Soňa Kucharíková patrí k vedcom, ktorí uspeli v zahraničí a mohli svoju kariéru rozvíjať na prestížnych svetových pracoviskách, no srdce ich pritiahlo späť na Slovensko. Renomovaná biologička sa po jedenástich rokov vrátila z laboratórií v belgickom Leuvene a v skúmaní obrany voči rezistentným hubám pokračuje na Trnavskej univerzite v Trnave. Vlani za svoju prácu získala ocenenie a grant v rámci programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede.
V dôsledku silnejúcej odolnosti mikroorganizmov – baktérií, vírusov či patogénnych húb – voči liekom umiera ročne 700-tisíc ľudí. Na túto hrozbu už upozorňuje vo vyhláseniach aj Svetová zdravotnícka organizácia. Aká je situácia podľa vášho pozorovania?
Situácia je alarmujúca. Je to globálny problém a ja sa s ním stretávam denne. Spolupracujeme so sieťou komerčných laboratórií na projekte v rámci klinickej praxe, v ktorom sledujeme rezistenciu húb, konkrétne patogénnych kvasiniek voči liekom – antimykotikám.
Slovenská vedkyňa skúma možnosti, ako pomôcť pacientom bojujúcim s odolnými mikroorganizmami. Foto: archív Foundation L’Oréal
Sledujeme, ako vzorky od slovenských pacientov odolávajú konkrétnym liečivám. Musím povedať, že počet klinických izolátov (kmeň baktérie alebo huby vypestovaný zo vzoriek odobraných pacientovi, pozn. red.) rezistentných voči viacerým skupinám antimykotík je alarmujúco vysoký.
Čím budeme liečiť?
Čo to znamená?
V porovnaní s antibiotikami je počet skupín antimykotík relatívne malý. V budúcnosti to môže znamenať, že nebudeme mať možnosť liečby kriticky chorých pacientov, napríklad na jednotkách intenzívnej starostlivosti. A vývoj nových, silnejších liečiv trvá niekedy desať až dvadsať rokov.
Huby a iné mikroorganizmy sa teda prispôsobujú vyvinutým liečivám rýchlejšie, ako farmaceutické firmy dokážu vyvíjať nové, silnejšie druhy liekov?
Áno, mikroorganizmy si dokážu vyvinúť viaceré mechanizmy rezistencie voči dostupným terapeutikám v kratšom čase, ako by sme možno predpokladali. V posledných rokoch boli objavené nové druhy kvasiniek, ako napríklad Candida auris, ktorá sa vyznačuje vysokou rezistenciou voči dostupným antimykotikám.
Pri liečbe infekcií spôsobených touto kvasinkou nefungujú viaceré dostupné liečivá. Z pohľadu multirezistencie predstavuje pre vedcov a najmä lekárov tento druh kvasinky „strašiaka“.
Candida auris je pre vedcov strašiak, pretože odoláva známym druhom liečiv. Ilustrácia: Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC)
Hľadá sa východisko z núdze
Ako sa nastavuje terapia v takýchto prípadoch?
V praxi sa zavádzajú nové terapeutické postupy – napríklad kombinatoriálna terapia. Je založená na súbežnom nasadení dvoch existujúcich látok, ktoré sa na daný problém používajú, ale v menších množstvách, ako keby boli nasadené samostatne. Aj môj výskum v tejto oblasti ukazuje pozitívny synergický účinok niektorých liečiv.
V laboratórnych podmienkach sa tiež testujú niektoré prírodné látky, napríklad esenciálne oleje, ktoré vykazujú účinnosť proti rezistentným klinickým izolátom. Ďalšou možnosťou je vývoj nových chemických látok, ktoré sú vyvinuté „na mieru“. Ich účinok sa testuje najskôr experimentálne v laboratórnych podmienkach a neskôr sa môžu dostať do klinickej fázy testovania.
Z pohľadu terapie pacientov v nemocniciach je zase dôležité, aby sa výrazne skrátila profylaxia pacientov.
Čo je to profylaxia?
V tomto prípade mám na mysli prípravu pacienta na operáciu a s tým spojené terapeutické postupy. Dlhšia doba profylaxie, teda vystavenie pacienta určitým koncentráciám liečiv, dáva možnosť mikroorganizmom, aby sa danému terapeutiku prispôsobili a mohli vyvinúť rôzne mechanizmy rezistencie.
V zahraničí je tiež bežné, že rozhodnutia o terapii sa v prípade pacientov, u ktorých sa zistili rezistentné klinické izoláty, či už baktérií alebo kvasiniek, konzultujú so špecialistami na danú oblasť. Bolo by dobré, ak by sa tento postup návrhu liečby po konzultácii viacerých odborníkov implementoval i v slovenských nemocniciach.
Pacienti v ohrození
Akí pacienti sú najviac ohrození rastúcou rezistenciou mikroorganizmov?
Ide najmä o pacientov so zníženou funkciou imunitného systému, tzv. imunokompromitovaní pacienti. Môže ísť o onkologických pacientov, pacientov s vírusom HIV alebo ochorením AIDS a, samozrejme, tiež pacienti po náročných operáciách, dlhodobo ležiaci na jednotkách intenzívnej starostlivosti a podobne.
Pre tieto rizikové skupiny pacientov sa môžu stať nebezpečné aj baktérie a kvasinky, ktoré sú bežnou súčasťou ľudského organizmu, napríklad mikrobiómu. Oslabený imunitný systém sa s nimi nevie vysporiadať, tieto mikroorganizmy sa môžu začať nekontrolovateľne množiť a vyvolať infekciu.
Soňa Kucharíková našla vedecké zázemie na Trnavskej univerzite v Trnave. Foto: Trnavská univerzita v Trnave/Barbora Likavská
Akú cestu ste si vybrali pri boji proti mikroorganizmom a ich rastúcej odolnosti voči liekom?
V mojej oblasti bádania patrí medzi veľké medicínske problémy schopnosť mikroorganizmov priľnúť na povrchy zdravotníckych pomôcok. Predstavte si vnútrožilové katétre alebo titánové implantáty, čokoľvek, čo prichádza do styku s telom a jeho vnútrom.
U oslabených pacientov, u ktorých je použitie takýchto pomôcok nevyhnutné na prežitie, sa môže stať, že mikroorganizmy začnú „sadať“ na povrch týchto materiálov, rastú tam a vytvoria na ich povrchu tzv. biofilm.
To je prostredie, ktoré im umožňuje prežiť a odolávať antimikrobiálnym látkam. Zjednodušene povedané, aj zubný povlak u zdravých jedincov je určitá forma biofilmu. No kým tento povlak dokážeme ľahko odstrániť zubnou kefkou, v prípade pacientov s oslabenou imunitou hospitalizovaných na JIS-ke môže byť prítomnosť alebo neprítomnosť biofilmu na vnútrožilovom katétri rozhodujúca pre prežitie oslabeného organizmu.
Lekárske pomôcky, na ktoré mikróby nemôžu
Snažíte sa teda vytvoriť látky, ktoré bránia tvorbe biofilmu?
Áno. Počas môjho pôsobenia v zahraničí sa nám podarilo vo viacerých projektoch, vrátane projektov financovaných farmafirmami, nasadiť proti biofilmom antifungálne látky buď samostatne alebo v kombinácii a fungovalo to.
V ďalšom projekte na Katolíckej univerzite v belgickom Leuvene sme impregnovali antimykotikum na povrch titánu a rovnako sme dosiahli, že nedochádzalo k tvorbe biofilmu. Tento postup sa volá „material coating“ a s podobným cieľom sa nanášajú na zdravotnícke pomôcky napríklad aj nanočastice striebra.
Tiež sa snažíme hľadať a skúmať nové experimentálne látky, ktoré majú potenciál zabrániť priľnutiu a tvorbe biofilmu mikroorganizmov na medicínskych pomôckach.
Návrat domov
Po skončení doktorandského štúdia ste v Leuvene získali prestížny grant pre najlepšie projekty mladých vedeckých pracovníkov. Spolupracovali ste aj s John Hopkins Institute, jednou z najvýznamnejších vedeckých inštitútov v USA. Prečo ste sa pri tejto sľubne rozbehnutej kariére vrátili na Slovensko?
Na Slovensko som sa vrátila po jedenástich rokoch. Otázku návratu som mala v sebe vyriešenú dlhodobo, rozhodla som sa, že v zahraničí načerpám čo najviac skúseností a po čase sa vrátim na Slovensko a odovzdám ich ďalej – napríklad študentom alebo kolegom na fakulte.
Takže keď slovenská vláda, respektíve ministerstvo školstva spustilo program „Návraty“ pre slovenských vedcov pôsobiacich v cudzine, vedela som, že nastal čas ísť domov.
Soňa Kucharíková získala ocenenie a grant v rámci programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii Vedy o živej prírode. Foto: archív Foundation L’Oréal
Odovzdávať skúsenosti mladým ľuďom ste mohli kdekoľvek na svete a zrejme by ste vede a ľudstvu pomohli rovnako. Prečo ste chceli ísť späť na Slovensko?
Som Slovenka a mám osobitný, veľmi vrúcny vzťah k domovu a rodine. Chcela som byť s rodičmi, so synovcom, používať materinský jazyk, hoci skvele ovládam angličtinu aj holandčinu. Niekto by asi povedal, že som patriotka, a mal by pravdu.
Doma dobre
Vedci opakovane a dlhodobo upozorňujú, že sa na Slovensku boria s košatou administratívou, neochotou politikov financovať vedu, dešpektom či nezáujmom spoločnosti voči a vedcom. Neľutujete po čase svoje rozhodnutie?
Z rodinného aspektu toto rozhodnutie vôbec neľutujem. Pokiaľ ide o pracovný pohľad, áno, sú dni ťažšie a dni ľahšie.
V zahraničí som mala možnosť rýchlejšej spolupráce vzhľadom na fakt, že som ešte nemala rodinu a mohla som tráviť oveľa viac času v laboratóriu ako teraz, keď mám malého syna. Avšak i napriek časovej tiesni sa snažím venovať dostatok času výučbe študentov na fakulte, písaniu projektov a publikácií. Tiež máme rozbehnutú spoluprácu na viacerých projektoch so Slovenskou akadémiou vied.
Kto je Soňa Kucharíková (39)
Absolventka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave získala na konci štúdia grant Európskej federácie mikrobiológov, ktorý jej umožnil vycestovať na trojmesačný výskumný pobyt do laboratória na Katolíckej univerzite v belgickom Leuvene.
Tu dostala ponuku na absolvovanie doktorandského štúdia. Doktorantúru napokon ukončila v Belgicku aj na svojej alma mater. V Leuvene získala prestížny grant Flámskej vedeckej organizácie pre najlepšie projekty mladých vedeckých pracovníkov a v práci na univerzite pokračovala vďaka ďalším grantom, ktoré ju priviedli aj k spolupráci s University of Maryland, Baltimore a John Hopkins Institute, jedným z najvýznamnejších vedeckých inštitútov v USA.
Po 11 rokoch vedeckej práce v Belgicku prijala miesto pedagogičky s vedeckou hodnosťou na Trnavskej univerzite v Trnave. Pôsobí na Katedre laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce.
Publikovala v prestížnych vedeckých časopisoch s vysokým impakt faktorom. V roku 2022 získala ocenenie v rámci programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii Vedy o živej prírode, ktorý už šiesty rok podporuje talentované vedkyne na Slovensku.
