Vo vedeckej oblasti našla zmysel a poslanie, keď ju ťažké ochorenie pripravilo o milovaného otca. Molekulárna biologička Petra Hamerlík prežila ako tínedžerka ťažké životné chvíle, ktoré ju motivovali k tomu, aby od nich ochránila ďalších ľudí. Preto sa dala na výskum liečby nádorov v mozgu. Vyše osem rokov viedla vlastné laboratórium v Dánsku, ktoré od vlaňajšieho augusta postupne vymieňa za prácu pre farmaceutickú spoločnosť AstraZeneca vo Veľkej Británii. Pre tento krok sa rozhodla, aby posunula seba i svoj výskum vpred.
Kariéru v medicíne by emočne nezvládla
V Petrinej rodine sa kládol dôraz na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania. Práve to bol podľa názoru jej rodičov dôležitý faktor úspešnej budúcnosti každého človeka. „Mamka bola učiteľka matematiky, nemčiny a výtvarnej výchovy na základnej škole, tatík bol zase profesorom na technickej univerzite,“ spomína.
Zásluhu na tom, že si Petra zamilovala prírodu a neskôr aj vedu, mali hlavne jej starí rodičia, ktorí s ňou trávili veľa času v prírode. „Starká bola zdravotná sestra s vášňou pre prírodnú medicínu, učila ma o liečivých bylinkách, robili sme herbáre a miešali doma bylinkové čaje,“ konštatuje Petra, ktorá sa aj vďaka tomu na základnej škole zúčastňovala rôznych biologických či chemických olympiád.
Petra (v strede) spoločne so svojimi súrodencami na udalosti Goodwill Envoy. Foto: archív Petry Hamerlík
„Na konci základnej a začiatkom strednej školy môj tatík ochorel na rakovinu mozgu. Po operácii sme si naivne mysleli, že je všetko v poriadku, pretože lekári vybrali celý nádor. Opak bol pravdou, nádor sa vrátil a o tatíka sme prišli. Vtedy som si povedala, že nechcem, aby niekto iný zažil to, čo sme zažili my. Rozhodla som sa, že zmyslom môjho života bude pomáhať iným prácou zameranou na liečbu rakoviny,“ vraví.
Strata rodiča spôsobila, že sa Petra začala sprvu zaujímať o medicínu. Počas letných prázdnin sa rozhodla vypomáhať v nemocnici. Namiesto toho, aby si ju táto oblasť získala, prišla na to, že to nebude cesta pre ňu. Nedokázala sa totiž emočne odpútať od utrpenia pacientov, ktorým lekári napriek maximálnemu úsiliu nedokázali pomôcť. „Uvedomila som si, že je ťažké vyliečiť ochorenie, keď nevieme ako k nemu dochádza, a ako sa šíri,“ dodáva.
Rozhodla sa preto, že sa zameria na molekulárnu biológiu a výskum rakoviny. Túžila zistiť, prečo vzniká a prečo ju súčasná medicína nedokáže liečiť. „Aké-také základy experimentálnej práce v laboratóriu som mala vďaka starkej, ktorá mi umožnila prístup do oddelenia mikrobiológie, kde som mohla testovať rast baktérií na rôznych živných pôdach,“ upresňuje. V treťom ročníku na vysokej škole Petra vyhrala konkurz v rámci výmenného programu Erasmus do Holandska, ktorý jej zmenil život.
Problém s doktorandským štúdiom v zahraničí
„Sedem mesiacov strávených v Leidene prácou na vlastnom projekte v dobre financovanom laboratóriu a podpora skúsených kolegov zmenili moje vnímanie vedy a otvorili iný horizont toho, ako sa dá veda robiť,“ konštatuje Petra.
Obohacujúcu skúsenosť vystriedalo obdobie rozčarovania. Petre sa totiž nedarilo nájsť si doktorandské štúdium v zahraničí, v rámci ktorého by sa mohla sústrediť na nádory v mozgu.
Podala si približne 150 rôznych žiadostí, no zostala bez jedinej odpovede. „Na chodbách univerzity som vtedy našla plagát na doktorát zameraný na nádory v mozgu na Ústave patológie v Olomouci. Rozhodla som sa, že to vyskúšam,“ približuje. Ako sa neskôr ukázalo, tento krok jej otvoril dvere do sveta.
Neľahká strata v mladom veku ju Petru motivovala k úspechu vo vede. Foto: archív Petry Hamerlík
Počas štúdia v Česku sa zúčastnila na výmennom pobyte vo Veľkej Británii. „Čítala som si vtedy článok o rezistencii nádorov mozgu voči terapii, ktorá blokuje tvorbu ciev, a tým vedie k vyhladovaniu nádoru. Napadla mi myšlienka, že by práve nádorové kmeňové bunky mohli byť jednou z príčin, prečo nádory odolávajú tejto liečbe,“ opisuje Petra.
Slovo dalo slovo a…
Po návrate z Británie spísala vedeckú hypotézu vo forme článku. V tom čase mal univerzitu navštíviť uznávaný vedec pôsobiaci v Česku a Dánsku Jiří Bártek. A práve to jej otvorilo dvere.
„Prechádzala som chodbou, oproti bol nenápadný muž. Mal prikrčené plecia a neisto sa pozeral dookola, myslela som si, že sa stratil,“ spomína, ako chcela neznámemu mužovi ponúknuť pomoc. Napokon zistila, že išlo práve o profesora Bárteka, s ktorým sa už pretým túžila stretnúť.
Dali sa do reči a Petra ho požiadala, aby si prečítal jej článok. Jej nápad sa profesorovi zapáčil, tak Petru pozval na tri mesiace do Kodane, kde začali pracovať na spoločnom projekte. Keď sa v jeden deň Bártek objavil v laboratóriu, mal prekvapivú novinku.
„Dostal grant a ponúkol mi miesto na tri roky, ktoré mi umožnilo realizovať a publikovať výskum, o ktorom som dovtedy len snívala,“ vraví. Vďaka tejto práci Petra získala grant elitného vedeckého pracovníka, ktorý ju dostal v rokoch 2012 a 2013 do USA.
V tom istom čase však vyhlásilo Danish Cancer Society Research Center výberové konanie na pozíciu Group Leader, do ktorého sa prihlásilo 150 ľudí zo sveta. A vyhrala ho práve Petra.
Najmladšia vedúca vedecká pracovníčka
Po nástupe na toto miesto sa stala najmladšou vedeckou pracovníčkou, ktorá viedla nezávislú vedeckú skupinu v rámci dánskeho Centra. Sústredili sa najmä na výskum liečby nádorov v mozgu.
„Jedna veľká oblasť, do ktorej som investovala, bolo vybudovanie takzvanej biobanky, na ktorej som spolupracovala s klinickými partnermi – neurochirurgami, neuroonkológmi. Počas operácie sme zbierali nádorové vzorky, izolovali bunkové kultúry a budovali zbierku myšacích modelov, takzvaných avatarov, ktoré sú nesmierne dôležité v procese predklinického testovania nových liekov,“ vysvetľuje.
Biobanka na nádory v mozgu má momentálne vzorky od približne 700 pacientov. A aký je jej význam?
Všetok voľný čas venuje Petra svojej dcére a partnerovi. Jej rodina mení Dánsko za Veľkú Britániu. Foto: archív Petry Hamerlík
Účinnejšia liečba rakoviny
„Človek môže realizovať takzvané retrospektívne štúdie, kde vďaka dostupným klinickým údajom o pacientoch vieme napríklad sledovať súvislosť medzi prítomnosťou nádorového biomarkru a tým, ako pacienti prežívajú alebo odpovedajú na konkrétnu terapiu. Je to základ personalizovanej medicíny, ktorá berie do úvahy fakt, že rovnaký typ nádoru u rôznych pacientov môže mať odlišný genetický makeup, a to môže mať za následok rozdielnu reakciu na tú istú liečbu,“ ozrejmuje.
Druhá oblasť výskumu bola venovaná anti-angiogénnej terapii, ktorá podľa Petry blokuje tvorbu ciev nádoru, čím nádor prichádza o kyslík a živiny, zatiaľ čo v tretej sa spoločne s vedeckým tímom zamerala na genómovú stabilitu a na to, ako využiť pozmenený mechanizmus opravy DNA na cielenú liečbu nádorov mozgu.
„Snažili sme sa nájsť spôsob ako oslabiť schopnosť nádorových buniek opraviť poškodenú DNA a tak ich urobiť viac citlivými na ožarovanie, ktoré je štandardnou liečbou pri tomto type nádorov. Okrem iného sme za týmto účelom napríklad testovali lieky schválené na liečbu migrény alebo neurodegeneratívnych ochorení, pretože prenikajú mozgovo-cievnou bariérou. Tá chráni mozog pred látkami ako sú bežné chemoterapeutiká, čo výrazne znižuje ich efektivitu pri liečbe nádorov mozgu. Preto je dôležité vyvíjať lieky, ktoré nielen zabíjajú nádorové bunky, ale aj prenikajú v dostatočných množstvách do mozgu,“ konštatuje.
Nádherná no nákladná
Keď Petra „získala“ laboratórium, mala plne krytý vlastný plat a dve ďalšie pozície. Okrem toho dosahoval ročný rozpočet na spotrebné náklady cez 40-tisíc eur. „Na začiatku sa mi to zdalo byť veľa peňazí, ale rýchlo som prišla na to, že obzvlášť pri myšacích štúdiách, pri ktorých sme testovali nové lieky, to bola veľmi nízka suma,“ hovorí.
V Dánsku však existuje množstvo štátnych aj súkromných nadácií na financovanie vedy, vďaka ktorým sa jej rozpočet na spotrebné náklady zvýšil sprvu na zhruba 94-tisíc eur a od roku 2017 na 201-tisíc eur.
Ako vedúca výskumného tímu viedla do minulého roka 15 ľudí, vrátane postdokov, magisterských aj doktorandských študentov. Už dlhšie obdobie však mala pocit, že jej táto práca určitým spôsobom nestačí.
Šanca niečo zmeniť
„Nebola som schopná preniesť lieky úspešne otestované na našich modeloch v laboratóriu do kliniky,“ uvádza. Vlani ju oslovili zo spoločnosti AstraZeneca, či by mala záujem o pozíciu, ktorú práve otvárali. Pri tejto ponuke Petra nezaváhala, povedala si, že to môže byť jej životná šanca dosiahnuť cieľ a zmeniť budúcnosť pacientov, ktorí trpia rakovinovými ochoreniami.
Vďaka Petrinej vedeckej kvalifikácii a skúsenostiam jej AstraZeneca ponúkla kombinovanú pracovnú pozíciu. Pôsobí teda ako manažérka výskumného tímu a zároveň sa venuje aplikovanému výskumu a publikáciám. „Mám pod sebou tím ľudí, ktorým pomáham tak v osobnostnom rozvoji, ako aj s dizajnom a exekúciou laboratórnych štúdií. Zároveň začínam budovať výskumný tím so zameraním na nádory mozgu podobný tomu v Dánsku,“ dodáva.
Prechod do AstraZeneca je veľkou výzvou
Pracovná ponuka v AstraZeneca je pre ňu veľkou výzvou, pretože sa bude vo Veľkej Británii zameriavať hlavne na vývoj liekov, ktoré budú v blízkej budúcnosti podané prvým pacientom v rámci klinických testov prvej fázy.
„To bolo niečo, čo sa v Kodani nepodarilo dosiahnuť. Uvedomila som si, že ak prejdem do veľkej farmaceutickej firmy, ktorá má takmer neobmedzené možnosti, tak sa mi podarí dostať do kliniky rýchlejšie,“ vraví.
Vďaka novej pozícii sa Petra nebude obmedzovať iba na nádory mozgu, ale aj na metastázy v ňom, ktoré mohli vzniknúť z iných primárnych nádorov ako sú nádory pľúc, prsníka či ovárií.
„Vyjednala som si v rámci zmluvy s AstraZeneca, že dánske laboratórium môže ostať pod mojím vedením otvorené, kým moji ľudia dokončia projekty a nájdu si nové pozície. Kodanské laboratórium budem musieť zavrieť do konca roka 2022, aby som sa vyhla konfliktu záujmov,“ približuje.
Vypnúť bez prístupu na internet
Kariérna zmena dáva Petre možnosť veľa sa naučiť o tom, ako byť lepšou manažérkou, mentorkou či vedúcou pracovníčkou. „Pre efektivitu tímu je dôležitá dôvera a schopnosť lídra maximalizovať potenciál jednotlivca. Snažím sa preto v tejto oblasti vzdelávať a ísť príkladom.“
A čo pre ňu všetky nové možnosti znamenajú? „Pripadám si ako dieťa pri prvej návšteve hračkárstva. Zrazu sa otvorili dvere a vidím úžasné veci, o ktorých som ani nevedela, že existujú. To ma napĺňa,“ vraví.
Petra však nežije len prácou, všetok voľný čas venuje trojročnej dcére a partnerovi. Ešte predtým, než svet ovplyvnila pandémia, sa rada vracala na chalupu starých rodičov v Kremnických vrchoch. „Je to moje hobby, zveľaďovať ju a chodiť tam bez prístupu na internet. Venovať sa teda prírode a normálnym ľudským radostiam,“ dopĺňa.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
