Britská centrálna banka zvýšila vo štvrtok (23. 3.) kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 4,25 %, čo je najvyššia úroveň za vyše 14 rokov.
Urobila tak jedenásťkrát po sebe, napriek najnovším otrasom v bankovom sektore, keď reagovala na opätovné zrýchlenie inflácie.
Podľa britského štatistického úradu dosiahla medziročná miera inflácie v Británii vo februári 10,4 %, zatiaľ čo v prvom mesiaci roka to bolo 10,1 %. Očakávalo sa pritom spomalenie rastu spotrebiteľských cien na 9,9 %.
Predstavitelia Bank of England však vo vyhlásení uviedli, že aj naďalej počítajú s výrazným spomalením tempa rastu spotrebiteľských cien v období apríl až jún. Ich prognózu nezmenilo ani najnovšie nečakané zrýchlenie inflácie za február.
„Centrálna banka bude naďalej pozorne sledovať náznaky pretrvávajúcich inflačných tlakov,“ uviedli členovia menového výboru s tým, že sledovať budú ako podmienky na trhu práce, tak vplyv zvyšovania miezd a inflácie v oblasti služieb. „Ak sa objavia dôkazy dlhodobejšie pretrvávajúcich tlakov, bude potrebné pristúpiť k ďalšiemu sprísneniu menovej politiky,“ dodala banka.
Inflačný tlak aj vo Švajčiarsku
V intervenciách pokračuje aj Švajčiarska centrálna banka (SNB), ktorá vo štvrtok zvýšila základnú úrokovú sadzbu o polovicu percentuálneho bodu na 1,5 %. K tomuto kroku pristúpila napriek turbulenciám v bankovom sektore.
SNB uviedla, že sprísnením menovej politiky chce čeliť vystupňovaným inflačným tlakom. Nevylúčila, že pre zabezpečenie cenovej stability bude v strednodobom horizonte potrebné ďalšie zvýšenie sadzieb. Banka základnú sadzbu zvýšila štvrtý raz po sebe.
Inflácia vo Švajčiarsku v súčasnosti dosahuje 3,4 %, výrazne viac, ako je cieľová hodnota, ktorú si SNB stanovila v rozpätí 0 % až 0,2 %.
Americká centrálna banka (Fed) zvýšila v stredu (22. 3.) hlavnú úrokovú sadzbu podľa očakávania o štvrť percentuálneho bodu do pásma 4,75 až 5 percent. Zároveň však signalizovala, že v dôsledku otrasov na bankovom trhu by mohla vo zvyšovaní sadzieb urobiť prestávku.