12. februára 2021

V detstve sníval o tom, že bude diplomat ako jeho otec. Ako 17-ročný odišiel do Spojených štátov a v Dallase, kde študoval právo, sa prvýkrát stretol so svojou budúcou manželkou – plavkyňou Martinou Moravcovou. Dnes vlastní úspešnú právnickú firmu Chavez & Valko a ako honorárny konzul pomáha slovenským firmám rozbehnúť biznis v USA. Navyše je spoluautorom a CEO startupu Lawpilot. Martin Valko pre Forbes hovorí, ako sa dostal k spolupráci s Esetom a úspešnými spoločnosťami z rebríčka Fortune 500, akú prípravu do života získal od svojho otca a ako stíha prejsť na bicykli tisíce kilometrov za rok.

Vediete úspešnú právnickú firmu, máte vlastný startup a zároveň ste slovenským honorárnym konzulom. Je to splnený sen?

Čo sa týka týchto troch vecí, tak áno. Pretože ak človek robí to, pre čo má vášeň, tak nie je o čom, potom sa dá hovoriť o splnenom sne. Napĺňa ma, keď pomáham ľuďom, keď dáva zmysel to, čo robím. Ale toto všetko by nešlo bez silného rodinného zázemia, bez silnej partnerky, ktorú mám vo svojej manželke Martine, a taktiež bez môjho spoločníka vo firme a v startupe. A zároveň vďaka mnohým priateľom.

Vždy ste chceli byť právnikom?

Vyrastal som v diplomatickej rodine a diplomacia ma veľmi lákala. Začiatkom 80. rokov som s rodičmi a súrodencami strávil necelé štyri roky v Indii, kde môj otec začínal svoju viac ako 30-ročnú diplomatickú kariéru. Sníval som tam, ako sa raz stanem veľvyslancom.

Reklama

No keďže som do USA odišiel už ako sedemnásťročný, tento sen sa mi len čiastočne naplnil pred vyše desiatimi rokmi, keď som mal tú česť stať sa honorárnym konzulom Slovenskej republiky pre štát Texas. Dalo mi to možnosť čo-to oplatiť mojej rodnej krajine takouto verejnou službou, ktorú robím veľmi rád.

Po Trumpovi prišlo vydýchnutie

Mohli by ste nám priblížiť vašu právnickú firmu? Kto sú vaši klienti a na aké právne odvetvie sa zameriavate?

Firma funguje už skoro 18 rokov a zameriavame sa na americké imigračné právo, ktoré je rozdelené na tri sféry – sponzorstvo cez rodinu, sponzorstvo cez zamestnávateľa a investície a obhajoba proti vyhosteniu.

Ako konzul aj ako právnik sa napríklad stretávam so Slovákmi, ktorí boli zadržaní po vypršaní turistických víz. Alebo s klientmi, ktorí porušili pravidlá bezvízového styku, kedy nemajú nárok dožadovať sa procesu na imigračnom súde a sú vyhostení z USA.

Pred pár týždňami bol inaugurovaný nový americký prezident. Aký dopad na vás bude mať zmena administratívy?

Je vidieť, že loď prezidenta Bidena (a tým aj jeho imigračné priority) naberá úplne iný smer, ako mala tá predchádzajúca. Dá sa povedať, že za posledné štyri roky sa prezident Trump snažil emigráciu do USA pozastaviť cez rôzne reštrikcie.

Či už to bol zákaz cestovania pre občanov z určitých krajín, zväčša moslimských, zníženie počtu migrantov z chudobných alebo vojnou  zasiahnutých krajín, ale aj zvyšovanie kritérií pre profesionálnych zamestnancov pri získavaní pracovných žiadostí.

Pred štyrmi rokmi som strávil dva dni na dallaskom letisku, kde mi zatkli sudánsku klientku po tom, ako prezident Trump podpísal kontroverzný cestovný zákaz v čase, keď letela smerom do USA. Po prílete ju dali do cely a hrozilo jej vyhostenie, až kým sa nevyvinul verejný a legálny nátlak, kde sa nám spolu s primátorom Dallasu a ďalšími právnikmi podarilo vyslobodiť všetkých zadržaných.

Pre imigračných právnikov bolo zvolenie nového prezidenta začiatkom novej éry, kde si konečne vydýchneme od reštrikčnej politiky. Zároveň nás čaká hromada práce po možnej imigračnej reforme a ďalších plánovaných administratívnych zmenách. Takže pre nás vo firme to bol veľký výdych s nasledovným ešte väčším nádychom.

Keďže som sama bola v procese vybavovania víz, viem oceniť vašu pomoc aj rýchlosť, s akou ste reagovali. Zmenilo sa niečo vplyvom pandémie?

Počas pandémie sa tu ocitlo veľa zamestnancov, ktorí boli v procese získavania trvalého pobytu cez zamestnávateľa, no pre zlú ekonomickú situáciu dostali výpoveď. Väčšinou tieto firmy majú právnikov, ktorí primárne zastupujú záujem firiem.

Právnická firma Martina Valka pomáhala aj žene zo Sudánu, ktorú spolu s ďalšími ľuďmi zadržali po prílete do USA a hrozila im deportácia. Foto: archív Martina Valka

Preto týmto ľudom ponúkame „second opinion“ (druhý právny názor, pozn. red.) a vysvetlíme im ich možnosti, pretože imigračné zákony sú tu dosť zložité. Dokonca sa imigračné právo dáva na druhú priečku zložitosti, hneď za daňovým.

Ako si vysvetľujete váš úspech a to, že sa vaša právnická firma uchytila v Texase?

Myslím, že by firma fungovala hocikde. No tým, že Texas je hraničným štátom, je tu omnoho viac imigrantov ako napríklad v Maine. Len mesto Dallas má vyše 600 právnikov alebo právnických kancelárií, ktoré sa zaoberajú imigračným právom, takže o konkurenciu tu máme postarané.

Dôležité je presadiť sa na trhu rýchlou a precíznou prácou, pretože inak firma nemá šancu na úspech. A na to, aby bol človek úspešný, potrebuje mať solídne korene, základy, na ktorých sa dajú stavať dobré veci.

Ja som mal tieto princípy vštepené rodičmi. Ešte teraz počujem otca, ktorý nám prízvukoval, aby sme veci robili tak, že sa za ne nikdy nebudeme hanbiť. Teda stále ísť na maximum. Túto filozofiu, že necháš tvrdú prácu hovoriť samu za seba, zdieľame s mojím spoločníkom Nickom Chavezom a každý v našom tíme to musí mať vo svojej DNA. Inej cesty niet.

Najlepšia reklama je spokojný klient

Medzi vašich klientov patria aj spoločnosti z rebríčka Fortune 500 či niekoľko úspešných slovenských firiem a startupov. Ako ste si ich získali?

Reklama

Nikdy som sa nebál niekoho osloviť. Spomeniem slovenskú antivírusovú firmu Eset, ktorá má sídlo aj v San Diegu. Oslovil som ju, keď sme do našej právnickej firmy zakúpili ich ochranný softvér. Opýtal som sa, či náhodou nepotrebujú pomoc s imigračnými prípadmi, a ozvali sa. No a teraz ich zastupujeme už vyše 12 rokov.

Potom tu je jedna Fortune spoločnosť, ktorú zastupovali dve veľké právnické firmy so stovkami právnikov. Najprv som jej ponúkol služby bez poplatku, aby sme im mohli ukázať lepšie riešenia prípadov, s lepšou komunikáciou s manažérmi a zamestnancami a to všetko s úsporou na poplatkoch. Zapáčilo sa im to a partneri týchto firiem dostali rozkazom transferovať všetky prípady do našej firmy v Dallase.

A tiež spomeniem prípad môjho kamaráta z energetického sektora, ktorému partner jednej veľkej washingtonskej právnickej firmy povedal, že víza, ktoré sú len pre tých skutočne top vo svojom profesionálnom odbore, nie sú pre neho, že na to ešte nemá.

Doslovne tohto nášho talentovaného Slováka zrušil, pretože vo firme tejto významnej európskej energetickej spoločnosti, v ktorej pracoval, mu už raz takúto istú žiadosť imigračné úrady zamietli.

Nakoniec mu v práci povolili riešiť túto žiadosť cez našu firmu, my sme ju úspešne vybavili do piatich dní. Ako som už spomínal, najlepšia reklama je spokojný klient a za tých sme veľmi vďační. Ak nás novým startupom odporučí Anton Zajac z Esetu alebo Andrej Kiska ml. z Credo Ventures, ktorých som zastupoval, tak to hovorí za všetko.

Texas sa v poslednom období zviditeľnil tým, že sa doň sťahujú viaceré IT firmy z Kalifornie. Presídlil sa tam napríklad aj miliardár Elon Musk. Myslíš si, že je to dočasný jav súvisiaci s pandémiou, alebo sa otvára dlhodobo zaujímavý priestor pre firmy?

Už pred niekoľkými rokmi si dal texaský guvernér za cieľ získavať takéto firmy. Čo sa začalo pár kvapkami, sa teraz premenilo na veľký vodopád. Nie je to teda momentálna ale skôr dlhodobá zmena.

Príchod firiem a rast je cítiť v každom meste, všade sa stavia a buduje. Zároveň s prílevom ľudí z tradične „modrých“ štátov ako je New York a Kalifornia (kde v prezidentských voľbách zvíťazili demokrati), sa mení aj demografia v tradične konzervatívnom Texase.

Uvidíme, čo to dlhodobo bude znamenať pre štát, keďže primárnym lákadlom boli napríklad neexistujúce štátne dane z príjmu. Dokonca som už videl tričká s nápisom „Don’t California my Texas“, takže len čas ukáže, či sa z „červeného“ štátu (kde zvíťazili republikáni) stane „modrý“.

Pomoc podnikateľom aj vlastný startup

Ako honorárny konzul SR v štáte Texas pomáha aj slovenským firmám, ktoré chcú preraziť v USA. Foto: archív Martina Valka

Ako konzul sa okrem stratených pasov venujete aj iným činnostiam, napríklad pomoci slovenským firmám.

Ekonomická diplomacia je časťou našej agendy, do ktorej patrí aj otváranie dverí slovenským firmám tu v Texase. Taktiež chcem predstaviť americký trh a prilákať tunajšie firmy a investorov na Slovensko.

Už roky organizujem prezentácie o možnostiach podnikania na Slovensku, niektoré aj v spolupráci s vládnou agentúrou SARIO. Rád sa s investormi, ktorí sem pricestujú, osobne stretnem, aby som lepšie pochopil ich produkt alebo služby, ktoré tu chcú ponúkať. Potom sa ich snažím nasmerovať na adekvátneho partnera alebo organizáciu. Väčšina záujemcov so mnou tiež konzultuje imigračné záležitosti.

Pred niekoľkými rokmi som napríklad organizoval recepciu za účasti slovenského veľvyslanca a spoluzakladateľa slovenskej spoločnosti AeroMobil, ktorý bol spíkrom na populárnej konferencii SXSW (South by Southwest) v Austine.

Ak slovenské firmy uvažujú o vstupe na americky trh, kedy je najlepší čas obrátiť sa vás?

Najlepšie by bolo, aby nás kontaktovali hneď na začiatku, keď vieme poradiť, kde a za akých podmienok  je najlepšie zriadiť pobočku. Záleží na tom, čo potrebujú. Cez networking a kontakty sa im snažíme pomôcť.

Ste aj spoluautorom a CEO startupu Lawpilot. Čo nám o ňom prezradíte?

Po 14 rokoch používania a feedbackovania softvéru od inej firmy sme sa rozhodli vytvoriť vlastný. V dobe digitalizácie je všetko o efektívnosti a musí to platiť aj pri príprave imigračných prípadov. Tento systém sa chystáme ponúkať firmám aj v iných právnych odvetviach, nielen imigračným.

Novinkou je aplikácia Lawpilot Guardian, ktorá oznámi právnickej kancelárii, že ich klient bol zadržaný. Lokalizuje ho pomocou GPS a nahrá zvukový záznam na cloud, kde si ho právnik môže okamžite vypočuť a zhodnotiť situáciu.

Apka zároveň pošle aj esemesku rodinným príslušníkom, ktorí by sa za normálnych okolností dozvedeli o zadržaní človeka až po niekoľkých hodinách či dňoch. Vtedy však už býva väčšinou neskoro na akúkoľvek pomoc pred deportáciou. Cez Guardian môžeme aj jednoducho komunikovať zmeny v legislatíve, klient získa prístup k svojmu prípadu, čím sme si vyslúžili vysoké hodnotenia.

Po stopách „amerického“ pradeda  Mateja

Právo ste vyštudovali v USA, čo ste pre to museli spraviť?

Žiadosť o cestovný pas Martinovho pradeda Mateja, ktorý začiatkom 20. storočia odišiel za prácou do USA. Foto: archív Martina Valka

Moja cesta do USA sa začala pradedom Matejom z otcovej strany. Ako osemnásťročný odišiel začiatkom minulého storočia do Ameriky za prácou so šestnástimi dolármi vo vrecku. Vyše 30 rokov pracoval v uhoľných baniach na západe Pennsylvánie. No pri poslednej návšteve na Slovensku dedo narukoval na vojnu a pradedo už nikdy neodišiel do Ameriky s rodinou.

Pri každej návšteve tento ťažko pracujúci baník nezabudol so sebou priniesť knihy, ktoré potom čítaval môjmu otcovi pod čerešňou v záhrade. Keď im komunisti znárodnili aj ten kúsok majetku, na ktorý on zarobil ťažkou prácou, nič iné neostávalo, ako sa zabezpečiť vlastnými vedomosťami. Odvtedy sme doma nepočuli nič iné, len ako je potrebné sa vzdelávať, pretože to vám nikto nevezme.

A možnosť odísť do USA za školami bola pre mňa veľkou výzvou. Pri odlete z pražskej Ruzyne mi otec so slzami v očiach prízvukoval, aby som nesklamal. A vtedy som si uvedomil, že zlyhanie nepripadá do úvahy. V júni to bude 30 rokov, čo som pristál na letisku JFK v New Yorku.

Prednedávnom sme doma objavili fotokópiu dokumentov od pradeda Mateja, medzi ktorými je aj jeho žiadosť o cestovný pas z roku 1919, ktorý si podal na cestu domov na československom generálnom konzuláte v New Yorku. Zhodou okolností o sto rokov neskôr takéto cestovné doklady vydávam na konzuláte v Dallase pre Slovákov aj ja. Tomu teda hovorím, že „kruh sa uzavrel“.

Čo bolo najťažšie po príchode do Ameriky?

Myslím si, že to bolo odlúčenie od rodiny, vzdialenej tisícky kilometrov za oceánom. No zlepšilo sa to, len čo som sa dostal do rutiny. Nemali sme WhatsApp alebo Skype na komunikáciu a telefonáty boli vtedy ohromne drahé, takže som sa tešil z myšlienky, že sa uvidíme po návrate domov. Našiel som si kamarátov a hlavne mentorov, o ktorých som sa opieral, keď som bol v núdzi.

Od malička sme boli vedení k samostatnosti a k tomu, aby sme si vedeli budovať hodnoty. Už pred odchodom som strávil tri roky sám doma bez rodičov, keďže v tom čase boli na štácii v Bulharsku, takže som vedel, že sa o seba budem vedieť postarať aj v USA.

Pred odchodom do Bulharska dal otec mne a sestrám, ktoré vtedy chodili na vysokú školu, farebné zvýrazňovače. S nimi sme museli podčiarkovať články, ktoré sme čítali, a on nás potom, samozrejme, preskúšal, či sme tomu porozumeli. Sranda preveľká to bola, keďže mal predplatené periodiká ako Literárny týždenník a Nové slovo. Ale seriózne, bolo to ťažké, no dodnes čerpám z týchto cvičení.

„Mám doma Wonder Woman“

S manželkou Martinou a deťmi Karolínkou a Miškom. Foto: archív Martina Valka

Vašou manželkou je najúspešnejšia slovenská plavkyňa Martina Moravcová, s ktorou vychovávate dve deti. Motivujú vás jej úspechy?

S priateľmi žartujem, že by zo mňa bol vcelku úspešný človek, keby som mal aspoň štipku odhodlania a takého jej tunelového zamerania sa, ktorý z Martiny spravil šampiónku. Z médií ju každý pozná ako slávnu plavkyňu Martinu, no v súkromí je to hlavne fantastická mama a pozorná manželka.

Je to naša Wonder Woman a ja sa nestíham čudovať, čo všetko a s akou ľahkosťou zvláda. Rozum mi stojí nad tým, koľko toho dokázala v pomerne krátkom čase. Je to naša veľká múza.

Viem, že napriek obrovskému pracovnému vyťaženiu ste vlani prešli na bicykli šialených 8050 kilometrov. 

Šport bol pre mňa vždy veľmi dôležitý na psychiku a kondičku. Na univerzite som hrával tenis a s mojím terajším denným vypätím som začal behávať a bicyklovať. Je to pre mňa ventil, bez ktorého nemôžem fungovať. Zvyčajne jazdím skoro ráno, tak po piatej, pretože mi to pomôže pripraviť sa na nový deň. A hlavne preto, aby som mohol čas po práci stráviť s Miškom a Karolínkou, alebo ísť s nimi na tenis.

Pred pár rokmi som začal byť závislý na apke Strava, kde súťažím s kamarátmi, snažím sa vylepšiť si časy a tiež im „ukradnúť“ cestné segmenty. Sledujem, kto a koľko za rok zájde, a z toho vzniknú tieto prehnané ciele, ako tomu hovorí Martina.

Pred dvomi rokmi mi táto méta ušla, tak som spravil všetko pre to, aby som ju dosiahol minulý rok. No a tento rok som si to už zase navýšil, takže sa uvidí, či to „zmáknem“. Naše deti sme tiež nasmerovali na šport, ktorý ich, dúfame, naučí tvrdej práci a cieľavedomosti.

Dávate si každý rok vyššie ciele?

Akurát som diskutoval s mojím známym, že prečo musí byť každý kvartál lepší ako ten predošlý. Je to asi v nás, ale aj v celkovom nastavení spoločnosti. Je prirodzené chcieť osobne aj profesionálne rásť. A čo je lepšie, ako začať nový deň s novým osobným rekordom na Strave?

Na bicykel vysadá Martin skoro ráno, za minulý rok na ňom prešiel neuveriteľných 8050 kilometrov. Foto: archív Martina Valka

Aj môj spoločník sa smeje, prečo sa neviem len tak previezť na „biku“ a vychutnať si prírodu a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Martina zas hovorí, že čím som starší, tým menej kilometrov by som mal jazdiť. Myslím si, že to bude aj našou výchovou, ktorú sme dostali ako deti – nikdy sa neuspokojovať. Také osobné peklo, ale aj úžasný drive.

Máte pocit, že vám minulý rok niečo dal, niečo vás naučil?

Bol to ťažký rok, plný stresu a obáv z celosvetovej pandémie, z neistoty čo bude ďalej. Ale myslím, že to tiež dalo ľudí viac dokopy, dalo nám to čas trochu spomaliť a spraviť si takú osobnú inventúru. Uvedomiť si, akí sú nám všetci vzácni.

Pracovne to prinútilo manažérov urobiť revíziu – od starostlivosti o zamestnancov až po efektivitu vnútorných procesov. Vo firme sme okamžite prešli na prácu z domu, aby sa predišlo možnej nákaze zamestnancov a klientov. Milo ma prekvapilo, keď to naši pracovníci ocenili, pretože v iných firmách to povolené nemali.

Slovenčina sa musí zachovať

Máte aj doma v Texase kus Slovenska?

Jasné, aj keď sa to malému Miškovi nie vždy pozdáva. Hlavne keď musí za trest čítať slovenskú knihu zakaždým, keď prejde zo slovenčiny do angličtiny. No inak to nejde. Deti sú z každej strany bombardované angličtinou alebo španielčinou, ale slovenčina sa musí v každom prípade zachovať.

No a potom to je cez kuchyňu – máme riadnu slovenskú kuchárku v podaní najúspešnejšej plavkyne a športovkyne Slovenska, ktorá varí od rezňov so zemiakovým šalátom, cez guláše a sviečkovú, až po vypekanie bublaniny a iných maškŕt. Už len preto si musím každý rok pridávať na kilometroch, aby som sa dokázal dostať do nohavíc.

S otcom, dlhoročným diplomatom a niekoľkonásobným veľvyslancom Dr.h.c. PhDr. Jánom Valkom, PhD., precestovali Martin a jeho súrodenci niekoľko krajín. Fotografia je z Indie. Foto: archív Martina Valka

Je niečo, čo by sa mohlo v krajine, odkiaľ pochádzate, zlepšiť? 

Prial by som si fair play a viac možností. Aby ľudia štartovali z tej istej čiary a každý mohol ukázať, čo v ňom je, bez toho, aby systém preferoval človeka s protekciou. To je to, čo sa mi na Amerike páči, že je jedno, odkiaľ si, ale ak na niečo máš a tvrdo na sebe makáš, tak sú možnosti nekonečné.

„Len nebo ti je limitom“, ako sa tu vraví. Aj preto som rád, že som odišiel do USA, pretože veci, ktoré som tu dosiahol, nemôžu byt pripisované nejakej protekcii. Tá tu zväčša nefunguje.

Tu človek nevidí niekoho odpisovať z ťaháka na právnickej fakulte, pretože si je vedomý, čo sa stane, ak by ho prichytili. Jednak ho môžu zo školy vyraziť, no je to aj osobná hanba pred celým kolektívom. Skrátka, tu to človeku ani nenapadne, no u nás na školách to bolo bežné.

Tiež som počul od firiem, ktoré už roky fungujú na Slovensku, sťažnosti na dĺžku súdnych sporov či na neporiadok v justícii. To všetko ešte podčiarknuté korupciou, ktorá bola u nás evidentná. Vyzerá to ale, že na Slovensku nastali zmeny a s napätím sledujeme, ako to všetko dopadne. Či ozaj bude herná plocha nastavená pre každého rovnako a proces bude fér.

Martin Valko

Narodil sa v Levoči, detstvo prežil v niekoľkých krajinách, keďže jeho otec bol diplomatom a veľvyslancom. Úspešný imigračný právnik, spoluzakladateľ a CEO právnicko-technického startupu Lawpilot a slovenský honorárny konzul v Texase. S manželkou, najúspešnejšou slovenskou plavkyňou a dvojnásobnou olympijskou medailistkou Martinou Moravcovou majú dve deti – Karolínku a Miška – a žijú v Dallase. Počas svoje právnickej praxe zastupoval niekoľko medzinárodných firiem, úspešných športovcov či zdravotníkov. Zabŕdol aj do šoubiznisu – jeho klientom boli napríklad spevák Pavol Habera (v spore so Sony Pictures Entertainment pre film Hostel) a supermodelka Daniela Peštová.

Článok je súčasťou seriálu Slováci v zahraničí, ktorý mapuje našich úspešných rodákov pôsobiacich za hranicami našej krajiny.

Kristina Sojakova už 14 rokov pracuje vo firme IBM, kde v minulosti viedla zákaznícku spokojnosť, pričom spolu s bratislavským tímom radili priamo špičke IBM. Momentále tam pracuje na pozícii IT Operations Manager. Verí, že správny leadership, úprimná komunikácia a nadšenie dokážu v kombinácii so šikovnými ľuďmi zázraky. Pracovne aj ľudsky ju posúva networking, vďaka ktorému naberá poznatky od inšpiratívnych ľudí. V New Yorku, ktorý už 6 rokov nazýva svojím domovom, je aktívna v komunite Slovak Professionals NY. Aj spoza oceánu je fanúšičkou Slovenska, s ktorým ju spája rodina a blízki priatelia.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?