Vývoj americkej menovej politiky a solídne údaje z ekonomiky USA prinášajú pozitívny obrat. Už takmer dva mesiace tlačia nahor akciové trhy a naznačujú, že sa v budúcom roku zrejme máme na čo tešiť.
Fed totiž v minulom týždni tretíkrát po sebe nezmenil úrokové sadzby a priniesol tak do ekonomiky zásadné upokojenie. Zároveň signalizoval, že budúci rok sadzby trikrát zníži.
Ekonómovia tak s neskrývaným optimizmom vyhlásili koniec najagresívnejšieho zvyšovania sadzieb za posledné štyri desaťročia.
Indexy vystrelili nahor
Všetky tri hlavné americké akciové indexy majú za sebou siedmy ziskový týždeň v rade. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average sa počas piatkového (15. 12.) obchodovania dostal na nové rekordné maximum a od začiatku mesiaca si polepšil o 3,8 percenta.
Širší index S&P 500 uzavrel najvyššie v tomto roku a má za sebou najdlhšiu pozitívnu týždennú sériu od roku 2017. Polepšil si aj index Nasdaq 100, ktorý zahŕňa sto najväčších firiem obchodovaných na burze NASDAQ, ktorý prekonal doterajší rekord z novembra 2021.
Podobné ohlasy vyvolali tieto správy aj na starom kontinente. Šéf nemeckej Bundesbank a člen rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Joachim Nagel v rozhovore pre ZDF uviedol, že úrokové sadzby sa po desiatich zvýšeniach s veľkou pravdepodobnosťou dostali na vrchol, na ktorom nejaký čas zostanú.
„Podľa môjho názoru je ešte príliš skoro uvažovať o tom, kedy by sme sadzby mohli znížiť,“ povedal Nagel.
Nemôžeme stratiť ostražitosť
Rada guvernérov ECB vo štvrtok (14. 12.) ponechala úrokové sadzby nezmenené druhýkrát po sebe. Inflácia totiž v uplynulých mesiacoch spomalila tempo rastu výraznejšie, ako sa očakávalo.
ECB však neočakáva, že sa inflácia vráti k dvojpercentnému cieľu skôr než v druhej polovici roka 2025. To podľa šéfky ECB Christine Lagardovej znamená, že banka si rozhodne nemôže dovoliť znížiť svoju ostražitosť.
O tom, ako sa budú úrokové sadzby vyvíjať počas budúceho roka, bude ECB rozhodovať na základe údajov prichádzajúcich z ekonomiky eurozóny, uviedol Nagel.
Upozornil však na to, že v súčasnosti je „inflácia stále príliš vysoká“. Informovala o tom TASR na základe správy agentúry Bloomberg.
Číslo dňa
31 percent
V porovnaní s obdobím pred pandémiou rástli na Slovensku ceny najpomalšie spomedzi krajín V4. Ceny merané harmonizovaným indexom (HICP) vzrástli na Slovensku v období od decembra 2019 do októbra 2023 o 31 percent.
Ceny v susedných krajinách rástli v tomto období rýchlejšie ako na Slovensku, pričom v Poľsku a Česku stúpli o 36 percent a v Maďarsku o 46 percent. V aktuálnom ekonomickom prehľade na to upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Správu priniesla agentúra TASR.
„V európskom porovnaní bola kumulatívna inflácia v rokoch 2019 až 2023 jednoznačne najvyššia v Maďarsku. Nasledujú pobaltské štáty, Rumunsko a zvyšok V4. Slovensko skončilo nad priemerom EÚ aj eurozóny. Najmenší rast cien zaznamenalo Fínsko,“ priblížil inštitút.
Na Slovensku infláciu ovplyvnili najmä drahšie ceny potravín, ktoré postupne rástli už počas roka 2021, najvýraznejšie však od roka 2022. Výdavky na potraviny sú pre Slovákov najväčšou položkou v spotrebnom koši spomedzi všetkých okolitých štátov a na celkovom raste cien sa podieľali až 58 percentami.
„Druhým rozhodujúcim faktorom boli energie, tie sa však aj pod vplyvom štátnej pomoci podieľali na raste cien iba 12 percentami. Ostatné segmenty boli menej významné,“ vyčíslil ISA.
Pri pohľade na aktuálny vývoj je Slovensko podľa ISA v strede porovnávaných štátov. Najčerstvejšie údaje sú z novembra 2023, keď medziročná inflácia v eurozóne spomalila z 2,9 na 2,4 percenta a na Slovensku zo 7,8 na 6,9 percenta.
Krátke správy
Bývalý starosta New Yorku Rudy Giuliani dostal zdrvujúcu finančnú ranu. Má zaplatiť viac ako 148 miliónov dolárov dvom ženám za krivé obvinenie z volebných podvodov v roku 2020.
Federálna porota vo Washingtone vníma pokutu ako adekvátne odškodné za záplavu rasistických a sexistických správ, vrátane vyhrážok lynčovaním, ktorým dve pracovníčky volebnej komisie čelili.
Giuliani v tom čase pôsobil ako právnik prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, ktorý odmietol uznať svoju porážku vo voľbách a šíril fámy o volebných podvodoch. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu niekdajšieho starostu je otázne, ako pokutu zaplatí, avšak podľa odborníkov mu nepomôže ani to, že vyhlási osobný bankrot.
Trumpove šance na víťazstvo v budúcoročných prezidentských voľbách sú mizivé. Prečo nevyhrá? Podľa magazínu The Atlantic môže byť jedným z hlavných dôvodov odklon od voličov z predmestí, ku ktorým nemal od roku 2016 nikdy tak ďaleko ako dnes. Práve oni väčšinou rozhodujú o výsledkoch volieb. Magazín vidí aj ďalšie dôvody, prečo sa Donald Trump k moci už nedostane.
Roman Abramovič prisľúbil tri miliardy dolárov z predaja FC Chelsea na pomoc obetiam vojnových konfliktov na Ukrajine a inde vo svete. Britskej vláde sa to však nepáči a trvá na tom, aby išli všetky prostriedky výhradne Ukrajine. Miliardy sú teraz zmrazené na účte britskej banky a ruský oligarcha k nim nemá prístup.
Ako sa vzdelávacia aplikácia Duolingo stala jednou z top akcií roka 2023 a strojnásobila svoju hodnotu? Od vstupu na burzu v júli 2021 rástli jej tržby každý štvrťrok, pričom za posledných 12 mesiacov boli tržby o 43 percent vyššie ako v predchádzajúcom roku. Americký magazín Forbes sa na to pozrel zbližša.