21. septembra 2021

V kultúre nekonečného súťaženia, porovnávania sa s druhými, honby za dokonalosťou a perfektnými výkonmi môže znieť súcit k sebe ako luxus či slabosť, ktorú si nemôžeme dovoliť. Pravdou však je, že bez neho náš život veľmi ochudobňujeme, hovorí psychológ Andrej Jeleník.

V novej epizóde podcastovej série Nevyhorení sme sa s ním rozprávali o tom, ako všímavo zaobchádzať s nárokmi a sebakritikou a čo všetko nám to môže priniesť.

„Súcit k sebe samému znamená, že máme so sebou láskavý vzťah aj v momentoch, keď zlyháme alebo urobíme chybu,“ hovorí psychologička a autorka Kristin Neff, ktorá tento koncept priblížila verejnosti.

Napriek tomu, že rozvíjanie súcitu k sebe vedie k lepšej kvalite života, efektívnejšiemu zvládaniu náročných emócií či stresu a spokojnejším vzťahom, v spoločnosti sa veľmi nenosí.

Reklama

Aj z dôvodu rôznych mýtov, ktoré o súcite prevládajú, psychológ Andrej Jeleník toto slovo nepoužíva rád. „Ľudia si napríklad myslia, že keď budú príliš súcitní k iným, budú ohrození a slabší.  Alebo, že súcit so sebou samým je akási lenivosť,“ hovorí v podcaste.

V spoločnosti dnes panuje predstava, že na seba musíme byť veľmi tvrdí, potrebujeme sa nejakým spôsobom poháňať a kritizovať, aby sme niečo dosiahli a aby sme sa posúvali. To nie je celkom pravda.

„Namiesto toho potrebujeme konštruktívnu spätnú väzbu. Posúvame sa nielen poukázaním na svoje nedostatky, ale aj na to, čo nám ide,“ hovorí psychológ.

Ako byť súcitnejší k sebe samému

Jedna z vecí, ktorá je pri rozvíjaní súcitu dôležitá, je schopnosť vôbec si uvedomiť, že mi je v danom momente ťažko. Už to je podľa psychológa veľký krok. „Myslím si, že kultúrou, v ktorej žijeme, a výkonnostným nastavením je naša pozornosť vychýlená viac k tomu, akí by sme mali byť a čo by sme mali robiť, ale veľmi málo vnímame, čo sa s nami reálne v danom momente deje,“ hovorí Jeleník.

Napríklad ľudia si ani neuvedomia, keď začínajú cítiť čo i len malý diskomfort. Všimnú si ho až vtedy, keď je neznesiteľný a keď pocítia napätia a úzkosť. Potom sa to snažia „prebiť“ liekmi, začnú viac pracovať alebo hľadať iné rozptýlenia.

Namiesto stáleho fungovania na autopilota teda skúste vnímať viac seba, svoje telo a potreby.

Práve všímavosť je jednou z troch zložiek súcitu, ako ich opisuje Kristin Neff. Ďalšími sú láskavosť k sebe samému a uvedomenie si, že utrpenie a negatívne pocity sú súčasťou zdieľanej ľudskej skúsenosti.

„Že je to niečo, čím si prechádzame všetci, nedeje sa to iba mne. Každému sa občas nedarí, cíti sa neisto, zažíva rôzne úzkosti, trápenia, ale aj radosti…“ hovorí Jeleník a radí ako na to.

Nielen láskavosť, ale aj ráznosť

Najjednoduchšou otázkou, ktorú si môžeme položiť, keď nám nie je dobre, je: „Čo v tomto momente naozaj potrebujem?“ No tak, aby mi to prospievalo a aby ma to vyživovalo, nielen aby som sa vyhol bolesti alebo ju niečím prekryl.

Môžeme si tiež predstaviť, ako by sme sa správali k priateľovi, ktorý si prechádza niečím podobným.

Psychológ však v podcaste upozorňuje na to, že súcit k sebe neznamená len nežnosť, vrelosť a láskavosť. Podobne ako rodičovská výchova potrebuje aj jasnosť, pevnosť a hranice.

„Keď niekto prekročí naše hranice, tak súcit k sebe by znamenal nielen to, že si uvedomím bolesť, ktorú mi to spôsobilo, a postarám sa o svoje emócie, ale aj to, že mu to poviem, určím si, čo už nie je v poriadku a som jasný v tom nastavovaní,“ vysvetľuje.

Čo nám prináša súcit?

Viaceré výskumy zistili, že praktizovaním meditácie súcitu sa zlepšil emocionálny život účastníkov, pozitívne myslenie, vzťahy a schopnosť empatie.

Rozvíjanie súcitu k sebe vedie aj k lepšej kvalite života, efektívnejšiemu zvládaniu náročných emócií či stresu a spokojnejším vzťahom. Lieči aj nedostatočný pocit vlastnej hodnoty, neustálu sebakritiku či pocity hanby.

Jeleník v podcaste spomína aj iný výskum, v ktorom sa neurovedci venovali všímavosti a súcitu. Zistili, že bežná prax mindfulness, v rámci ktorej sa sústredíme na dych alebo na nejaké objekty, pomáha znížiť aktiváciu amygdaly, čo je akýsi „alarm“ v našom mozgu, ktorý nám dáva vedieť o ohrozeniach a v nejakej miere reguluje aj emócie. Keď znižujeme jeho citlivosť, tak nie sme až tak zaplavení stresom.

„Amygdala ľudí, ktorí meditovali a navyše praktizovali aj súcitný postoj, zosilnela ešte výraznejšie. A zosilnela aj časť autonómneho nervového systému, ktorý nám pomáha regulovať naše prežívanie,“ hovorí Jeleník.

Zjednodušene, títo ľudia posilňovali schopnosť akéhosi odstupu a nadhľadu. Cítili,  že sa niečo deje, dotýkalo sa ich to, no zároveň neboli zaplavení emóciou.

Reklama

Pomoc pri závislostiach aj diéte

Skenovanie mozgu počas meditácie, ktorá rozvíja súcit k utrpeniu, tiež naznačuje, že myseľ súcitných ľudí sa menej trápi nad tým, čo v živote nevyšlo, respektíve nad obavami, čo by sa mohlo nevydariť v budúcnosti. Výsledkom toho je, že títo ľudia sa cítia šťastnejší.

„Vo výskumoch sa ukazuje, že zmena u ľudí, ktorí napríklad prestávali fajčiť a počas tohto procesu raz alebo viackrát zlyhali, no zareagovali na to ľudským a vľúdnym postojom, bola udržateľnejšia ako pri skupine, ktorá bola k sebe tvrdá,“ hovorí Jeleník. Naše telo totiž inštinktívne reaguje už na tón, s akým so sebou hovoríme.

Podobne to bolo aj pri liečbe iných závislostí alebo pri rozhodnutí zdravo sa stravovať. Vo všeobecnosti sú teda ľudia, ktorí súcitia sami so sebou, motivovanejší vykonať zmeny vo svojom živote. Keď sa im niečo nepodarí alebo nedosiahnu svoj cieľ, je väčšia pravdepodobnosť, že sa zdvihnú a skúsia to znova.

Viac o tejto téme si môžete vypočuť v novom diele podcastovej série Nevyhorení.

O podcaste Nevyhorení

Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa bude venovať prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení. Prihlásiť sa na jeho odber môžete tu.

Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.

Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?