Dorastenecký tenisový talent prehodil výhybku z dobre rozbehnutej športovej kariéry. Odišiel študovať na Princeton a následne 13 rokov pracoval v prestížnej banke JPMorgan. Keď sa vrátil na Slovensko, založil startup WageNow. Jeho ambícia? Priniesť revolúciu vo výplate zárobkov.
Peter Čapkovič sa venoval tenisu od mladého veku, no po sérii zranení si to namieril na americkú univerzitu Princeton. Odtiaľ zamieril do banky JPMorgan v Londýne a neskôr v New Yorku.
Dnes sa časť zo zarobených peňazí a skúsenosti rozhodol zúročiť na Slovensku, kde zakladá fintechový startup WageNow. Podpora od investorov už presahuje milión eur a väčšina sumy pochádza od venture kapitálového fondu Crowdberry.
Dokážeme už digitálne robiť dochádzku aj mzdy, posielať platby je tiež technologicky jednoduchšie, ľudia sa už nevyplácajú v hotovosti alebo šekmi. Všetko toto vďaka technologickým zmenám odpadlo, ale systém vyplácania miezd sa nijako nezmenil.
Peter Čapkovič
O čo v jednoduchosti ide? WageNow je aplikácia, s pomocou ktorej si zamestnanci môžu vybrať časť svojej mesačnej odmeny za aktuálny mesiac kedykoľvek počas daného mesiaca. Pomôcť má najmä zamestnancom, ktorí čelia nečakaným finančným problémom alebo nepredvídaným výdajom.
Kým sa dostaneme k vášmu startupu, prezraďte, ako sa vlastne z tenisového talentu stane obchodník s derivátmi a štátnymi dlhopismi, ktorý obchoduje v miliardových objemoch?
Tenis som hral odmalička, bol som jedným z prvých členov Národného tenisového centra. Napokon aj na Princeton som sa dostal vďaka tenisu.
Ako sa vám to podarilo?
Dostať sa na prestížne univerzity tohto typu je veľmi ťažké. A keďže som ani ja vtedy nevedel, ako to celé funguje, napísal som na niekoľko univerzít a pýtal si informácie. Vedel som len jedno – že ak už pôjdem na univerzitu do Ameriky, chcem ísť na tú najlepšiu.
Keď som dostal odpoveď z Princetonu, zistil som, že špecificky tenisové štipendium tam nemajú, ale majú systém takzvanej need-based financial aid (financovanie na základe potrieb, pozn. red.).
Pri nej sa vlastne zisťuje vaša finančná situácia, teda z akého prostredia pochádzate, koľko zarábajú vaši rodičia. Pri našich slovenských platoch to vychádzalo tak, že som mal v podstate všetko platené. Ale nebolo to nijako viazané na tenis.
Tenis ako výhoda v prijímaní na univerzitu
Teda vôbec nebrali do úvahy to, že hrávate tenis na slušnej úrovni?
Nie. Proces prijímania na tieto školy je komplexný, počet prijatých voči počtu prihlášok je v jednotkách percent. V mojom prípade bol tenis iba jedným z kritérií. Princeton si veľmi dôkladne preverí vaše akademické schopnosti a výsledky.
Ideálne je, keď máte dobré známky a výsledky v testoch a máte zároveň aj nejaký iný než len akademický talent, čo bol aj môj prípad. Tam tenis zohral úlohu.
V tenise ste pokračovali aj počas štúdia na univerzite?
Hrával som univerzitné súťaže, ale už som nemal ambíciu vrátiť sa k profesionálnemu športu. Chcel som robiť niečo iné.
Kedy ste začali pracovať pre JPMorgan?
Bolo to už počas školy. Na Ivy League univerzitách to funguje tak, že už počas štúdia ľudia absolvujú rôzne letné praxe. Počas roka chodia špičkové banky, big-tech firmy alebo konzultačné spoločnosti priamo na univerzity a snažia sa tak získať budúcich zamestnancov.
Takéto praxe sú v podstate cestou k budúcemu zamestnaniu. Ja som najskôr pracoval pre Allianz v Mníchove, to bolo po druhom ročníku, a o rok neskôr som už začal v rámci praxe pracovať pre JPMorgan. Väčšinou je to tak, že ak sú s vami tieto firmy spokojné, dostanete pracovnú ponuku na plný úväzok.
Je pravda, že v tradingu zažívajú ľudia často vyhorenie, lebo je to v podstate práca, ktorá nikdy nekončí. Trh s derivátmi funguje 23 hodín denne a päť dní v týždni od Tokia cez Londýn po New York. A sme platení aj za to, že na seba berieme isté riziko. To sa na ľuďoch odráža.
Do sveta veľkých financií
To bol aj váš prípad?
Presne tak. Bolo to v roku 2009 a mal som nastúpiť v New Yorku. Ale pre obmedzenia ohľadom zamestnávania cudzincov v USA, ktoré súviselo s vtedajšou finančnou krízou a vládnou pomocou bankám, ma nakoniec v New Yorku nemohli zamestnať. Preto som prvé dva roky pracoval pre JPMorgan v Londýne.
Vždy vás lákalo finančníctvo?
Myslím si, že to prišlo postupne, lebo ako mladý chalan a tenista som nemal veľmi predstavu, o čom je práca vo finančníctve, alebo ešte konkrétnejšie v investičnom bankovníctve. To som zistil až počas internshipov v JPMorgan. Ale ekonomika ma vždy bavila, takže bolo to v súlade s mojimi záujmami.
Aké boli začiatky na pozícii obchodníka v Londýne?
Bolo to v podstate tradičné obchodovanie, keď máte pred sebou taký veľký telefón a možno tridsať otvorených liniek. Ľudia tam kričia a trieskajú telefónmi. To som robil dva roky. Potom som prešiel na algoritmické obchodovanie pre úrokové sadzby. Obchodovali sme s dolárovými derivátmi s úrokovými sadzbami. Neskôr som mal na starosti elektronizáciu v oblasti derivátov.
Obchodník na burze
Aká je práca obchodníka na burze? Je to veľký adrenalín?
Začiatky bývajú ťažšie, asi ako v každej práci, lebo sa musíte zorientovať. Preto väčšinou robíte aj viac hodín. Denne som v Londýne v práci trávil aj 13-14 hodín, niekedy aj víkendy. Ale to je skôr kvôli tomu, že ste nový, neskôr to už bolo trochu pokojnejšie.
Je však pravda, že v tradingu zažívajú ľudia často vyhorenie, lebo je to v podstate práca, ktorá sa nikdy nekončí. Trh s derivátmi funguje 23 hodín denne a päť dní v týždni od Tokia cez Londýn po New York. A sme platení aj za to, že na seba berieme isté riziko. To sa na ľuďoch odráža.
Ako sa dá takáto záťaž zvládať?
Je to individuálne, lebo každý človek je iný. Niekto sleduje trhy neustále, iný každé dve hodiny, niekto proste v noci spí a tvári sa, že trh neexistuje (smiech). Ja som bol taký mix. Keď bol risk primeraný, bolo to v pohode, keď bol risk vyšší, tak to bolo horšie, nespal som vtedy dobre…
Ako fungujú odmeny u traderov? Znášajú napríklad straty, ktoré utrpí im zverené portfólio?
Platobná štruktúra tu funguje tak, že zarábate nejaký základný plat a raz ročne dostávate bonus, ktorý je aj niekoľkonásobkom tohto základného platu. V mojom prípade bonus napríklad tvoril až trojnásobok môjho základného platu. Čiže ako obchodníkovi vám určite veľmi záleží na tom, aby ste mali dobré výsledky. No ak má obchodník slabé výsledky, nezvláda riziko, tak jednoducho príde o zamestnanie.
Platy inak
Kedy ste sa rozhodli, že z tohto sveta sa chcete posunúť niekam inam?
V rámci JPMorgan som v určitom čase zmenil pozíciu z obchodovania na burze do asset managementu, teda správa investičných aktív inštitúcií a jednotlivcov. V rámci oddelenia „data science“ sme sa snažili nájsť princípy, nástroje, ktoré by pomohli správcovskej spoločnosti efektívne investovať peniaze.
Ja som mal na starosti dáta banky Chase, čo je najväčšia banka v USA. V reálnom čase sme videli, čo sa deje na zákazníckych účtoch. Na základe toho sme robili rôzne zaujímavé analýzy a odporúčania pre investorov, napríklad pre investovanie do nehnuteľností.
Môžete uviesť nejaký príklad?
Napríklad sme videli, kde ľudia bývajú a ako ďaleko cestujú do práce. Na základe toho sme mohli klientom – firmám, reštauráciám a podobne – napríklad odporučiť, kde postaviť novú pobočku, aby to bolo pre ľudí atraktívnejšie.
Tam niekde sa zrodila inšpirácia aj pre váš startup?
Áno. Jedna z vecí, ktoré sme robili, bolo aj to, že sme sa v období covidu pozerali aj na to, koľko peňazí majú ľudia na účtoch. V Amerike vtedy ľudia – daňoví poplatníci – dostávali od štátu stimuly, a my sme videli, že ich úspory narastali, že platy sa až tak veľmi nezmenili, a že ľudia mali spolu s platbami od štátu často viac ako predtým a zároveň ich v covide nemali veľmi kde míňať. Výplaty totiž v rámci ekonomiky predstavujú zhruba päťdesiat percent HDP a to platí skoro všade na svete. Aj na Slovensku.
Peniaze rýchlo
Rýchlejší prístup k zarobeným peniazom – alebo earned wage access (EWA), je systém rýchlej výplaty pracovníkov a vo svete má už niekoľko ročnú históriu. Už v roku 2016 napríklad tento systém sprístupnil svojim šoférom Uber v spolupráci s fin-tech a bankovým holdingom Green Dot. Šoféri jazdiaci taxíkmi Uber v USA tak mohli malú časť svojho platu dostať po každej ukončenej jazde.
Všeobecne sa však predpokladá, že EWA má väčší potenciál v Európe, kde sa platy doposiaľ stále vyplácajú hlavne na mesačnej báze. V Anglicku je takýmto poskytovateľom napríklad WageStream a v Španielsku a latinskej Amerike PayFlow.
Funkčné riešenia však už existujú aj bližšie k našim končinám. V Česku napríklad podobnú službu poskytujú startupy PalmApp a Advanto. Druhá menovaná, ktorej CEO Martin Fortelný pôsobil v rôznych startupoch v Európe a Ázii, ale aj v automobilke Bentley, na webstránke uvádza medzi svojimi klientmi spoločnosti ako Notino, Crocodille, Lagardére Travel Retail, Srovnej.to, ale aj Dopravní podnik mesta Ústí nad Labem.
Ako uvádza Peter Čapkovič, podľa dostupných dát z krajín, kde sa už takéto riešenia objavili, tento produkt využíva okolo 3 až 5 percent zamestnancov.
Ako zmeniť dlho zaužívaný model
V Amerike sa ale platy vyplácajú inak ako u nás…
Tam sa platy vyplácajú raz za dva týždne. U nás stále využívame taký podľa mňa dosť zastaraný systém výplaty raz mesačne a navyše s veľkým časovým oneskorením. V obchodovaní je to tak, že peniaze zarábajú každý deň a každý deň je preto z hľadiska zárobkov dôležitý. V prípade platov sa však nič takéto nedeje, pritom platy predstavujú najväčší cashflow v ekonomike.
Predstavte si, že odrobíte celý január a výplatu za ten mesiac dostanete v polovici februára. V podstate vy ako zamestnanec istým spôsobom úverujete zamestnávateľa. Ten má navyše oproti vám omnoho lepší prístup k financovaniu. Pritom časová hodnota peňazí má obrovskú cenu nielen pre obchodníkov na burze, ale aj pre zamestnanca.
Prečo je to takto nastavené?
Lebo to u nás takto historicky fungovalo. V minulosti možno účtovníkom naozaj trvalo dva týždne vypočítať, koľko človek zarobil, vypočítať mu odvody a všetko, čo s tým súvisí. Existoval tam nejaký racionálny dôvod, mzdári to počítali manuálne a teda dávalo zmysel, aby to robili len raz za mesiac a nie každé dva týždne.
Ale dnes sme v digitálnej dobe a tieto argumenty už neplatia. Dokážeme už digitálne robiť dochádzku aj mzdy, posielať platby je tiež technologicky jednoduchšie, ľudia sa už nevyplácajú v hotovosti alebo šekmi. Všetko toto vďaka technologickým zmenám odpadlo, ale systém vyplácania miezd sa nijako nezmenil.
Takže tých 50 percent HDP nie je „optimalizované“ na súčasné možnosti. A práve na toto ste sa zamerali?
Áno. Zdalo sa mi to ako obrovská príležitosť. Chcel som sa pokúsiť s tým niečo urobiť, vybudovať startup alebo firmu, ktorá prinesie zmenu v pohľade na vyplácanie miezd.
Prečo ste s týmto nápadom zamierili na Slovensko?
V Amerike je ten problém trochu menší, už aj preto, že výplaty dostávajú na dvojtýždňovej báze. Na Slovensku dostanú ľudia výplaty s mesačným oneskorením a teda je to oveľa väčší ekonomický rozdiel. A okrem toho moja vízia nie je len meniť cashflow pre zamestnanca, ale chcem urobiť niečo aj pre zamestnávateľa.
Napríklad?
Napríklad v oblasti faktúr aj samotných výplat. Zamestnávatelia platia raz mesačne výplaty a nie vždy to dáva zmysel. Ak napríklad majú sezónny biznis, povedzme, že najviac zarobia cez Vianoce, nemôžu výplaty vyplatiť naraz, ale musia ich posielať na mesačnej báze. Pritom to pre nich nedáva zmysel a uberá im to na flexibilite. Tento produkt však ešte nie je hotový, preto k nemu zatiaľ nechcem hovoriť viac.
Výhody pre zamestnancov aj firmy
Vráťme sa teda k zamestnancom. Ako pre nich funguje WageNow?
Zamestnanec si počas mesiaca môže v prípade potreby prostredníctvom aplikácie WageNow čerpať čiastky zo svojej mesačnej odmeny. Celé sa to zúčtuje na konci mesiaca.
Pre zamestnávateľa výplatu týchto peňazí zabezpečujeme my a za túto službu nám platí nízky fixný poplatok. Konkrétne tri eurá za zamestnanca za mesiac. Teda ak má zamestnávateľ 100 zamestnancov, zaplatí nám mesačne 300 eur. Pre zamestnanca sme vždy bezplatní a bezúroční.
Akú výhodu z toho má zamestnávateľ?
Je ich viacero. Ak už zamestnávatelia napríklad poskytujú zamestnancom zálohy v priebehu mesiaca, tak my im z tejto záťaže uberieme, pretože zálohy financujeme z našich prostriedkov. Plus robíme celú integráciu nášho systému s klientovým systémom dochádzky a mzdy. Takže pre klienta je to model „nastavím a zabudnem“.
Prečo by to mali firmy chcieť poskytovať ako benefit?
Pretože je to relatívne lacné a zvyšuje to lojalitu a znižuje fluktuáciu zamestnancov. Zlepšuje to aj dochádzku.
Ako?
Naša cieľová skupina sú takzvané „modré goliere“, teda manuálne pracujúci, ktorí často nezarábajú až tak veľa a častejšie majú problém vychádzať s výplatou. Navyše, občas sa každému môžu stať aj nepredvídané udalosti.
My im však ako zálohu nedáme celú výplatu, je to rozdelené na fixnú a flexibilnú zložku. Tá fixná zložka je nastavená tak, aby ľuďom pokryla fixné náklady, napríklad splátku hypotéky, nájom, telefón a podobne.
A tá flexibilná zložka?
Flexibilná zložka slúži na ostatné veci, ktoré si počas mesiaca potrebujete kúpiť – jedlo, oblečenie a podobne. Ak sa niekto ocitne v situácii, že mu počas mesiaca dôjdu peniaze, tak v podstate ani nemôže prísť do práce.
V lepšom prípade ide na nejakú fušku, aby získal peniaze na ruku, v horšom prípade ide za úžerníkom. To ovplyvňuje dochádzku aj produktivitu v práci. Ak ľudia dostanú takýto benefit, zo skúseností v iných krajinách vieme, že sa dochádzka aj produktivita zlepší.
Z akých krajín tieto dáta čerpáte?
Riešenia „earned wage access“ vyrástli po celom svete, príklady tých úspešnejších sú WageStream v Anglicku alebo PayFlow v Španielsku a Latinskej Amerike.
Malý startup s veľkými plánmi
V akej fáze sa teraz nachádza váš startup?
Fungujeme už šesť mesiacov v takzvanom stealth režime. Máme už teda nejaké reálne skúsenosti s poskytovaním tohto benefitu klientom, ktorí celkovo zamestnávajú niekoľko sto ľudí. Teraz sme zo stealth režimu vyšli, oficiálne je dostupná aj naša webstránka, čo znamená, že sme otvorení pre biznis.
A čo sa týka financovania?
Uzavreli sme investíciu s CrowdBerry, je to náš hlavný investor. Celková investícia prevýšila jeden milión eur s tým, že Crowdberry poskytli najväčšiu časť sumy. Máme aj niekoľko anjelských investorov. Dovtedy sme projekt financovali z mojich prostriedkov.
Samotné výplaty pre zamestnancov financujete z peňazí investorov? Alebo si na to beriete, respektíve plánujete brať úvery? Pri veľkých klientoch sa vo výplatách točia veľké peniaze…
Kapitálová náročnosť je určite pravda. Zatiaľ máme equitný kapitál, ktorý je k dispozícii aj pre klientov a mal by byť dostatočný aj na predpokladaný rast v najbližších mesiacoch.
A ak sa nám podarí rásť ďalej a získať veľkých zamestnávateľov, už rozbiehame konverzácie o kreditných linkách s finančnými inštitúciami u nás aj v zahraničí.
Aký veľký je v súčasnosti váš tím?
Sme fintechový startup, čo znamená, že robíme systémové integrácie. Najväčšia časť nášho tímu je technický tím, kde máme troch ľudí, ja zastrešujem sales aj operatívu. Práve najímame externú firmu, ktorá by mala mať na starosti sales a uvidíme, ako sa nám to osvedčí – podľa toho sa rozhodneme, či budeme fungovať s externými obchodníkmi, alebo vybudujeme vlastný interný tím.
WageNow už reálne používajú zamestnanci?
K systému má už teraz prístup niekoľko sto zamestnancov, ktorí si už vyberajú zálohy v desiatkach tisíc eur. Naši doterajší klienti sú pilotní. Teraz ideme za verejnými klientmi.
Vaša cieľovka z hľadiska klientov sú výrobné podniky s „blue collar“ zamestnancami alebo sa chcete perspektívne orientovať aj na iné firmy?
Modré goliere sú asi naša najväčšia cieľová skupina. Zároveň vieme, že takéto nástroje využívajú viac mladší ľudia, takže kdekoľvek sú mladší, relatívne nízkopríjmoví zamestnanci, tam je aj náš záujem, pretože pre nich je tento benefit reálnejší a zaujímavejší.
Ale zároveň si viem predstaviť aj ľudí z opačného spektra finančnej disciplíny alebo finančnej gramotnosti. Z iných krajín už totiž vieme, že takýto benefit je populárny aj vo vysoko zarábajúcich „white collar“ profesiách.
Zo Slovenska na ďalšie trhy
Ako predpokladáte, že sa takýto produkt uchytí na slovenskom trhu. Robili ste si nejaké odhady?
Keď sa pozeráme na iné krajiny, vidíme, že takýto produkt využíva okolo 3 až 5 percent zamestnancov. Na Slovensku sú asi dva milióny zamestnancov. Navyše, toto riešenie rastie po celom svete.
Naša predstava je byť s týmto riešením lídrom na slovenskom trhu a inovátorom. Osobne verím, že aj globálne bude tento trh rásť a pripomínam, že pri platoch sa bavíme o 50 percentách HDP. Verím, že to má veľkú perspektívu.
Máte ambíciu orientovať sa len na Slovensko, nemá zmysel pozrieť sa aj na iné trhy?
Ambícia je určite svetová, ale pre najbližšie obdobie európska. Plánujeme do konca roka predstaviť náš produkt minimálne na jeden ďalší európsky trh.
Ktorý ďalší trh by to mohol byť? Prirodzene mi napadá Česko, ale vy sa možno pozeráte inam..
Nemáme to ešte rozhodnuté. Ako vravíte, prirodzené je Česko, ale tam sú už etablovaný PalmApp aj Advanto a je to relatívne malý trh. Láka nás napríklad aj susedné Rakúsko.