Tento článok je PRestige. Čo to znamená?
7. septembra 2021

Na Slovensko prichádza európska zelená legislatívna a daňová cunami. Dopad „Green Dealu“ – Európskej zelenej dohody na rôzne priemysly si uvedomuje zatiaľ len málokto. Príklady udržateľnej priemyslovej výstavby však už existujú.

Aj v dobe vrcholiacich vĺn pandémie Covid-19 nebolo možné prehliadnuť pozitívne alebo kritické novinové titulky, ktoré informovali o Green Deale – Európskej zelenej dohode. Tá je pri prechode ekonomiky na udržateľný ekonomický model novou stratégiou únie. Zastrešujúcim cieľom zelenej dohody, ktorý bol predstavený v decembri 2019, je, aby sa Európska únia do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Výsledkom má byť čistejšie životné prostredie, dostupnejšia energia, inteligentnejšia doprava, nové pracovné miesta a celkovo lepšia kvalita života. 

„Optimisti zmieňujú, že už v rokoch 1990 až 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 percent, takže trajektória, ktorá sa stala ústredným cieľom zelenej dohody, naozaj umožní Európskej únii stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou,“ tvrdí Pavel Sovička, generálny riaditeľ spoločnosti Panattoni pre Českú republiku a Slovensko. „Pesimisti varujú, že rok 2030 ako míľnik, ktorý k tomuto cieľu navrhla Európska komisia a ku ktorému sa majú znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990, je príliš blízko a kroky jednotlivých členských štátov sú príliš pomalé,“ dodáva.

„Realisti študujú nový Európsky klimatický zákon, ktorý vyžaduje, aby všetky politiky EÚ prispievali k dosiahnutiu cieľa zelenej dohody. Buďme realisti a pripravme sa na nevyhnutné dopady čo najskôr, pretože zmeny prinášajú aj príležitosti,“ dopĺňa Erik Ivaničko, ktorý riadi Panattoni na Slovensku.

Mnohým ľuďom sa pri vyslovení pojmov ako znižovanie emisií CO2  či uhlíková neutralita vybaví elektrické auto, prípadne veterná elektráreň a až potom celý súvisiaci dodávateľský reťazec. Nie je totiž celkom zjavné, že priemysel v súčasnej dobe predstavuje 20 percent emisií skleníkových plynov v Európskej únii. Zelená dohoda EÚ preto zahŕňa opatrenia na dekarbonizáciu, od udržateľnosti produktov až po celkový dodávateľský reťazec začínajúci pri dodávkach surovín.

Vizualizácia Panattoni Park Bratislava North. Zdroj foto: Panattoni

„Výstavba a prevádzka budov je v EÚ zodpovedná za 36 percent emisií skleníkových plynov.  Budovy sú podľa dokumentov Európskej komisie najviac zodpovedné za približne 40 percent spotreby energie. Viazaný uhlík sa naviac otlačí do CO2 stopy finálneho produktu. Viazaný uhlík v stavbách budov sa dokonca podieľa takpovediac na 11 percentách CO2 emisií,“ vysvetľuje Pavel Sovička, ktorý sa v susednej Českej republike pričinil už pred rokmi o dôslednú ekologickú certifikáciu BREEAM New Construction u všetkých stavieb Panattoni. Nie je preto zaskočený faktom, že ciele Európskej zelenej dohody vyžadujú udržateľné nielen budovy, ale aj celý proces ich výstavby.

„Energetická náročnosť budov sa stáva prioritou a Európska komisia už dnes skúma možnosti zahrnutia emisií z budov do európskeho systému pre obchodovanie s emisiami EU-ETS. Zvýšenie nákladov na prevádzku nešetrných budov môže byť vďaka nákupu emisných povoleniek pre mnoho spoločností likvidačné,“ upozorňuje Erik Ivaničko a dodáva: „Každá spoločnosť by si mala spočítať a overiť, či jej aktuálna prevádzka a najmä výrobné a logistické nehnuteľnosti sú na túto budúcnosť pripravené. Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (carbon border adjustment mechanism) zásadne zmení dodávateľské reťazce, kde sa všetka produkcia bude musieť priblížiť zákazníkovi.“

Panattoni na Slovensku stavia logistické a priemyselné zóny, kde sa už v úvodných etapách komunikácie s budúcimi nájomcami definuje úroveň udržateľnosti, ktorá sa odráža v ekologickej certifikácii BREEAM New Construction. Existujúcim nájomcom sa začína dodávať report o produkcii CO2 prevádzky budovy. Spoločnosť Panattoni je schopná naviac dodať aj informácie o viazanom uhlíku v celej budove tak, aby bolo možné túto stopu kompenzovať. Zatiaľ čo prvý projekt v Panattoni Parku Košice Airport mal certifikáciu Very Good, druhá etapa výstavby, ktorá zahŕňa budovu triedy A o rozlohe takmer 20 000 metrov štvorcových, už ašpiruje na úroveň Excellent.

Celkom nový projekt predstavený v roku 2021, ktorý cieli na vysoký stupeň certifikácie BREEAM, pod názvom Panattoni Park Bratislava North, sa má stať v oblasti udržateľnosti vlajkovou loďou. Logistický areál vznikne na pozemkoch s rozlohou 330-tisíc metrov štvorcových pri obci Plavecký Štvrtok s napojením na diaľnicu D2. V prvej fáze budú v areáli vybudované dve moderné haly s množstvom udržateľných prvkov s rozlohou 12 000 a 6 000 metrov štvorcových. Vznikom areálu dôjde k navýšeniu zásobovacích kapacít, čo výrazne zvýši efektivitu fungovania obchodných a priemyselných podnikov v okolí Bratislavy a podstatne zníži dojazdové vzdialenosti, čím dôjde k redukcii uhlíkovej stopy. 

„Cesta k udržateľnosti a uhlíkovej neutralite môže vyzerať ťažko a neprehľadne, ale čím skôr sa po nej vydáme, tým väčší náskok získame a tým lacnejšia vo finále bude,“ uzatvára Pavel Sovička.