29. marca 2021

Mužskí spisovatelia si mysleli, že jej skladajú kompliment, keď ju nazvali Thomasom Edisonom medzi ženskými vynálezkyňami. „Neprekvapuje ma, čo som dokázala. Je mi len ľúto, že som nemala rovnaké šance ako chlapci a nemohla sa venovať tomu, čo som vedela, ešte viac,“ hovorila Margaret Knight, významná americká vynálezkyňa 19. storočia.  

Napriek sexizmu v dobovej spoločnosti bola Margaret Knight úspešnou vynálezkyňou, prvý patent získala v roku 1870, posledný v roku 1912. Skončila len základnú školu, no bola autorkou najmenej 89 vynálezov, z ktorých 22 získalo potvrdenie od amerického patentového úradu. 

Dvanásťročná vynálezkyňa

Margaret Knight bola vynaliezavá už ako dieťa. Veľmi rada si vyrezávala predmety z dreva, vyrábala vlastné sánky i šarkany. No ako chudobnému dieťaťu sa jej dostalo len obmedzeného vzdelania a ako mladá tínedžerka sa už zamestnala v bavlnárni.

Hoci prvý patent získala až ako 32-ročná, prvý známy vynález zostrojila už o dve desaťročia skôr – keď mala len 12 rokov. Stalo sa to po tom, ako jej kolegyňu v bavlnárni zranilo uvoľnené vreteno.  

V manufaktúre, kde pracovala, preto vyrobila poistku, ktorá podobným haváriám pomáhala predchádzať. Keďže však bola bezvýznamnou robotníčkou, zamestnávateľ jej nepriznal žiadne zásluhy, a to aj napriek tomu, že túto poistku začali postupne využívať aj ďalšie textilné firmy. 

Reklama

Predpokladá sa, že mladá vynálezkyňa strávila v manufaktúre celú pubertu. Historici sa domnievajú, že nasledujúce dve desaťročia často striedala zamestnania – medzi inými pracovala aj s historickými fotografickými technikami dagerotypiou a ambrotypiou. Nie je prekvapením, že ju zlákala práve táto oblasť, od polovice 19. storočia to bolo high-end odvetvie plné inovácií.    

Jej konštrukčná kariéra sa dá rozdeliť do troch oblastí, o ktorých píšeme nižšie. Okrem vynálezov v týchto odvetviach však získala patenty aj za okenné krídlo, špeciálny ochranný odev k šatám, set na grilovanie, vešiak na šaty a „spočítavacie zariadenie“. O poslednom vynáleze sme, žiaľ, nezískali viac informácií. 

Papierové obaly (1867 – 1880) 

Práve počas tohto obdobia Knight vytvorila svoje najznámejšie a tiež komerčne najúspešnejšie vynálezy – všetky súviseli s komercializáciou nákupných papierových vreciek s plochým dnom. Predtým obchodníci balili tovar do veľkých obálok, ktoré sa zle držali a navyše sa často pod ťarchou nákupu trhali.     

Patent za stroj na výrobu papierových obalov na nákupy. Foto: Wikimedia/voľné dielo

Masová výroba papierových vreciek s plochým dnom (aké používajú najmä v USA v obchodoch dodnes), však v tom čase nebola jednoduchá konštrukčná úloha. Jeden historik spomenul, že „mnohí sa o to snažili roky… a márne“.

Vynález Knight bol prvý, ktorý uspel a bol štandardom pre jednorazové nákupné tašky celé storočie – až do príchodu plastových tašiek. Za svoje riešenie získala tri patenty, no o ten prvý musela riadne zabojovať.  

Na projekte začala pracovať krátko po tom, ako sa v roku 1867 zamestnala vo firme Columbia Paper Bag Company. V tom čase si do denníka poznamenala, že jej vedúci hovorili, že stroj, čo by dokázal poskladať papier spôsobom, aký navrhovala, neexistuje. „Ja to ale budem skúšať, kým sa mi môj nápad nepodarí zrealizovať,“ napísala tiež. Cieľom bolo, aby stroj vedel rezať, skladať a lepiť spevnené ploché papierové dná.   

Napokon sa jej podarilo rozpačitých nariadených presvedčiť, aby mohla otestovať roztrasený drevený prototyp, ktorý bol schopný vyrobiť tisícky kvalitných a pekných tašiek.

Keď v roku 1868 vyrobila aj kovovú verziu stroja, podala si žiadosť o patent. Nevedela však, že jej stroj medzitým videl istý Charles F. Annan, ktorý s jeho náčrtom zašiel na patentový úrad skôr.  

V roku 1870 Knight založila spoločnosť Eastern Paper Bag Company, no o stroj, ktorý bol základom novej firmy, sa stále viedli právne spory. Ešte v roku 1871 platila 100 dolárov denne právnikovi, ktorý pred súdom oponoval zástupcom pána Annana. Tí stavali svoju obhajobu aj na tom, že žena by predsa nebola schopná navrhnúť taký zložitý mechanizmus. Vďaka svojim denníkovým záznamom a svedkom spor vyhrala. Patent bol jej. 

Obuvnícky priemysel (1890-1894)

Ďalších päť patentov Knight získala za stroje, ktoré vykrajovali podpätky pre topánky. Pre obuvnícky priemysel vymyslela aj nový typ špeciálneho šijacieho stroja. Málo sa vie o tom, pre ktoré konkrétne spoločnosti vynálezkyňa pracovala. Historici sa domnievajú, že si ju obuvnícke firmy najímali ako „freelancerku“, aby im pomohla zdokonaliť výrobu a ich stroje. 

Automobilový priemysel (1896-1913)

V roku 1896 založila ďalšiu spoločnosť Knight-Davidson Motor Company, tentoraz s investorkou a ďalšou vynálezkyňou Annou F. Davidson. Medzi rokmi 1902 a 1904 získala až osem patentov týkajúcich sa automobilových motorov. Vymyslela aj posúvačový rozvod, ktorý sa do histórie zapísal ako Silent Knight (tichý rytier, čo je zároveň priezvisko Margaret). Knight takisto navrhla aj spoľahlivejšie automobilové koleso, ktoré dostalo pomenovanie Resilient Wheel (odolné koleso).

V roku 1913 na autosalóne v Bostone predstavili aj auto značky K-D, ktoré malo predovšetkým demonštrovať kvalitný motor. Ako sa písalo v reklame spoločnosti z roku 1912, motor K-D dáva výrobcom áut viac „sily, rýchlosti a výdrže než akýkoľvek iný motor na trhu“. Nanešťastie, Margaret Knight zomrela v roku 1914 a jej spoločnosť nebola po jej smrti schopná licencovať tieto unikátne riešenia.  

Celkový počet jej vynálezov sa nedozvieme

Historici sa nezhodujú na presnom počet vynálezov mnohých vynálezkýň 19. storočia, medzi ktoré patrila aj Knight. Číslo 89 vychádza z rozhovoru, ktorý s ňou robili na sklonku jej života. Vzhľadom na jej dlhú kariéru je možné, že niektoré inovácie do kolónky vynálezy nezaradila. Keďže sa však o jej živote zachovalo málo písomných prameňov, jej genialitu zrejme nevieme oceniť v plnom rozsahu.  

Vieme však, že bola jednou z najoslavovanejších amerických vynálezkýň konca 19. storočia. Ocenenie jej krátko pred smrťou udelila aj britská kráľovná Victoria. Napriek úspechu a sláve však Knight nebola bohatá. Keď skonala, jej majetok sa odhadoval na 300 dolárov (čo by bolo 7 800 dolárov v roku 2021). Ktovie, čo by všetko dokázala, nebyť okovov sexizmu v rokoch, keď žila.   

Článok vyšiel v americkom vydaní Forbesu a jeho autorom je John Greathouse, ktorý píše najmä o podnikaní a startupoch.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?