16. decembra 2020

„Čo sa za mlada naučíš, v starobe akoby si našiel.“ Príslovie, ktoré dnes už neodráža realitu v takej miere ako kedysi. Znalosti a zručnosti získané počas školy už človeku nevystačia na celý život a potreba neustáleho vzdelávania v priebehu pracovného života rastie. Na Slovensku musíme v mnohých smeroch spozornieť. Chýbajú nám dôležité zručnosti – a potvrdzujú to aj nedávne výskumy.

Ešte pred pár rokmi bolo snom väčšiny pracujúcich mať zamestnanie na celý život. Realita dneška je taká, že aktuálne povolania pred piatimi a viac rokmi ani neexistovali. Tak napríklad tréner zumby, iOS developer, analytik na bitcoiny, pilot dronov, big data analytik.

Podľa predikcií a analýz pracovného trhu je dokonca predpoklad, že až 65 % žiakov na prvom stupni bude mať v budúcnosti povolania, pre ktoré dnes ešte nemáme vymyslený ani len názov.

Aké zručnosti bude trh práce vyžadovať?

Pracovný trh sa vyvíja. Čas a pokrok sa zastaviť nedajú. Podľa správy inštitútu McKinsey Global nastane do roku 2030 v Západnej Európe v pracovnej sfére niekoľko zmien. A nebudú týkať len výkonu prác. Mali by sme ich vnímať v kontexte toho, akými zručnosťami a znalosťami bude musieť zamestnanec disponovať.

Z analýz McKinseyho inštitútu vyplýva, že o 10 rokov dôjde k poklesu prác, ktoré si vyžadujú manuálne zručnosti a základné kognitívne zručnosti. Naopak, prudký nárast sa očakáva u  prác, ktoré si vyžadujú vyššie kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, no a, samozrejme, technologické zručnosti.

Reklama

Dnes si pracovný trh vyžaduje napríklad kritické myslenie, komplexné riešenie problémov, kreativitu a spoluprácu. OECD vo svojej štúdii z roku 2019 konštatuje, že na Slovensku zamestnávatelia pociťujú nedostatok spomínaných zručností u zamestnancov. Už dnes vývoj pracovného trhu spôsobuje medzeru medzi tým, čo zamestnávatelia potrebujú a akých ľudí máme k dispozícii.

Komplexné riešenie problémov je nedostatkovou zručnosťou

Komplexné riešenie problémov je na Slovensku „umením“, ktoré ovláda málokto, dokonca patríme pod priemer. A to sa týka rovnako vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ako aj ostatných. Na rebríčku vyžadovaných zručností sa však práve táto bude držať na prvých priečkach ešte dlho.

Okrem toho sa o 10 rokov na vrchol kľúčových kompetencií dostanú aj vyhodnocovanie, rozhodovanie, vzdelávacie stratégie a hlavne aktívne učenie sa.

Fakt, že na Slovensku by sme mali spozornieť, odhaľuje aj nedávny výskum OECD. Hovorí, že miera kultúry vzdelávania dospelých v našej krajine nie je práve ideálna. Môže to pôsobiť frustrujúco, no zároveň je to veľká výzva pre nás všetkých.

Chce to zmenu myslenia i postoja k vzdelávaniu. Postupné zmeny, ku ktorým dochádza v nastavení mysle, sú prirodzené, a to najmä pre mladšiu generáciu. Už nejaký ten rok sa personalisti na pohovoroch zameriavajú práve na tému otvorenosti absolventa k nepretržitému rozvoju a prípadným zmenám.

Kontinuálne celoživotné vzdelávanie (CZV) sa v najbližších rokoch bude musieť stať neoddeliteľnou súčasťou firiem, pracovného života aj životného štýlu. Za posledné roky je veľký dopyt po vzdelávacích aktivitách. Zamestnávatelia potrebujú svojich ľudí „doškoľovať“ a budovať v nich zručnosti, ktoré im chýbajú. A to naprieč všetkými generáciami.

Čo bolo v minulosti bežné, dnes je fikciou

Predstava, že ako absolvent školy nájdem „pracovné miesto na celý život“ bez nutnosti ďalšieho rozvoja, je už v dnešnej dobe skôr fikciou. A úplná zmena pracovnej profesie, teda rekvalifikácia, sa postupne stane bežnou súčasťou nášho života.

Nové pracovné miesta si budú vyžadovať aj vysokú úroveň odbornosti. Zamestnanci sa budú musieť opakovane učiť nové zručnosti. Príkladmi môžu byť bankoví úradníci, predajcovia či učitelia. Očakávania sa zásadne zmenili najmä zaradením počítačov do každodennej práce, digitalizáciou či automatizáciou.

Budúcnosť bude patriť rekvalifikácii

Zmena profesie a s tým súvisiaca potreba preškoľovania však nie je žiadnou novinkou. Výstižne o tom hovorí Yuval Noah Harari vo svojej knihe 21 lekcií pre 21. storočie: „Pri predchádzajúcich vlnách automatizácie mohli ľudia obvykle prejsť z jednej rutinnej nenáročnej práce na inú. V roku 1920 mohol pracovník na farme prepustený z dôvodu mechanizácie poľnohospodárstva nájsť novú prácu v továrni na výrobu traktorov. V roku 1980 mohol nezamestnaný robotník v továrni začať pracovať ako pokladník v supermarkete. Takéto zmeny zamestnania boli reálne, pretože prechod z farmy do továrne a z továrne do supermarketu si vyžadoval len nenáročné preškolenie.“

V blízkej budúcnosti však budeme musieť čeliť vážnejšej forme rekvalifikácie pracovnej sily. Vytvoriť nové pracovné miesta môže byť jednoduchšie ako preškoliť ľudí. Ak chceme byť konkurencieschopní, mali by sme vykročiť cestou revolúcie v oblasti vzdelávania. A práve sektor celoživotného vzdelávania by sa mal stať prioritu číslo jeden.

Marek Kmeť je senior konzultant agentúry Educon, ktorá sa venuje vzdelávaniu a HR poradenstvu.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?