5. mája 2020

Otvorene si to priznajme. Sú medzi nami takí, ktorí nemali práve ideálne detstvo. Hlavným dôvodom sú nevyriešené emocionálne problémy našich rodičov, ktoré prešli i na nás. Keďže si pre pandémiu musíme dať v živote chtiac-nechtiac pauzu, máme príležitosť pozrieť sa do svojho vnútra a vyliečiť staré rany.  

Vďaka kamarátke som na Instagrame objavila Nicole LePera, ktorá je známa aj ako „holistická psychologička“. Jej príspevky o egu, úzkosti, závislosti od partnera či traume zaujali okrem mňa i ďalšie milióny ľudí. Ako už naznačuje jej slogan, LePera uznáva spojenie mysle a tela. Do svojej praxe zapája tradičné vedomosti, ktoré získala štúdiom na Cornell University a New School: University in New York City, a učí ľudí, že si môžu so svojimi problémami poradiť.  

Nerozprávajte sa doma len o korone.
Psychologička radí, ako zvládnuť napäté vzťahy v izolácii

„Nepracujem s klientmi,“ vraví LePera. „Vediem členov klubu, ktorí sa sami chcú vydať na cestu liečenia. Dávam im k dispozícii nástroje, ktoré liečia rôznymi spôsobmi, a povzbudzujem ich, aby využívali postupy, s ktorými sa najviac stotožňujú. Venujem sa práci s egom, práci s vnútorným dieťaťom, metóde znovu-rodičovstva a telu. Je dôležité, aby ľudia pochopili, že všetci sa dokážeme liečiť sami. A pokiaľ sa do toho pustíme, môžeme sa naozaj zmeniť.“

Ako deti sme chceli byť videní a vypočutí

Metóda znovu-rodičovstva je technikou, ktorá sa využíva v psychoterapii. Počas nej predstavuje terapeut osobu rodiča a klient sa vďaka tomu môže vyliečiť z minulej traumy. „Spôsob, akým učím o znovu-rodičovstve, spočíva v tom, že sa stanete vlastným vnútorným rodičom,“ vysvetľuje LePera. „To znamená, že sa so sebou začnete rozprávať inak, robiť odlišné rozhodnutia a rešpektovať svoje potreby. Ako deti sme mali základnú potrebu, aby sme boli videní a vypočutí. Málokto to však skutočne zažil. Znovu-rodičovstvo je akt, počas ktorého sa začnete chápať novým spôsobom.“

Pandémia koronavírusu nás napĺňa strachom.
Psychológ radí, aby sme ho radšej nahradili nádejou

LePera tvrdí, že sa táto otázka sa týka takmer všetkých, pretože naši rodičia sú tiež iba ľuďmi a majú vlastné nevyriešené traumy. „Tak, ako dedíme farbu očí alebo vlasov, dedíme aj vzorce správania a presvedčenia, ktoré nám ako dospelým nie vždy vyhovujú. Znovu-rodičovstvo nám pomáha uvedomiť si tieto veci a pomaly, časom, praxou, uvoľňovať tieto vzorce a stať sa fyzicky aj emocionálne zdravšími,“ dodáva.

Metóde znovu-rodičovstva sa môžeme venovať každý deň. LePera ju považuje za celoživotný záväzok, ktorý sa vyvíja spolu s nami. „Neznamená to, že by sa náš život mal točiť iba okolo znovu-rodičovstva. Znamená to, že si uvedomujeme rozhodnutia a kroky, ktoré robíme, a kontrolujeme vlastné potreby i vzorce.“

Dodržiavajme malé sľuby

Akú úlohu má ego v koncepte znovu-rodičovstva? „Deti sú prirodzene egocentrické. Je to dôležitá fáza vývoja ega. Veria, že sa všetko deje im a kvôli nim. Napríklad si predstavme, že náš otec príde domov vystresovaný, a kričí na nás. Veríme, že sme tento krik spôsobili my a že s nami niečo nie je v poriadku. Deti nechápu, že sú v hre ďalšie veci, ktoré spôsobujú otcovo správanie. Mnohí sa nedostaneme za toto štádium ega a naďalej veríme, že sa všetko deje nám a kvôli nám. Za to sa netreba hanbiť. Je to znak toho, že znovu-rodičovstvo môže byť užitočné.“

Psychologička o dopadoch koronavírusu:
Hýbu nami emócie, no zatiaľ som paniku nezachytila

Žijeme v zvláštnom období. A keďže väčšina z nás uviazla doma, sme nútení nazrieť do svojho vnútra. „Pre niektorých to môže znamenať rast, iní sa viac spoja s rodinou, ďalší cítia hnev alebo smútok. Počas pandémie máme možnosť spojiť sa s tým, čo skutočne cítime, pracovať na tom, aby sme neposudzovali svoje reakcie, a nachádzať spôsoby, ako to všetko spracovať,“ hovorí LePera 

A čo aktivity, ktorým sa doma môžeme venovať, a precvičovať si nimi lásku k samým sebe? „Ľudí vždy učím koncept dodržiavania malých záväzkov. Ide napríklad o to, že sa zobudia alebo pôjdu spať o 10 minút skôr než obyčajne, každé ráno vypijú pohár vody, venujú päť minút meditácii alebo 10 minút zapisovaniu do denníka. Tieto aktivity budujú základ sebadôvery.“

LePera v prípade rutiny nehovorí o žiadnych univerzálnych protokoloch, ktoré platia pre všetkých. „Ľudia sú jedineční a starostlivosť o seba znamená pre každého niečo iné. Pre pandémiu sú niektorí jednotlivci zničení a vystrašení. Prvým krokom je identifikovať tieto emócie a akceptovať ich. Mnohí máme pravidlá o tom, čo by sme mali cítiť, a tým si iba spôsobujeme ďalšie utrpenie. Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob, ako prežívať emócie.“  

Musíme sa aktívne zapojiť

Keď prijmeme vlastné pocity, LePera radí, aby sme sa o seba starali a snažili sa vyvážiť telo a myseľ. „Niekedy máme pocit, že by sme mali vedieť, ako sa o seba postarať. Veľa týchto vecí sme sa však nenaučili, takže musíme experimentovať. Venujem sa tiež práci s dychom, čo je nesmierne dôležité, pretože to upokojuje nervový systém.“ 

Na globálnej úrovni niet pochýb o tom, že pandémia ľuďom pripomenula staré traumy. „Nesieme si ich so sebou z detstva. Naša bezpečnosť vo svete je ohrozená a to aktivuje emócie. Mnohí reagujeme útekom alebo bojom. Za to je zodpovedný náš nervový systém, ovplyvnený predchádzajúcimi skúsenosťami. Reakcia nášho tela je veľmi reálna. Keď čelíme výzve a neuvedomujeme si pôvodné vzorce, uchýlime sa k starým nástrojom na zvládanie problémov a špirála pokračuje,“ opisuje LePera 

Prispievateľka Meggen Taylor píše pre Forbes.com i o duševnom zdraví. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?