O problematike zlého postavenia a nízkeho zastúpenia žien v IT sektore sa podľa Lenky Hlinkovej hovorí tak často, že sa niet čo diviť, že mnohí sú už na túto tému „alergickí“. Napriek tomu je faktom, že podiel žien v IT na Slovensku medziročne klesol z 15,8 na 14,9 percenta. Čo s tým môžeme urobiť a prečo by sme to nemali ignorovať?
Lenka Hlinková sa po úspešnej kariére projektovej manažérky v oblasti vývoja softvéru vrátila z Anglicka a v roku 2018 vydala knihu Ženský algoritmus. Jej cieľom bolo bojovať proti predsudkom a dostať do IT viac žien.
„Kniha mala výborné ohlasy. Dostávala som na ňu toľko reakcií, až som si uvedomila, že to je oveľa širší problém a napísať knihu je veľmi málo,“ hovorí Lenka. Založila preto rovnomennú firmu a občianske združenie. Dnes má 30 členov aj aktivity po celom Slovensku. Hoci sa v špeciálnom programe zameriavajú napríklad na ženy po rodičovskej dovolenke, učia programovať dievčatá, chlapcov aj seniorov.
Učiť sa „za behu“
Aj z tých necelých 15 percent žien, ktoré dnes na Slovensku pracujú v IT oblasti, je väčšina nekvalifikovaná. Prečo?
Je to aj môj prípad. Nemám formálne IT vzdelanie a väčšinu vecí som sa musela doučiť sama. Generácia dnešných tridsiatničiek a štyridsiatničiek vôbec neuvažovala o tom, že by mohla ísť študovať informatiku. Dievčatá, ktoré aj mali talent na matematiku, skôr išli študovať ekonómiu. Informatika na školách vtedy prakticky nebola.
Je dokázané, že ženy majú oveľa väčší problém úlohy delegovať. Perfekcionizmus, ktorý v nich od detstva pestujeme, ich potom sprevádza aj v práci. A často im bráni napríklad v podnikaní.
Každý neúspech na začiatku vnímajú ako znamenie, že niečo nie je pre nich. No podnikateľ sa najmä v začiatkoch potrebuje vysporiadať zväčša s celou sériou neúspechov, kým sa mu podarí niečo vybudovať.
Okrem IT dnes ženám pomáhajú uspieť aj v startupoch a biznise. Foto: Peter Čontoš
V Ženskom algoritme sa preto nesústredíte už iba na oblasť IT. Aké sú vaše plány?
Chceli by sme pracovať aj so ženami na manažérskych pozíciách a motivovať ženy k podnikaniu. Naším cieľom je, aby sa ženy zapájali aj do technologických startupov a firiem, ktoré majú potenciál expandovať na zahraničné trhy.
Dievčatám treba ukázať vzory
Ako na to?
Podávame si teraz žiadosť na Google Impact Challange, ktorého cieľom je vytvoriť akcelerátor pre ženy. Ak nás vyberú, získame šesťciferný grant. Pred dvoma rokmi sme takto žiadali o 1,8 milióna eur. Dostali sme sa do posledného kola, no napokon nás nevybrali. Vtedy sme chceli vytvoriť komunitné centrum na naše aktivity. Teraz sme to preniesli do online sveta a veríme, že to vyjde.
V inom rozhovore ste spomínali, že za nízkym podielom žien v IT je nedostatok ženských vzorov. Je ich ešte stále málo?
Sú málo známe. Dievčatám ich prezentujeme napríklad aj cez globálny program Inspiring girls, v ktorom zastrešujeme slovenskú časť. Úspešná žena v ňom príde na svoju základnú školu porozprávať príbeh svojho úspechu. Keď sa potom dievčat opýtame, kto je ich vzor, spravidla spomenú buď svoju mamu, nejakú influencerku alebo práve tú dámu, ktorá im prednášala.
S rozvojom umelej inteligencie sa podľa Lenky Hlinkovej bude musieť v práci s technológiami dovzdelať každý. Foto: Peter Čontoš
Hovorili ste, že ženy pred rokmi neuvažovali o štúdiu informatiky, lebo ju na škole nemali. Vy dnes organizujete aj IT krúžok pre žiakov. Ako z vašej skúsenosti vyzerajú ich hodiny informatiky?
Často sa učí nekvalifikovane. Je to stále rôzne. Niektorí chodia voľne na internet. Iní sa učia pracovať s Excelom a Wordom a ak majú šťastie, učia sa aj programovať. Ale nemalo by to byť len o šťastí… Pravda však je, že učitelia, ktorí vedia programovať, z finančných dôvodov zo školstva odídu.
Iný pohľad na IT aj rodičovstvo
Nevyčítajú vám, že na krúžkoch učíte aj chlapcov, keď sa snažíte o zvýšenie podielu žien v IT?
Niekedy áno. No vieme, že aj v práci budú dievčatá v IT v menšine. Preto je pre nás dôležité, aby sa naučili spolupracovať aj s chlapcami a aby aj chlapci videli, že dievčatá dokážu programovať rovnako dobre ako oni.
Diverzitu a inklúziu ľudia často chápu zle. Neznamená, že každý tím musia z polovice tvoriť muži aj ženy. Tím má odrážať svoju cieľovú skupinu. Napríklad my ako organizácia, ktorá hľadá riešenia adresované ženám, máme v tíme prevahu žien. A to je normálne.
Ale trh spotrebiteľov IT služieb a produktov je vyvážený – dopyt po ňom majú aj ženy aj muži, no produkty a služby vyrábajú najmä muži. Preto sa už viackrát stalo, že nereflektovali všetky požiadavky svojej cieľovej skupiny.
Inšpiratívne ženy povzbudzujú, aby sa so svojimi príbehmi podelili. Foto: Peter Čontoš
V trojmesačnej akadémii zasa pomáhate ženám aj s návratom po rodičovskej dovolenke. Ten už absolvovalo 150 žien. Aký má efekt?
Po šiestich mesiacoch od absolvovania našej akadémie ženám posielam dotazník. Z neho nám vyplýva, že mnohé z nich si po absolvovaní nášho programu vypýtajú vyšší plat.
Niektoré mamy priznajú, že predtým vôbec nezvažovali čiastočný úväzok, ale vďaka nám sa naň odhodlali. Nastúpiť do práce najprv čiastočne je pre väčšinu žien jednoduchšie ako ísť „z nuly na sto“.
Keď ide na rodičovskú dovolenku muž, väčšina spoločnosti to vníma ako úžasný a obetavý krok. Kým pri ženách je to úplne samozrejmé, hoci aj ony opúšťajú často dobre rozbehnutú kariéru.
Často hovoríte, že práca v IT je pre mamy ideálna. Prečo?
Dá sa veľmi ľahko robiť na čiastočný úväzok, má flexibilný pracovný čas aj miesto. Navyše, IT je veľmi široké odvetvie, v ktorom človek nemusí rásť len hierarchicky – na vyššie pozície. Je to trochu ako preliezka.
Práve v IT firmách je zároveň silný trend otcov na rodičovskej dovolenke. No je to bublina – v deľbe rodičovských povinností máme pred sebou ešte dlhú cestu. V IT dnes pracujú len štyri percentá Slovákov. A väčšina zamestnávateľov tejto možnosti otvorená nie je.
Navyše, keď ide na rodičovskú dovolenku muž, väčšina spoločnosti to vníma ako úžasný a obetavý krok. Kým pri ženách je to úplne samozrejmé, hoci aj ony opúšťajú často dobre rozbehnutú kariéru. A materská je pre nich veľký pokles a obeta. Nielen z pohľadu financií, ale napríklad aj mentálnej aktivity.
Ako jednorožce
Napriek tomu, že vašim programom sa darí, podiel žien v IT na Slovensku medziročne klesol takmer o celé percento. Prišli ste na to, prečo to tak je?
Máme iba hypotézy. Môže to byť aj preto, že momentálny priemerný vek zamestnanca v IT je okolo 31 rokov. Teda práve vek, v ktorom dnes mnohé ženy rodia deti.
Zo zahraničných výskumov vieme, že ženy opúšťajú IT aj preto, že sa necítia byť dostatočne začlenené v kolektíve. Cítia sa ako jednorožce, ktoré musia opakovane dokazovať svoju kvalifikáciu a pripravenosť na danú rolu. To človeka po pár rokoch prestane baviť.
Ženy môžu po čase z IT odísť aj preto, že ich prestane baviť neustále dokazovať svoje schopnosti. Foto: Peter Čontoš
Zároveň musíme skúšať niečo iné. Lebo spôsob, akým to robíme doteraz, evidentne veľké výsledky nepriniesol. Je pravda, že by tie čísla bez osvety a aktivít v treťom sektore možno boli ešte menšie, no my sa potrebujeme dostať aspoň na 30-percentný podiel žien v IT.
Prečo 30-percentný?
Tak by sme dobehli Bulharsko a Rumunsko. S rozvojom umelej inteligencie sa veľa vecí zrýchli a je dôležité ešte viac vyzdvihovať význam rekvalifikácie.
Nastavenie, ktoré máme zo školy, že po jej absolvovaní zahadzujeme knihy a tešíme sa na to, ako sa už nikdy nebudeme musieť učiť, už dávno neplatí. Potrebujeme ho zmeniť.
V digitálnych zručnostiach sa totiž bude musieť dovzdelať každý. Aj ľudia, ktorí vôbec nechcú pracovať v IT. Nastavenie, ktoré máme zo školy, že po jej absolvovaní zahadzujeme knihy a tešíme sa na to, ako sa už nikdy nebudeme musieť učiť, už dávno neplatí. Potrebujeme ho zmeniť.
Východ zmenia východniari
Ženský algoritmus sídli v Košiciach. Niekoho možno prekvapí, že nie ste v Bratislave. Vnímate to ako výhodu?
Pred siedmymi rokmi som sa vrátila z Anglicka do svojho rodného mesta, do Košíc. Svoje kariérne sny som si už viac-menej splnila a túžila som ísť na materskú. Vtedy sa zo mňa stala veľká lokalpatriotka. Tá časť tímu, ktorá je z Košíc, to podľa mňa vníma rovnako. Chceme tu zostať, no uvedomujeme si, že niektoré veci ešte potrebujeme zmeniť.
Som presvedčená, že ak chceme zmeniť východné Slovensko, tú zmenu musia priniesť východniari. Nemôžeme čakať, že nejaký investor alebo niekto významný zo sveta príde a zrazu všetko zlepší.
Zároveň po rokoch veľmi silno vnímam, že úspech prichádza cez spolupráce, preto nechceme pracovať v izolácii. Nájsť príležitosti na spoluprácu je však pre nás niekedy oveľa ťažšie, keďže prakticky všetky inštitúcie a aj mnohé občianske združenia sídlia najmä v Bratislave.
