Karpatská nadácia vznikla pred takmer tridsiatimi rokmi. V septembri zorganizuje už štrnásty ročník projektu Karpatská vandrovka, ktorá sa stala originálnym spôsobom financovania aktivít na východnom Slovensku.
„Úprimne sa veľmi čudujem, že sa na východe Slovenska nenašiel vizionársky politik alebo politička, ktorý by týmto smerom región ťahal,“ hovorí pre Forbes jej výkonná riaditeľka Laura Dittel, ktorá v rozhovore zároveň poukazuje na problémy, s ktorými región bojuje.
Na štarte sa ešte na svitaní zíde asi 170 ľudí – IT-čkári aj športovci, šesťdesiatnici aj rodiny s deťmi, kamaráti a kolegovia. Mnohí sa na poslednú septembrovú sobotu chystajú celý rok. Čaká ich 25 alebo 50 kilometrov dlhá trasa cez Volovské vrchy. V tímoch vandrujú s jasným cieľom – finančne podporiť komunitné projekty na východnom Slovensku. Taká je Karpatská vandrovka, ktorá v septembri odštartuje už štrnásty ročník.
„Uvažovali sme, ako zlepšiť náš individuálny fundraising, ako osloviť jednotlivcov – možných darcov a ponúknuť im zaujímavý a príťažlivý spôsob darovania,“ hovorí Laura Dittel, výkonná riaditeľka Karpatskej nadácie o začiatkoch projektu. Inšpiráciu našli v Škótsku. Miestna komunitná nadácia tu viac ako tridsať rokov organizovala turistický darcovský pochod Caledonian challenge. Prispôsobiť ho možnostiam východného Slovenska však bolo výzvou.
Pre všetkých
Podľa výkonnej riaditeľky Karpatskej nadácie bolo najťažšie nájsť vhodnú trasu. „Pohoria u nás neponúkajú veľa súvislých a ľahšie dostupných päťdesiatkilometrových trás. Potrebovali sme civilizované miesto, ku ktorému sa dá dostať na štart aj autom a má rovnako dôstojný cieľ,“ vysvetľuje.
Minulý rok za lepší východ pochodovalo viac ako 170 ľudí. Ich počet každý rok rastie.
Približne v polovici trasy chceli nájsť bod, z ktorého by mohla štartovať kratšia rodinná trasa. Karpatská vandrovka napokon aj po štrnásty raz, 23. septembra, začne v kúpeľoch Štós o piatej ráno. Menej zdatní turisti však môžu vyraziť až o desiatej hodine z Chaty Erika pod Kojšovskou hoľou.
„Náš najstarší účastník mal minulý rok 68 rokov. Máme ľudí, ktorí kratšiu trasu prešli aj s deťmi, najmladšie malo sedem rokov. Veľakrát sa pridávajú aj ľudia s turisticky zdatnejšími psíkmi.“
Vďaka štartovnému, ktoré tento rok organizátori nastavili na 35 eur, sa za trinásť rokov vandrovníkom podarilo vyzbierať viac ako 100-tisíc eur. Karpatská nadácia ich prostredníctvom fondu – Máme radi východ rozdelila medzi 68 projektov.
Každý vlastným tempom
„Na začiatku sme mali nastavené pomerne vysoké štartovné, takže ľudia nám pribúdali veľmi pomaly. Každý vandrovník alebo vandrovníčka musel zaplatiť 125 eur – z tohto 25 eur bolo štartovné a 100 eur bol dar do fondu Karpatskej vandrovky. V prvých ročníkoch sme preto mali oveľa viac firemných tímov. Zamestnávatelia platili štartovné za svojich zamestnancov,“ vysvetľuje Laura Dittel.
Laura Dittel pôsobí v Karpatskej nadácii od jej vzniku. Na kratšiu trasu Karpatskej vandrovky sa chystá aj tento rok.
Firemné troj- až šesťčlenné tímy podľa nej nie sú raritou ani dnes. Karpatská vandrovka je totiž obľúbeným teambuildingom. „Tímy počas vandrovky musia zostať spolu. Je preto aj o posilňovaní tímovej spolupráce – o využití potenciálu toho najsilnejšieho a potiahnutí toho slabšieho,“ hovorí výkonná riaditeľka Karpatskej nadácie a zdôrazňuje, že hoci si to mnohí myslia, nejde o súťaž.
„Sú ľudia, ktorí sa snažia dostať do cieľa čo najrýchlejšie, najmä tí, ktorí sa k nám vracajú každý rok a zdolávajú svoje osobné rekordy. Rýchlosť však nie je dôležitá.“
Novinkou tohto ročníka je GPS monitorovanie vandrovníkov. Zvýši sa kvalita na štarte aj bezpečnosť na trase. Pomôže aj organizátorom. „To, či sa niekto náhodou nestratil, doteraz kontrolovali dobrovoľníci rozmiestnení na trase. Na piatich stanovištiach na trase budú aj tento rok. K dispozícii je vandrovníkom aj dobrovoľná záchranná služba,“ vysvetľuje Laura Dittel a dodáva, že doteraz neprišlo k žiadnym vážnejším úrazom.
Komunita na prvom mieste
Vandrovníci môžu okrem štartovného iniciovať aj osobnú darcovskú výzvu. S prosbou o príspevok cez ňu oslovia svoje okolie. Laura Dittel zdôrazňuje, že minulý rok sa niektorým podarilo takto vyzbierať aj viac ako tisíc eur.
Projekty, ktoré cez fond Máme radi východ podporujú, sú zamerané na komunity na východe Slovenska.
Karpatská nadácia vyzbierané peniaze každý rok na jar prerozdelí vybraným projektom prostredníctvom grantovej výzvy. „Náš grantový program je zameraný na podporu zdravého životného štýlu, športovania, nezávislej kultúry a iných komunitných vecí, ktoré spájajú ľudí,“ vysvetľuje Laura Dittel.
Prihlásiť sa môžu mimovládne neziskové organizácie akéhokoľvek typu, ktoré sídlia a fungujú na východe Slovenska. Projekty sú podľa nej veľmi rôznorodé – od komunitných a susedských, cez nezávislú kultúru až po bežecké súťaže.
Príležitosti pre mladých
Podľa slov Laury Dittel v žiadostiach prevládajú mladí ľudia. Zároveň upozorňuje aj na to, že odliv mozgov z regiónu je taký veľký, že to môže byť pre východné Slovensko fatálne, hoci v regióne je stále dostatok ľudí, ktorí sa rozhodli neodísť, lebo im na tomto kúsku Slovenska úprimne záleží.
„Sú to aktívni, kreatívni a mimoriadne angažovaní ľudia, ktorí už veľakrát prekvapili. Myslím si, že keby sme im vytvárali ešte viac príležitostí, viac by ich tu chcelo zostať,“ zdôrazňuje výkonná riaditeľka Karpatskej nadácie, ktorá v deväťdesiatych rokoch vznikla až v piatich európskych krajinách s cieľom vytvoriť silný Karpatský euroregión.
Karpatská vandrovka je tento rok naplánovaná na sobotu 23. septembra.
„Úprimne sa veľmi čudujem, že sa na východe Slovenska nenašiel vizionársky politik alebo politička, ktorý by týmto smerom región ťahal,“ hovorí Laura Dittel.
„V čase svojho vzniku bola Karpatská nadácia jediná cezhraničná nadácia svojho typu. Fungovala v piatich štátoch – Poľsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Centrom tohto veľkého, rôznorodého a pomerne bohatého Karpatského euroregiónu prirodzene boli Košice.“
„Nevisieť“ na Bratislave
Za 28 rokov svojej existencie podporila Karpatská nadácia celkovo viac ako 1 300 projektov. Rozdelila medzi ne 5,2 milióna eur. Problém tohto regiónu je však podľa jej výkonnej riaditeľky aj po tridsiatich rokoch systémový. Aj dnes chýbajú kľúčoví politici a lídri, ktorí by sa zameral na východné Slovensko.
Na päťdesiat kilometrov dlhú trasu sa vandrovníci vydávajú v troj- až šesťčlenných tímoch. Do cieľa musia prísť spolu. Foto: archív Karpatskej vandrovky
„Dôležití sú tí ľudia, ktorí nesľubujú zázraky za dva dni, ale obrazne povedané ‚vidia za roh‘. Myslím si, že v konečnom dôsledku by to ani nebolo až také ťažké,“ hovorí.
„Nie je dobré, že za tridsať rokov sme nedokázali vybudovať diaľnicu medzi Košicami a Bratislavou,“ myslí si Laura Dittel. Podľa nej je z pohľadu rozvoja regiónu rovnako dôležité dobré dopravné spojenie smerom na juh, na sever a na východ. „Okrem diaľnice do Bratislavy totiž chýba aj diaľnica do Mukačeva, Krakova či Miškovca. Región nemôže byť ‚zavesený‘ iba na potenciáli hlavného mesta,“ uzatvára aktivistka.
