Vlani zanikol rekordný počet živností a najviac firiem za šesť rokov. Čoraz viac ľudí presúva aktivity do Česka a škrty ohlasujú aj veľkí medzinárodní hráči.
Slovenský biznis prechádza mimoriadne turbulentným obdobím. Minulý rok ukončilo činnosť najviac živnostníkov v histórii a zaniklo najviac firiem za posledných šesť rokov. Mnohí podnikatelia sa sťahujú do zahraničia – hlavne do Česka – a na brzdu šliapu aj veľké zahraničné korporácie.
Najnovším príkladom je automobilka Porsche. Podľa zistení nemeckého denníka FAZ plánuje presunúť výrobu modelu Cayenne z bratislavského závodu do továrne v nemeckom Lipsku. Podľa novín je za tým snaha zabezpečiť dlhodobé vyťaženie lipského závodu, ktorý má nevyužité kapacity.
Samotná automobilka potvrdila iba to, že rokuje s nemeckými zamestnancami – tí by totiž museli súhlasiť s výrazným znížením miezd, aby presun výroby z „lacného“ Slovenska dával ekonomický zmysel.
V posledných mesiacoch však Slovensko škrtajú aj ďalší veľkí zahraniční hráči. Juhokórejský Samsung v máji ukončil výrobu televízorov vo svojom závode v Galante. Nemecký priemyselný dodávateľ autodielov ZF nedávno zatvoril továreň v Detve a americký telekomunikačný gigant AT&T k 1. júlu prepustil stovky ľudí zo svojich slovenských centier zákazníckej podpory.
Všetky spoločnosti to zdôvodňujú širšími trendmi na trhu. Zástupcovia Samsungu spomenuli drahé energie na Slovensku, ZF prepad celoeurópskeho automobilového trhu a AT&T svoje úsporné opatrenia, pričom odbory v tomto prípade špekulujú o nahrádzaní zamestnancov umelou inteligenciou. Odborníci však zároveň upozorňujú, že konkurencieschopnosť Slovenska dlhodobo klesá.
„Daňovo-odvodové zaťaženie práce je o päť percentuálnych bodov vyššie než priemer ostatných krajín V4. Zhoršili sme sa aj v ukazovateľoch, ako sú index vnímania korupcie či index ekonomickej komplexnosti. V spojení s ďalšími tlakmi na konkrétnych výrobcov to môže viesť k ukončovaniu produkcie,“ upozorňuje ekonóm Martin Šuster, člen slovenskej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
„Napríklad Samsung bol vo výrobe televízorov pod tlakom už dlhšie a strácal podiel na globálnom trhu. Niektoré závody by zatvoril tak či tak, k rozhodnutiu ukončiť produkciu práve na Slovensku však prispeli aj nedávne kroky vlády, ktoré zvyšujú náklady na podnikanie,“ dodáva.
Má na mysli hneď niekoľko „konsolidačných balíčkov“, ktoré slovenská vláda zavádza od minulého roka v snahe ozdraviť verejné financie a znížiť rozpočtový deficit. Základná sadzba DPH sa zvýšila z 20 na 23 percent, veľkým firmám stúpla daň z príjmov z 21 na 24 percent a živnostníkom vzrástli odvody.
Od apríla minulého roka platí aj mimoriadne nepopulárna transakčná daň, ktorá podnikateľom ukladá povinnosť odvádzať štátu 0,4 percenta z každej bezhotovostnej transakcie. Pri výbere hotovosti z podnikateľského účtu je sadzba 0,8 percenta a za používanie platobnej karty sa platí ročný paušál dve eurá.
„Potreba konsolidácie verejných financií je nesporná. Spôsob, akým ju dnes realizujeme, však nepovažujeme za optimálny. Väčší dôraz by sa mal klásť na znižovanie bežných výdavkov štátu, najmä neadresnej podpory, a menší na zvyšovanie daňového zaťaženia firiem a práce,“ myslí si Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne – najväčšej komerčnej banky na Slovensku.
Gymbeam na odchode
Svoje sídlo zo Slovenska presúva aj veľkopredajca športovej výživy a kandidát na prvého slovenského jednorožca GymBeam. V rámci niekoľkoročného procesu sa má materská spoločnosť presťahovať z Košíc do Viedne. Výkonný riaditeľ Dalibor Cicman hovorí, že sa „ťažisko spoločnosti presúva do západnej Európy“, kde má GymBeam viac tržieb, zákazníkov aj zamestnancov. „Druhým dôvodom je, že Rakúsko považujeme za veľmi stabilnú jurisdikciu s dobrou vymožiteľnosťou práva a nízkou úrovňou korupcie. Takto ho vnímajú aj medzinárodní investori, preto si myslíme, že týmto krokom budeme atraktívnejší pre globálny kapitál,“ vysvetľuje Cicman.
Nepriaznivý vývoj slovenského podnikateľského prostredia vidno aj v konkrétnych údajoch portálu Finstat, ktorý zhromažďuje finančné a právne dáta o slovenských firmách a živnostníkoch. Jeho priebežná štatistika ukazuje, že v roku 2025 vzniklo na Slovensku najmenej živností za posledných šesť rokov (približne 42‑tisíc) a zaniklo ich najviac v histórii (asi 66‑tisíc).
„Rok 2025 môžeme z hľadiska zániku firiem a živností hodnotiť ako jeden z najhorších. Počet zrušených firiem bol najvyšší za posledných šesť rokov,“ uvádzajú analytici Finstatu.
Do Česka?
Mnohí slovenskí podnikatelia smerujú pre zhoršujúcu sa situáciu do cudziny. V nedávnom prieskume slovenskej ČSOB medzi malými a strednými firmami banka zistila, že každá piata zvažuje presun do zahraničia. Tento trend je zreteľný najmä medzi technologickými spoločnosťami a startupmi, ktoré sú „mobilnejšie“ než podniky v tradičnejších odvetviach.
O presune zo Slovenska uvažujú napríklad IT firmy Labyrinth Labs, Daitable, GoodRequest alebo Pixel Federation. Ak by sa preň rozhodli, pravdepodobne by zamierili do Česka. Vo verejných vyjadreniach popri zhoršujúcom sa podnikateľskom prostredí opatrne spomínajú aj výhrady voči geopolitickému smerovaniu Slovenska na východ a politike vlády.
Otvorene politickú hrozbu pomenoval napríklad spoluzakladateľ kyberbezpečnostnej spoločnosti ESET Miroslav Trnka, ktorý sa zo Slovenska presťahoval do Prahy už pred tromi rokmi. Zdôvodnil to stupňujúcimi sa útokmi politikov hlavnej vládnej strany Smer na neho, jeho firmu aj rodinu.
Servítku pred ústa si nedával ani spoluzakladateľ softvérovej firmy Vacuumlabs Matej Ftáčnik, ktorý Slovensko opustil o rok neskôr, pretože sa tu už necítil bezpečne. Rovnako ako Trnka zamieril do Prahy.
Slováci sú dlhodobo najčastejšími zahraničnými vlastníkmi firiem v Česku. V posledných rokoch sa ich náskok pred vlastníkmi z ďalších krajín zväčšuje, ukazujú údaje analytickej spoločnosti Dun & Bradstreet. Od minulého roka ich počet stúpol o 4,5 percenta.
Trend potvrdzuje aj Finstat. „Kým v roku 2020 vzniklo v Česku vyše 900 firiem so slovenským spoločníkom, v roku 2025 ich bolo viac ako 2 500. V rokoch 2020 až 2023 vrátane, teda za štyri roky, vzniklo 4 948 firiem so slovenským spoločníkom, v rokoch 2024 až 2026 vrátane, čiže za 2,5 roka, ich bolo viac ako 5 900,“ vypočítava analytik platformy Martin Lindák.
Advokátske kancelárie zamerané na ochranu majetku aj realitné agentúry s luxusnými nehnuteľnosťami už skôr potvrdili, že zo Slovenska odchádzajú aj stovky milionárov. Berú so sebou nielen rodiny, ale aj majetok a presúvajú sa najmä do Česka.
„Presun existujúcich firiem do zahraničia evidujeme, ale jeho celkový dosah by som zatiaľ považoval skôr za varovanie než za významnú hrozbu. Za oveľa vážnejší pokladám odlev mozgov a nápadov – stratu potenciálnych firiem, ktoré nikdy nevzniknú, respektíve budú založené inde,“ poznamenáva ekonóm Martin Šuster.
Pomalšie pribúdanie nových firiem je podľa neho jednou z najväčších hrozieb pre budúci rast slovenskej ekonomiky, ktorej vyhliadky už teraz nie sú veľmi nádejné.
„Ešte v lete 2024 sme očakávali, že rast v roku 2026 presiahne tri percentá, teraz očakávame tohtoročný rast nižší než percento. Nie je to iba domácou politikou, neprospieva nám ani pokračujúca vojna na Ukrajine, agresívna colná politika USA, pomalší rast v eurozóne či vojna v Iráne a zablokovanie obchodných trás z Perzského zálivu,“ hovorí Šuster.
„Našimi konkurenčnými výhodami na Slovensku sú naďalej euro, kvalifikovaná pracovná sila a priemysel. Samozrejme, veľa oblastí treba ďalej rozvíjať, najmä prechod k vyššej pridanej hodnote, výskum a vývoj či školstvo… O to viac musíme zostať konkurencieschopní voči zahraničiu, keďže náš vnútorný trh je relatívne malý,“ uzatvára ekonómka Mária Valachyová.
