým takzvaní doktori ľadopádov prerazia bezpečnú trasu.
Agentúra Reuters už v apríli varovala, že takéto zdržanie môže sezónu výrazne skrátiť, a presne to sa aj stalo. Everest teda tento rok fungoval ako lievik. Severná strana bola zatvorená, južná strana plná, trasa oneskorená a stovky ľudí čakali niekoľko dní, kým vietor zoslabne natoľko, aby sa dalo vyraziť nahor.
Koľko stojí sen o streche sveta?
Legendárny Kami Rita Sherpa, ktorý tento rok posunul vlastný rekord na 32 výstupov na Everest, po návrate do hlavného nepálskeho mesta Káthmandu vyhlásil: „Tento rok tu bolo v porovnaní s minulým rokom naozaj veľa ľudí. Je potrebné, aby úrady tieto čísla viac kontrolovali.“
Zdolať najvyššiu horu planéty nie je lacná záležitosť. Pätnásťtisíc dolárov stojí už len jarné povolenie na výstup z nepálskej strany. V tejto cene je okrem práva vstúpiť na horu aj logistika, kyslík, jedlo, stany, podpora šerpov, fixné laná, satelitná komunikácia, zdravotné zázemie a transport do základného tábora.
Podľa webu Climbing.com sa celková cena expedície dnes môže vyšplhať v prepočte na 25-tisíc až 45-tisíc eur, pričom pri prémiových operátoroch suma rýchlo rastie.
Slovenská horolezkyňa Lenka Poláčková, ktorá na Everest vystúpila so svojím manželom Janom Poláčkom v máji roku 2024, vlani prezradila Forbesu, že ich výstup vyšiel celkovo na 110-tisíc eur.
Napríklad spoločnosť Alpine Ascents International teraz ponúka výstup pre jednu osobu za 69-tisíc eur a požaduje nevratnú zálohu vo výške 17-tisíc eur.
Prehľad nákladov
Spoločnosť Climbing the Seven Summits má pre rok 2026 niekoľko cenových úrovní. Základný logistický program začína na 50-tisíc eur, osobný výstup so šerpom na 54-tisíc eur, tímová expedícia vedená západným horským vodcom na 66-tisíc eur a súkromná výprava vedená západným horským vodcom na 112-tisíc eur.
Tu sme pripravili približnú tabuľku rozpočtu na najvyššiu a zároveň najdrahšiu horu sveta:
| Položka | Nižší odhad | Prémiový odhad | Poznámka |
| Povolenie na Everest | 12 900 eur | 12 900 eur | Často býva súčasťou expedičnej ceny. |
| Základná expedícia podporovaná šerpami | 37 200 až 47 500 eur | 54 000 eur | Lacnejší variant, obvykle znamená väčšiu samostatnosť a menej vedenia. |
| Expedícia vedená západným horským vodcom | 64 500 eur | 68 500 eur | Líši sa firma od firmy. |
| Privátna prémiová expedícia | 112 000 eur | 124 000 eur | Súkromný západný sprievodca, vyššia flexibilita, väčší komfort. |
| Letenky, hotely, víza | 1 650 eur | 4 200 eur | Záleží na aerolíniách a dĺžke pobytu. |
| Osobná výšková výbava | 6 200 eur | 14 500 eur | Výstroj do osemtisíc metrov, páperový komplet, rukavice, okuliare, spací vak, technické vybavenie. |
| Poistenie, evakuácia, storno | 2 100 eur | 8 300 eur | Pri osemtisícovke je bežné riešiť špeciálne poistenie. |
| Satelitná komunikácia, lieky, testy, tréning | 1 250 eur | 6 200 eur | Často podceňovaná položka. |
| Sprepitné, summit bonus, osobná rezerva | 6 200 eur | 16 500 eur | V prípade šerpov a vysokohorského personálu ide o zásadnú časť príjmov. |
| Celkom realiticky | 58 až 75-tisíc eur | 100 až 150 tisíc | Lacnejšia možnosť existuje, no zvyčajne s menšou rezervou. |
Everest je pre Nepál národným symbolom aj ekonomickým nástrojom. Príjmy z povolení a výdavkov zahraničných lezcov sú pre krajinu, kde horolezectvo a treking patria medzi kľúčové segmenty turizmu, dôležitým zdrojom príjmov a zamestnanosti.
Ak Nepál tento rok vydal 494 povolení, získal len z nich 7,41 milióna dolárov. Ďalšie peniaze prúdia do agentúr, hotelov, leteckých spoločností, nemocníc, výrobcov výstroja, dodávateľov kyslíka, kuchárov, nosičov, majiteľov čajovní a desiatok ľudí zapojených do každej expedičnej logistiky.
Šerpovia
Mount Everest je jednoducho ekosystém, v ktorom jeden klient živí celý malý dodávateľský reťazec.
Najdôležitejším článkom sú však šerpovia. Bez nich by „komerčný Everest“ v dnešnej podobe neexistoval. Nosia kyslíkové fľaše, stavajú tábory, varia, kontrolujú klientov, pripravujú trasu cez ľadopád Khumbu a často nesú vyššie fyzické riziko než platiaci hostia.
Príbeh Dawu Sherpu je tak trochu metaforou celej ekonomiky hory. Na vrchole pyramídy stojí klient, ktorý platí desiatky tisíc za svoj sen. Pod ním stoja ľudia, ktorí za zlomok tejto sumy opakovane vstupujú do najnebezpečnejších častí trasy.
Cena bezpečia
Vyššia cena expedície nezaručuje úspech, no nízka cena môže znamenať menšiu rezervu. V základných programoch má klient menej vedenia, menej individuálnej podpory a väčšiu zodpovednosť za vlastné rozhodovanie.
Prémiové programy ponúkajú menšie skupiny, skúsenejšie vedenie, lepší krízový manažment, silnejšiu logistiku a niekedy aj osobného šerpu.
To však neznamená, že drahá expedícia je automaticky bezpečná. Everest je vždy Everestom so svojou výškou 8 849 metrov nad morom, mrazom, vetrom, nebezpečenstvom pádu ľadu a počasím, ktoré môže v priebehu niekoľkých hodín zmariť celý plán.
Klient si pri drahších variantoch kupuje pravdepodobnosť lepšieho rozhodnutia vo chvíli, keď je unavený, premrznutý a jeho mozog pracuje s nedostatkom kyslíka. A možno práve tu sa ekonomika stretáva s etikou.
Čím viac klientov chce vystúpiť na vrchol, tým viac povolení možno predať. Čím viac povolení sa predá, tým viac peňazí príde do Nepálu. No čím viac ľudí sa v ten istý deň stretne na fixných lanách, tým viac sa z luxusného produktu stáva „dopravná“ zápcha vo výške, kde ľudské telo pomaly chradne, mrzne a zlyháva.
Everest je drahý, mediálne silný statusový symbol. Nevratné zálohy ukazujú, že finančné riziko nesie klient. Fyzické riziko však nesie spolu s ním celý tím vrátane šerpov.
Drahší, regulovanejší alebo preplnenejší?
Sezóna 2026 ukázala, že dopyt po tomto produkte neklesá ani pri raste ceny. Povolenie zdraželo, severná strana bola zatvorená, trasa sa oneskorila, no Everest napriek tomu prilákal rekordný počet ľudí a priniesol rekordné výsledky. To je pre biznis dobrá správa, pre bezpečnosť nie.
Nepál vie, že Everest je ekonomicky cenný, no zároveň reputačne zraniteľný. Agentúra Reuters už skôr informovala o návrhu, aby povolenie na najvyššiu horu sveta dostali len lezci, ktorí preukážu výstup na aspoň jednu zdolanú sedemtisícovku v Nepále. Cieľom je obmedziť neskúsených klientov a znížiť riziko preplnenosti.
Ak sa pravidlá sprísnia, Everest sa môže stať ešte exkluzívnejším. To môže zvýšiť ceny a posunúť trh smerom k bohatším klientom a prémiovým agentúram.
Ak sa pravidlá nesprísnia, tlak na počet ľudí bude pokračovať. A ak zostane tibetská strana aj v ďalších rokoch nestabilná alebo obmedzená, južná trasa ponesie ešte väčšiu záťaž.
Z ekonomického hľadiska je tak Mount Everest pre Nepál stále v zložitej pozícii. Chce predávať sny, ale nesmie stratiť dôveru. Potrebuje príjmy, ale nesmie preťažiť horu. Láka zahraničných klientov, no zároveň musí chrániť šerpov, ktorí nesú najväčšiu časť praktického rizika.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Julie Mahlerová.
