O znižovaní rizika sa v lekárskej praxi bežne hovorí v súvislosti so závislosťami na opiátoch či hazarde. Najnovšie sa táto téma spája s fajčením a verejnosť často reaguje rozporuplne. V skutočnosti stojí za vývojom výrobkov, ktoré znižujú škodlivosť fajčenia, tím vedcov a odborníkov na zdravie, ktorí iniciatívu tabakového priemyslu vítajú.
Minimalizácia rizika je moderný prístup v oblasti verejného zdravia, ktorý znižuje škodlivé zdravotné, sociálne a ekonomické následky fajčenia, užívania drog a alkoholu a súčasne chráni zvyšok spoločnosti. Uplatňuje sa všade tam, kde sa vyskytujú návykové látky či návykové správanie. Či už ide o legálne a nelegálne drogy alebo hazard. V praxi ide o postupné znižovanie dávok danej závislosti.
Profesor Michal Miovský, prednosta Kliniky adiktológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe potvrdzuje, že lekári majú desiatky rokov skúseností s týmto prístupom, ktorý funguje: „Ak sa uzavriem novým metódam a prístupom, porušujem základné princípy medicíny. Vždy je tu nejaké riziko. Kľúčové je, ako je toto riziko veľké, či ho je možné minimalizovať. Musím ho vždy podrobiť kritickému zhodnoteniu a výskumu. Medicína má za sebou oveľa rizikovejšie metódy, než je substitučná terapia závislosti na nikotíne. Kontrolné nástroje sú dostatočné.“
Zdroj foto: Archív značky
Všeobecne je znižovanie rizika prístupom, ktorý podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia. V súvislosti s fajčením hovoríme najmä o predstavovaní e-cigariet a zariadení na zahrievanie tabaku dospelým fajčiarom, ktorí chcú s cigaretami skoncovať. „Dôvodom, pre ktorý ľudia fajčia, je nikotín, ale umierajú kvôli látkam v cigaretovom dyme, ktorý obsahuje 4 000 až 6 000 toxických látok. Stačí sa preto zamyslieť zdravým sedliackym rozumom. V elektronických cigaretách dym nie je. Nie je v nich dokonca ani tabak. Nemôžu byť teda škodlivejšie ako fajčenie. V prípade zahrievaného tabaku je teplota jeho zahriatia tesne pod teplotou horenia. Ku spaľovaniu teda nedochádza,“ uvádza profesorka MUDr. Eva Králiková, vedúca Centra pre závislých na tabaku 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
Kde sa vzali alternatívy?
Spoločnosť Philip Morris International doteraz do vývoja bezdymových výrobkov investovala viac ako 7 miliárd amerických dolárov. Celý výskum a vývoj sa odohráva vo švajčiarskom Neuchateli, kde vybudovala špičkové centrum, v ktorom pracuje približne 400 popredných odborníkov z celého sveta. Spoločným cieľom je neustály rozvoj bezdymových technológii s čo najmenším zdravotným rizikom.
Doterajšie nezávislé štúdie preukázali, že zariadenia na zahrievanie tabaku produkujú o 90 až 95 % menej škodlivých látok ako klasické cigarety. Predaj zariadení, ktoré možno raz úplne nahradia cigarety, nie sú pre PMI iba ďalším biznisom. Spoločnosť chce dospelým fajčiarom podať pomocnú ruku a rovnako ako lekári si uvedomuje, že zákazom predaja cigariet sa nič nevyrieši. Adiktológovia sa zhodujú, že ak sa väčšine dospelých fajčiarov nedarí zbaviť sa svojej závislosti na cigaretách, znižovanie rizika s využitím alternatív je lepším riešením, než zostať pri klasických cigaretách. Štatistiky ich názory podtrhujú, z fajčiarov, ktorí sa pokúsia skoncovať s cigaretami, sa to podarí iba 4 %.
V hre sú aj elektronické cigarety. Na rozdiel od zariadení na zahrievanie tabaku, ktoré produkujú aerosól, elektronické cigarety produkujú paru. Adiktológovia v nich taktiež vidia menšie riziko, avšak je potrebné dávať si pozor na to, odkiaľ kupujeme náplne. Trh s e-cigaretami je totiž náchylnejší na prienik ilegálnych náplní, ktoré môžu mať dopad na zdravie. Jedným dychom však dodávajú, že je stále reč iba o znižovaní rizika, nižšej toxicite a nebezpečnosti, ale nie o „zdravšom spôsobe“ fajčenia.
Zdroj foto: Archív značky
Tabakové listy slúžia na vývoj vakcíny
Prelomovou informáciou zo sveta tabaku a medicíny je aktuálny vývoj vakcín proti korona vírusu spoločnosťou Medicago. Tá 18. marca 2020 oznámila významný pokrok vo vývoji vakcíny, ktorú testuje na tabakových listoch. Biofarmaceutická spoločnosť sídliaca v Quebecu dokázala už 20 dní po vzniku vírusu vyvinúť časticu podobnú vírusu, ktorá je v týchto dňoch podrobená predklinickému testovaniu na bezpečnosť a účinnosť. Začiatok testovania na ľuďoch očakáva spoločnosť na prelome júla a augusta 2020. Vývoj sa uskutočňuje za značnej podpory Philip Morris International, ktorá vlastní v Medicago 30 % podiel. Spolupráca v oblasti biofarmácie je súčasťou vedecko-technologického smerovania spoločnosti PMI, ktorá v tomto prípade podporuje testovania vakcíny na tabakových listoch.
Výrobcovia vakcín väčšinou testujú na vajíčkach, do ktorých vírus vstreknú a ten má potenciál sa množiť. Medicago využíva tabakové listy. „Ide o relatívne nový prístup, ktorý zaznamenal v poslednom desaťročí značný pokrok. Do pôdnych baktérií vkladáme genetickú sekvenciu vírusu, ktorá presne kopíruje živý vírus. Rastliny ju absorbujú a následne začínajú produkovať proteín, ktorý sa potom môže použiť ako vakcína. Ak vírus začne mutovať, ako sa očakáva v prípade COVID-19, môžeme produkciu jednoducho zvýšiť pomocou nových rastlín. To je rozdiel medzi nami a metódami založenými na vajíčkach,“ uviedol Bruce Clark, CEO spoločnosti Medicago.
Medicago je lídrom v technológiách pracujúcich s rastlinami, v minulosti ako prvá reagovala na pandémiu chrípky. V roku 2009 vyrobila potenciálnu vakcínu proti H1N1 iba za 19 dní a v roku 2012 vytvorila 10 miliónov dávok monovalentnej vakcíny proti chrípke do jedného mesiaca.