17. septembra 2017

Stalo sa vám, že napriek absolvovaniu niekoľkých kôl pracovného pohovoru ste nový džob nedostali, lebo ho i tak prihrali niekomu zvnútra? Mali ste pocit, že všetko vyzerá ružovo a nakoniec s vami spoločnosť surovo prerušila komunikáciu? Zďaleka nie ste jediní s podobnými skúsenosťami. Ako s nimi naložiť?

Keď sa k nám niekto zachová nečestne, prežívame obrovský pocit sklamania. Cítime sa ukrivdení. Možno nás bolí celé telo a zrazu máme pocit, že všetko je jasné, „podviedli ma, urobili si zo mňa blázna!“

Možno z vás potencionálni kolegovia dokonca vymanili cenné informácie, ktoré ste získali niekoľkoročnými skúsenostami v obore a tvrdou prácou. Príliš sa pre to netrápte. Podobné sklamania prežívajú ľudia každý deň.

Učili nás, že chválu od nadriadených si máme vážiť a snažiť sa ju odmeniť dobrou prácou. Každý, kto si hľadá nový džob, vníma náborárov a manažérov prítomných na pohovoroch ako významné osobnosti. Sme ochotní spraviť čokoľvek, aby sme sa na pracovnom pohovore predviedli v tom najlepšom svetle. Presne tak nás to učili.

Bolesť s vami na istý čas zostane. Ľudia, ktorých ste na pracovných pohovorch stretli práve vy, nie sú o nič lepší ako milión ďalších, ktorí kvôli biznisu zamkli svoje srdcia a vybrali si imidž zatrpknutého človeka.

Mantra, „nie je to osobné – je to biznis!“ je pilier, o ktorý sa vydesení ľudia v pracovnom prostredí opierajú každý deň. Pravidlá ľudskosti, ktoré nám vštepovali celý život, zrazu neznamenajú nič. Myslíme si, že v práci sa nemusia dodržiavať. Mame pocit, že takéto ústupky sa od nás vyžadujú, že nemáme na výber. Podobné frázy sa v poslednom čase v pracovnom kolektíve používajú s veľkou obľubou. Hlavne, ak niekto vyvedie niečo zlé alebo sa eticky proti niekomu previní.

Skrývame sa za pracovné povinnosti a pravidlá. Zakryť sa snažíme aj zlé správanie ku kolegom. Nanešťastie, niektorí na vytvorenia dobrých vzťahov na pracovisku obetujú veľké množstvo času a námahy. A všetko zbytočne. Nečestné konanie chceme sami pred sebou ospravedlniť. Je smutné, že nás vôbec trápi, ako svojím konaním ubližujeme iným.

Veľakrát bývajú náborári a manažéri presvedčení, že komunikácia s kandidátmi nie je náplňou ich práce. Možno dokonca existujú firemné pravidlá a obmedzenia pre komunikáciu s uchádzačmi. Ako HR manažér vysvetlí pokrytecké správanie ku kandidátovi? Štandardne sa odvolá na nízky počet zamestnancov.

Musíte si z takýchto skúsenosti odniesť ponaučenie. Ľudia, ktorí sa vám usmievajú do tváre, tvrdia, že ste vážny uchádzač a potom surovo oznámia, že na prácu už dopredu vybrali niekoho iného, nie sú hodní vášho času.

Aj takéto skúsenosti nás však môžu veľa naučiť. Napríklad, že na pracovné pohovory nechodíme, aby sme potešili iných. Radšej sa sústreďte na to, ako potešiť samých seba.

Potešiť ľudí, ktorí nás neplatia, pokladáme za jednoduché. Stáť si pevne za vlastnými hodnotami a vážiť si čas, ktorý máme, sa nám zdá oveľa ťažšie. Neúctivou časťou dlhej šnúry pracovných pohovorov je nerešpektovanie času kandidáta.

Nie každý si vás zaslúži. V budúcnosti buďte opatrnejší. Dúfam, že sa raz nad podobnými skúsenosťami len zasmejete. Všetci máme na výber, môžme sa rozhodnúť, ako sa k životu postavíme a akým hodnotám zostaneme verní.

Na neuspokojivý stav vecí sa môžeme sťažovať, ale nijako nás to neposunie vpred. Z pádov a sklamaní sa musíme učiť. Postavte si vyššie ciele, držte sa vlastných hodnôt a stanovte si hranice, aj pri hľadaní nového džobu. Dostanete sa oveľa ďalej a pôjde vám to neporovnateľne ľahšie.

Autorka Liz Ryan píše pre Forbes.com o personalistike.