17. augusta 2021

Ak by sme mali rok 2021 definovať jedným odvetvím biznisu, ktoré zásadným spôsobom určovalo život a smerovanie spoločnosti, budú ním biotechnológie. Teda biznis, ktorý tento rok vyprodukoval vyše štyridsať nových dolárových miliardárov a ku ktorému sa upínajú miliardy ľudí po celom svete.

Na pomyselnom špici odvetvia stoja tie biotechnologické spoločnosti, z ktorých laboratórií pochádzajú schválené vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2: menovite firmy Pfizer, BioNTech, Moderna, Johnson & Johnson alebo AstraZeneca.

Poďme sa bližšie pozrieť na osobnosti, pod ktorých vedením vyššie uvedené firmy dosiahli tento zásadný míľnik.

Stéphane Bancel – Moderna

Podiel v spoločnosti: 8 percent
Imanie: 11,2 miliardy dolárov
Vek: 49 rokov
Občianstvo: Francúzsko

Stéphane Bancel patrí medzi pôvodných akcionárov spoločnosti, ktorá vznikla v roku 2010 v americkom Cambridge. Post člena predstavenstva aj generálneho riaditeľa pritom vyštudovaný strojný a chemický inžinier zastával hneď od nasledujúceho roku.

Reklama

Pred nástupom do Moderny bol Bancel generálnym riaditeľom francúzskej diagnostickej spoločnosti BioMérieux, ktorú založil francúzsky miliardár Alain Mérieux. Do prestížneho klubu dolárových miliardárov sa sám Bancel zaradil v prvých mesiacoch pandémie, odvtedy jeho majetok mnohonásobne vzrástol.

Uğur Şahin – BioNTech

Podiel v spoločnosti: 17 percent
Imanie: 12,9 miliardy dolárov
Občianstvo: Nemecko
Vek: 55

Pozadie vzniku spoločnosti BioNTech, ktorá na vakcíne aktívne spolupracovala s americkou spoločnosťou Pfizer, už je pomerne známe. V Turecku narodený lekár firmu založil v roku 2008 spolu so svojou manželkou Özlem Türeci, ktorá dodnes zastáva post hlavnej lekárky.

Pred založením spoločnosti spolu Şahin a Türeci viedli biofarmaceutickú spoločnosť Ganymed Pharmaceuticals, ktorú v roku 2016 predali japonskej Astellas Pharma za zhruba 460 miliónov dolárov.

Şahin v súčasnosti vlastní približne 17 percent akcií spoločnosti – aj vďaka tomu jeho imanie v poslednom roku skokovo vzrástlo na súčasných 12,9 miliardy dolárov. Ešte v apríli tohto roka pritom bolo odhadované na „obyčajné“ štyri miliardy.

Albert Bourla – Pfizer

Podiel v spoločnosti: minoritný vlastník (cca 82 tisíc akcií)
Imanie: 30,7 milióna dolárov
Občianstvo: Grécko
Vek: 59

Za viac než štvrť storočia stihol vyštudovaný veterinár a rodák zo Solúna v radoch americkej biotechnologickej firmy Pfizer vystriedať mnoho čelných pozícií v Ázii, Európe i Amerike. V roku 1993 začínal ako technický riaditeľ gréckej Animal Health Division a od tej doby stúpal po kariérnom rebríku.

Kým v januári 2019 získal post generálneho riaditeľa, pôsobil v spoločnosti ako prevádzkový riaditeľ zodpovedný za dohľad nad obchodnou stratégiou, výrobou a globálnymi funkciami vývoja spoločnosti.

Okrem toho je Bourla členom dozornej rady v Rade Spojených štátov pre medzinárodný obchod a tiež je členom organizácií Business Roundtable a Business Council.

Alex Gorsky – Johnson & Johnson

Podiel v spoločnosti: minoritný vlastník
Imanie: 112 miliónov dolárov
Občianstvo: USA
Vek: 61

Alex Gorski vyštudoval vojenskú akadémiu West Point, a potom šesť rokov slúžil v armáde. V roku 1996 získal titul MBA na ekonomickej fakulte Pensylvánskej univerzity.

Svoju kariéru vo farmaceutickom biznise začal ako obchodný zástupca v belgickej Janssen Pharmaceutical, ktorá je stopercentne vlastnená spoločnosťou Johnson & Johnson. Od konca 80. rokov potom postupoval vo firme nahor, až sa v roku 2012 prepracoval na post CEO a člena dozornej rady spoločnosti, kde pôsobí dodnes.

Je tiež aktívnym členom organizácií Business Council a Business Roundtable. V súčasnej dobe sedí v správnej rade nadácie Travis Manion Foundation, ktorá podporuje vojnových veteránov a rodiny padlých vojakov.

Pascal Soriot – AstraZeneca

Imanie: 29 miliónov dolárov
Podiel v spoločnosti: neuvedené
Občianstvo: Francúzsko, Austrália
Vek: 62

CEO biotechnologickej spoločnosti AstraZeneca sa v médiách v posledných týždňoch preslávil predovšetkým luxusným sídlom za v prepočte 27,5 milióna dolárov, ktoré si nechal postaviť v blízkosti austrálskeho Sydney. V tomto svetle obzvlášť vynikol jeho starý povzdych, že je „najhoršie plateným CEO v brandži“.

Kým sa však Soriot dostal k svojmu mnohomilionovému imaniu, vystriedal od polovice 80. rokov vo farmaceutickom priemysle rad pozícií. Pôsobil napríklad na čele spoločnosti Genentech, ktorú doviedol k úspešnej fúzii so spoločnosťou Reche a v rokoch 2010 až 2012 pôsobil ako jej CEO.

V tom istom roku nadviazal svoju úspešnú spoluprácu v spoločnosti AstraZeneca, kde je tiež členom dozornej rady.

Reklama

Článok vyšiel na Forbes.cz, autorom je Mikoláš Rec.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?