Vienna Contemporary je najväčším veľtrhom so súčasným umením v najbližšom okolí Slovenska. Počas štyroch dní 21. – 24. septembra 2017 si ho vo viedenskej Marx Halle pozrelo 29 767 návštevníkov. Celkovo 120 participujúcich galérií a inštitúcií predstavilo diela viac ako 500 umelcov a umelkýň z celého sveta.
Zaujímavosťou smerom k slovenskému trhu s umením je, že hoci v minulosti na Vienna Contemporary figurovalo viac slovenských a českých galérií, dnes niekoľkých slovenských umelcov zastupovali zahraničné galérie.
„Slovenskí umelci či žijúci alebo nežijúci sú súčasťou globálneho trhu s umením. Hranice národností sa zotreli.“
Ilonu Németh zastupovala Knoll Galéria Budapest (materská galéria Knoll je vo Viedni), maliara Juraja Kollára a umelca Martina Dernera zastupovala portugalská galéria Kubik, v Bratislave usadená galéria francúzskej galeristiky Nadine Gandy prezentovala okrem iného aj Denisu Lehockú, Annu Daučíkovú a Janu Želibskú.
Nahá Mona Lisa otriasa umeleckým svetom
Gandy Gallery oslavuje tento rok 25 rokov svojej existencie, ktorá svoju prezentáciu nazvala Czechoslovakia – 25 Years of Passion.
Pohľad do prezentácie Gandy Gallery. Foto: viennacontemporary/A. Murashkin
Slovenské a české galérie na Vienna Contemporary viditeľnejšie chýbali. Ich záujem sa upiera na vzdialenejšie veľtrhy v Paríži, Madride, Londýne. Prisudzujem to najmä snahe preraziť na iných trhoch, objaviť ich a zhodnotiť finančné vstupy, ktoré sú v podstate také isté ako vo Viedni. Je tiež zrejmé, že slovenskí umelci, či žijúci alebo nežijúci, sú súčasťou globálneho trhu s umením. Záujem zahraničných galérií je generovaný ich zahraničnými prezentáciami väčšinou vo veľkých inštitúciách. Hranice národností sa zotreli.
Erik Šille: Chcel som pôsobiť ako reklamný pútač. Ako blikajúci obrázok
Vo Viedni sa v minulosti ako aj teraz predali diela slovenských umelcov a umelkýň do zahraničných zbierok mimo región Českej republiky a Slovenska. Išlo o súkromných zberateľov. Vienna Contemporary navštevujú aj zberatelia z pôvodnej „západnej Európy“, o to sa snažili organizátori dlhší čas, aby boli najprestížnejším stredoeurópskym veľtrhom.
„V minulosti na Vienna Contemporary figurovalo viac slovenských a českých galérií, dnes zahraničné galérie zastupovali niekoľkých slovenských umelcov.“
Galeristi hodnotia tento ročník ako veľmi úspešný z dôvodu predajov, bohatého programu a väčšej účasti medzinárodných návštevníkov a zberateľov, o čo sa organizátori snažili už dlhšie.
Pohľad do prezentácie jednej z najvplyvnejších rakúskych galérií Galerie Thaddaüs Ropac. Foto: viennacontemporary/A. Murashkin
Prečo chodiť na veľtrhy s umením?
Účasť na veľtrhoch je obchodným „must“ predovšetkým pre galeristov. Uspieť tam trvá dva-tri roky, ak sa darí predávať nejakého autora, resp. najprv sa tam vôbec dostať a prejsť výberovou jury, ktorá ich účasť schváli. Nie je to teda také automatické, ako prihlásiť sa, zaplatiť a zúčastniť sa.
Na umelecké veľtrhy chodí nielen odborná – galerijná verejnosť, chodia tam ľudia, ktorí majú radi umenie. Nejaké doma majú, idú tam však na prieskum. Obchody sa riešia už na privátnom preview, ale aj v dobe po veľtrhoch, kedy prehliadky a prípadné obchody dobiehajú.
Kam na airtfair?
Existuje kalendár veľtrhov umenia a ak sa chce niektorí z nich stať „áčkovým“, musí vychytiť voľný víkend, kde sa zmestí medzi tie najprestížnejšie, ako sú: Frieze London (október), Art Basel (jún), ArtBrussel (apríl), Fiac Paríž (október), Arco Madrid (február), Tefaf Maastricht (marec), Art Cologne (apríl), Armory Show New York (marec), Frieze New York (máj), Art Basel Miami Beach (december), Art Miami (december), Artifeira Bologna (február). Arco Madrid je veľtrh, ktorý vedie najväčším počtom návštevníkov.
Ivana Moncoľová je poradkyňa zberateľov umenia a kurátorka umeleckých výstav.
