Cádiz, španielsky prístav a hlavné mesto postkolumbovskej zlatej éry, nepatrí na horné priečky turistických zoznamov pri cestách do Andalúzie. Za hradbami, ktoré ako jedny z mála odolali Napoleonovej snahe ovládnuť Španielsko, sa však skrýva polostrov s pokladmi Rimanov, Feničanov, Maurov a najmä objaviteľov Nového sveta.
Nedobytné mesto: Mohutná vstupná brána La Puerta de Tierra oddeľuje polostrov so starým mestom od výbežku pevniny. Foto: Wikimedia/under license CC-BY-SA-3.0
Hradby Cádizu sa týčia za veľkými sklenými dverami modernej železničnej stanice. Obkolesujú celé staré mesto a dnes ho chránia najmä pred vrtochmi Atlantiku. Kedysi však z tohto prirodzeného polostrova, ktorý s pevninou spája úzky, niekoľko kilometrov dlhý pás pevniny, robili nedobytnú pevnosť.
Na juhozápadný cíp Španielska sme dorazili po hodine a pol cesty vlakom zo Sevilly. Hoci tu nie sme prvýkrát, opäť si s údivom premeriavam veľké bloky kameňa, za ktorými sa rozmotáva spleť uličiek, domov s vežičkami, námestí a barov. Vzduch vonia oceánom. V tomto domove flamenca strávime týždne. Ak by sme však mali čas len na víkend, mohol by vyzerať napríklad takto.
Španielsky prístav Cádiz. Foto: Huber images/Profimedia
Deň 1: Romantika a hlavný instagramový spot
Po príchode sa treba ubytovať. Ak chcete nasať atmosféru histórie, skúste Hotel Convento Cádiz, kláštorný komplex dominikánov zo 17. storočia, s veľkými izbami so strohým interiérom, štvorcovým nádvorím s kolonádami a chrámovými chorálmi znejúcimi na chodbách. Preskúmajte však aj ponuku Airbnb, Cádiz je univerzitné sídlo a mimo semestra si viete výhodne prenajať apartmán.
Prvé kroky starým mestom, ktoré má na dĺžku dva kilometre a na šírku kilometer, nás vedú priamo do centra na Plaza de San Juan de Dios. Na hornom konci sa týči Ayuntamiento – radnica, vedľa ktorej stojí palác Casa de los Pazos de Miranda, typická ukážka miestnej architektúry.
Ak túžite po popoludňajšej káve, zabočte s nami na Calle Marqués de Cádiz, potom na Calle Cristóbal Colón (ulica Krištofa Kolumba) a cez Calle Nicaragua až na Plaza Candelaria. Mená evokujúce Latinskú Ameriku pripomínajú, že Cádiz mal v minulosti monopol na obchod s Novým svetom. Preto sa sem sťahovali obchodníci, banky i poisťovne z celej Európy. Vďaka tomuto bohatstvu vyrástlo mesto, ktoré zastavalo každý voľný kúsok plochy polostrova. A neskôr aj vysušené časti, čo patrili oceánu.
Víta nás záhrada s palmami
Na Plaza Candelaria nás víta subtropická záhrada s palmami a kvitnúcimi stromami, s fontánou uprostred a všadeprítomnými holubmi. Na juhozápadnom rohu námestia, kam ústí Calle Sacramento, stojí Restaurante Café Royalty. Majitelia tvrdia, že je to jediná „veľká romantická kaviareň“ uchovaná v tradičnej podobe v celej Andalúzii.
Socha Emilia Castelara na Plaza de la Candelaria (Cádiz). Foto: Wikimedia/under license CC-BY-SA-3.0
Založená v roku 1912, stropy a steny nádherne zdobené španielskymi umelcami ako Felipe Abarzuza a opäť otvorená o sto rokov neskôr, nás vracia do zlatej éry predvojnovej Európy. A pritom si môžeme vychutnať café solo či cortado, španielsku kávu, vzdialenú príbuznú talianskeho espressa macchiata. Viackrát sme sa márne snažili vysvetliť, aké macchiato by sme chceli, nakoniec sme spravidla skončili s mliekom, ktoré vyplnilo takmer polovicu skleneného pohárika s kávou.
Nedobytné mesto
Najlepší prehľad o meste získate zhora. V Cádize máte dve možnosti. Vežu katedrály a vežu Torre Tavira. My smerujeme k prvej spomínanej. Po Calle Santiago prídeme až ku kostolu Sv. Jakuba apoštola, ktorý stojí na severozápadnom rohu Plaza de la Catedral. Ak by ste si mali zapamätať jedinú informáciu o katedrále v Cádize, má zlatú kopulu.
Na východnú vežu – Levante – vystúpame bez problémov, namiesto schodov nás čaká šliapanie po točitej šikmine. Zvládli sme to aj s dieťaťom na pleciach. Pri pohľade z veže sa pod nami rozprestrie celé mesto.
Zlatá kopula katedrály v meste Cádiz. Foto: archív autora
Nad hlavným námestím Plaza de San Juan de Dios tróni budova radnice s hodinovou vežou, vedľa nej stojí palác Casa de los Pazos de Miranda a v pozadí sa týči katedrála so slávnou zlatou kupolou.
Zlatá kopula katedrály sa kúpe vo večernom slnku. Ak by sme mali čas, prešli by sme sa útrobami budovy, ktorú začali stavať v 18. storočí z peňazí tečúcich z obchodu medzi Amerikou a Španielskom. V jej barokovo-rokokovo-klasicistických útrobách sa skrýva rozľahlá krypta, kde sú pochovaní aj miestni rodáci, skladateľ Manuel de Falla a spisovateľ José María Pemán. Chceme však zažiť inú atrakciu mesta, západ slnka na mestskej pláži La Caleta.
Pláž La Caleta v Andalúzii. Foto: archív autora
Vykročíme na promenádu ukrytú za katedrálou a vydáme sa na západ. Po 15-minútovej prechádzke nás víta záliv vtlačený medzi dve obranné pevnosti – Castillo de San Sebastián a Castillo de Santa Catalina. Večerné slnko sa kĺže po kotviacich bárkach. Spomeniete si na scénu z bondovky Die Another Day, v ktorej sa Halle Berry vynorí z vĺn mora? Aj tá preslávila túto pláž. Nezabudnuteľnou ju však robia najmä západy slnka, ktoré ožarujú drevenú budovu centra podmorskej archeológie a lákajú zástupy turistov, ktorí bažia po ideálnej romantickej fotke. La Caleta je instagramový spot. Bez fotky z nej ste v Cádize neboli.
Široké piesočnaté pláže pozdĺž mesta Cádiz s výhľadom na historické mesto a Atlantický oceán. Foto: archív autora
Španielska večera
Je čas na večeru. Alebo na tapas. Vybrať si môžeme od malých lokálnych podnikov, kde za oknami sedia domáci a penzisti, cez podniky na námestiach, kde sa pri spojených stoloch stretli rodiny alebo partie, až po reštaurácie, ktoré odporúča aj Michelin, ako je La Curiosidad de Mauro Barreiro, spájajúca zahraničnú kuchyňu, najmä z Latinskej Ameriky a Ázie, s lokálnymi špecialitami. Za degustačné menu modernej andalúzskej „morskej“ kuchyne vrátane vína zaplatíte 60 eur a miesto si určite rezervujte vopred. Bez ochutnania červeného tuniaka – atún rojo – by ste prístav v Atlantiku opustiť nemali.
A keďže Cádiz tvorí jednu z častí tzv. Svätej trojice flamenca, najlepšie zakončenie noci vás zavedie do niektorého z flamenco barov neďaleko Plaza San Francisco. Môžete skúsiť napríklad Taberna Flamenca La Cava. Len nezabudnite na rezerváciu.
Deň 2: Okolo Cádizu za 45 minút
Ráno fúka od oceánu. Vietor k tomuto mestu patrí rovnako ako príliv a odliv. Tentoraz je to usilovný a pravidelný nápor morského vzduchu, ktorý sa opiera do ľudí a skryť sa pred ním dá v úzkych uličkách. Cádiz si viete rýchlo obhliadnuť viacerými spôsobmi. Naskočíte na hop-on hop-off autobus, požičiate si bicykel alebo si idete ráno zabehať. Hovorím ráno, pretože vlhkosť a slnko vám denný beh pekne sťažia.
Vybieham na severnej strane od hradieb Murallas de San Carlos po promenáde Alameda Apodaca. Podo mnou sa prelieva oceán, na zemi sa strieda čierno-biela dlažba a košaté fikusy nad hlavou tvoria príjemný tieň. Alamedu strieda Parque Genovés, botanická záhrada z konca 19. storočia.
Míňam Castillo de Santa Catalina, jednu z dvoch pevností pláže La Caleta. Ranný odliv nechal rybárske bárky roztrúsené na odhalených útesoch vyčkávať, kedy sa oceán vráti. Vybehnem na dlhý kamenný most, ktorý pevninu spája s Castillom de San Sebastián a sledujem rybárov, po kolená v odlive ako čakajú na úlovok.
Bežím späť na východ, po južnej strane polostrova, poza katedrálu so zlatou kupolou a susediacu Parroquiu de Santa Cruz, známu aj ako stará katedrála, ktorá po kresťanskej reconquiste bývalého moslimského územia vyrástla na mieste maurskej mešity. Hneď vedľa sa týčia kamenné bloky rímskeho amfiteátra. Tisíce rokov histórie ľudstva ubehnem za pár minút.
Puerta de Tierra. Foto: Huber images/Profimedia
Už sa predo mnou vypína Veža Puerta de Tierra, mohutná vstupná brána do mesta, ktorá presekáva polostrov od oceána po oceán v mieste, kde je najužší. Cez uličky starého mesta klesám do prístavu, v ktorom veľké zaoceánske lode pravidelne vypúšťajú tisíce turistov.
Prebehnem cez Plaza de Espaňa s veľkým pamätníkom, pripomínajúcim rok 1812 a prvú španielsku slobodnú ústavu, ktorú v Cádize, v jednom z posledných slobodných miest svojej krajiny, vtedy Španieli podpísali. Míňam Casa de las Cuatro Torres a po trištvrte hodinke som späť na hradbách. Predo mnou sa opäť rozprestiera oceán. Lepší štart dňa si nemôžete priať.
Mesto veží a obchodníkov
Na rannú kávu sme sa vybrali do La Clandestina Librería, kníhkupectva i kaviarne, učupenej na rohu Calle José del Toro. Najlepšie espresso v meste. A tých kníh, človek na chvíľu zabudne, že nevie po španielsky a má chuť si niektorú kúpiť, len tak pre potešenie.
Cádiz je mesto veží. Každý bohatý obchodník totiž na prízemí domu prevádzkoval obchod, na poschodiach býval a na vrchu mal postavenú vežu, z ktorej sledoval, či loď s jeho tovarom už pláva do prístavu, prípadne ju odbavili colníci.
Torre Tavira na vrchu s camerou obscurou je historicky najvyššie položená mestská veža a slúžila na sledovanie lodí na oceáne. Foto: Profimedia/Karl F. Schöfmann
Najvyššia z nich sa týči do 45 metrov nad hladinou mora a meno dostala po prvom strážcovi Donovi Antoniovi Tavirovi – Torre Tavira. Nájdete ju na Calle Sacramento, najdlhšej ulici mesta. V 18. storočí ste na sledovanie potrebovali ďalekohľad, v 21. storočí si v zatemnenej miestnosti na veľkej bielej parabole môžete pozrieť život v meste vďaka camere obscure. Na jednej streche vešajú bielizeň, pred poštou sa naháňajú deti a v ďalšom okne vidno do spálne. Napadlo mi, čo na tento zázrak hovorí Európska únia a jej pravidlá ochrany súkromia.
-
-
Plaza de San Juan de Dios Foto: Wikimedia/under license CC-BY-SA-3.0
-
-
Hodinová veža. Foto: Pixababy/Antgarprats
-
-
Zlatá kopula. Foto: Unsplash
-
-
Katedrála v meste Cádiz. Foto: Pixabay/Ebor
Hneď za vežou nájdete miestny pivovar Cerveza Maier, ktorý je jedinou potravinárskou výrobou v Cádize, ak nerátame rybárske úlovky. Ja vás chcem však vziať do skvelej cukrárne. Nájdete ju kúsok od ústia Calle Ancha na Plaza de San Antonio, volá sa La Medina de Tetuan a predávajú tu tie najlepšie koláčiky podľa andalúzskej maursko-španielskej tradície. Lahodné.
Na chvíľu po stopách Krištofa Kolumba
Večer nás čaká výlet loďou do neďalekého El Puerto de Santa María. Z prístavu odchádza pravidelná linka a hoci treba len preplávať záliv, len čo opustíme závetrie vlnolamov, sila vody rozhojdá loď. Hladina je pritom naoko pokojná, no oceán svoju moc neschová. Predstavujem si, čo museli pred piatimi storočiami vlny Atlantiku robiť s drevenými karavelami Španielov.
Vplávame do ústia rieky Guadalete. V roku 1493 odtiaľto Krištof Kolumbus vyplával s flotilou 17 lodí na svoju druhú plavbu naprieč Atlantikom. Brehy lemujú koloniálne domy. Vystúpime. Paláce pripomínajú, že mestu kedysi patrilo nemalé bohatstvo, aj keď Cádiz musel byť na prvý pohľad bohatší. V centre sa týči mestský hrad Castillo de San Marcos a za ním katedrála Iglesia Mayor Prioral. Pamätá si isto aj lepšie časy.
Reštaurácia s hviezdami od Michelina
Špeciálny dôvod, prečo sa vám oplatí túto cestu merať, sa však ukrýva kúsok od železničnej stanice. Zapíšte si do notesu názov reštaurácie: Aponiente. A meno šéfkuchára: Ángel León. Už len dodám, že pre rok 2020 dostala táto reštaurácia od Michelina tri hviezdy. Ak si chcete vychutnať výnimočný, morský, neznámy a prekvapivý zážitok, aspoň tak o tomto mieste píše Michelin, skúste rezerváciu. Samozrejme, dlho dopredu.
Ešte sa obzrieme na opustený kláštor Monasterio de la Victoria a španielsky „vychladeným“ vlakom sa vraciame do Cádizu. Koktejl v bare LaColonial s výhľadom na oceán ukončí druhý deň.
Deň 3: Skryté poklady Goyu
Cádiz nemôžete opustiť bez toho, aby ste si dali na raňajky churros con chocolate. A niet lepšieho miesta na churrosy, dlhé hadíky zo šiškového cesta smažené na oleji, ako v CaféBar La Marina na Plaza de Las Flores. Roztopenú čokoládu vám prinesú v šálke alebo sklenenom pohári a ak máte deti, pripravte sa na to, že čokoláda bude všade. Na tvári, na tričku, na nohaviciach.
Rýchlo si odskočíme do neďalekej mestskej tržnice, aby sme nakúpili ovocie a pokochali sa dnešným úlovkom rybárov a vydáme sa po Calle Columela za dobre ukrytým neoklasicistickým pokladom – Oratoriom de la Santa Cueva. V skutočnosti ide o podzemný kostol, ktorý na ulici pôsobí ako ďalší z domov. Zaujímavá je však najmä kaplnka na poschodí, ktorá skrýva tri fresky od Francesca Goyu. Vďaka klasickej hudbe 18. storočia, ktorá sa šíri oválnym priestorom, sa na chvíľu cítim ako vo Viedni.
Atmosféra, akú inde nezažijete
Posledné miesto, kam sa ešte vyberieme, zaženie pred odchodom náš hlad. Za starou fabrikou na cigary, ktorú prerobili na kongresové centrum, sa skrýva niekoľko reštaurácií, od tradičnej miestnej kuchyne až po hipsterskú burgráreň. Stretávame v nej Češku, ktorá nám po slovensky opisuje, ako sa v tomto meste žije, ako sa malé deti do neskorej noci hrajú vonku a potom ráno vstávajú do školy (čo si len ťažko predstavujeme) a tiež vysvetľuje, prečo majú Španieli radi pivo, aj keď Cádiz je súčasťou zlatej oblasti „Sherry“, hoci vinič sa tu už dávno nepestuje.
Pohľad na zastavané ulice Cádizu. Foto: Profimedia
Poľnohospodárstvo nahradili ulice, paláce a hradby. Nečudo, vďaka obchodu so „Západnou Indiou“ táto brána do Nového sveta rozprávkovo zbohatla. A potom si nadobudnuté bohatstvo ukryla za vysoké hradby, aby jej ho nikto nevzal. Vďaka tomu si turista v 21. storočí môže užiť atmosféru, ktorú by inde na svete zažil len ťažko. A k tomu kilometre širokých pláží, z ktorých sa ľudia už tisíce rokov pozerajú na Atlantik.
Päť tipov na výlet z Cádizu:
1. Conil de la Frontera: Predstavte si, ako kráčate po pieskovej pláži, širokej 50 metrov, na jednej strane vysoké, červené skaly, na druhej vlny Atlantiku a pred vami piesok, ktorý sa stráca v opare. A takto môžete kráčať (alebo bežať) kilometre a kilometre. To je Conil de la Frontera. Vyhľadávaná dovolenková destinácia domácich.
2. Tarifa a Valdevaqueros: Milovníci windsurfi ngu a kitesurfi ngu obe miesta poznajú. Široká pláž, silný a vytrvalý vietor od Atlantiku a výhľad na marocké hory na obzore. Ak milujete vodné športy, bary, jedlo a pohodu, ktorá k ním patrí, treba tento južný cíp Andalúzie navštíviť.
3. Jerez de la Frontera: Mesto sherry a pánov koní. Najväčší zážitok je určite Feria del Caballo, májové oslavy, kde jazdci a jazdkyne v dobových odevoch s nádherne vyzdobenými postrojmi predstavujú svojich tátošov. V mekke sherry si treba vybrať z priehrštia vinárstiev, pozrieť si katedrálu i pôvodne maurskú pevnosť „Alcázar“.
4. Vejer de la Frontera: Stelesnenie romantiky v podobe bielych španielskych mestečiek, ktoré kvôli ochrane budovali na vrcholkoch pahorkov. Môžete si pozrieť mestský hrad, kostoly a výhľady, ale najväčší zážitok je túlanie sa uličkami v podvečernom slnku, jedlo, víno a sherry v miestnych podnikoch a diela, ktoré tu tvoria umelci z celého sveta, keďže sa tu rozhodli žiť.
5. Medina Sidonia: Ak máte radi históriu, toto mestečko, ktorého biele domy oblievajú vrchol kopca ako snehová poleva, nemôžete vynechať. Medina Sidonia patrí k najstarším mestám v Európe a v 15. storočí patrila k najdôležitejším španielskym sídlam.
-
-
Tarifa a Valdevaqueros. Foto: Cadizturismo
-
-
Jerez de la Frontera. Foto: Cadizturismo
-
-
Medina Sidonia. Foto: Cadizturismo
-
-
Vejer de la frontera. Foto: Caditurismo
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].
