Používame ho každý deň, no aj napriek tomu s ním nevieme zaobchádzať správne. „Hlas je často podceňovaným nástrojom pri našej práci,“ tvrdí expertka na hlasovú terapiu Gabriela Dobiašová a poskytuje rady, ako s hlasom narábať tak, aby sme pôsobili sebavedomo a odstránili rôzne nedostatky v prejave.
V rozhovore sa dozviete:
- čo je hlasová terapia a prečo na ňu ľudia prichádzajú,
- ktoré problémy sa prejavujú už v detstve a ako im predchádzať,
- ako naša práca s hlasom ovplyvňuje sebavedomie,
- tipy na hlasové cvičenia, vďaka ktorým náš hlas bude pôsobiť charizmaticky, presvedčivo či pokojne pri zvládaní konfliktných situácií.
Už od útleho veku používame hlas na to, aby sme komunikovali s okolím. Ak s ním však nemanipulujeme správne, nadobudneme už v detstve nesprávne návyky či poruchy. Tie sa môžu nepriaznivo prejaviť v dospelosti.
Existujú však špecialisti, ktorí pomáhajú hlasové nedostatky zmierniť a zlepšiť kvalitu nášho prejavu. Jednou z nich je aj vokálna pedagogička Gabriela Dobiašová.
Nielen poruchy, ale aj komplexy
K čomu slúži hlasová terapia a pre koho je určená?
Pomáha zlepšiť kvalitu hlasového prejavu a zároveň učí ľudí, ako používať hlas správne. Terapiu vyhľadávajú najmä ľudia, ktorí si vo svojej profesii namáhajú hlasivky. Ide o učiteľov, tlmočníkov, manažérov, advokátov aj športových trénerov. Spektrum je široké.
Ale ak ide o ľudí, ktorí majú poruchy v dôsledku Parkinsonovej choroby, nádorov či mozgovej príhody, tak týmto špecifickým prípadom sa venujú klinickí logopédi.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že väčšinu času počúvame tón a intonáciu druhej osoby oveľa viac ako to, čo v skutočnosti hovorí.
S akými problémami za vami najčastejšie chodia klienti?
Pomáham napríklad ľuďom, ktorí majú problémy s hlasom: sú zachrípnutí, nevládzu dlho hovoriť, spievať, hovoria príliš potichu, nezrozumiteľne či majú nudný (monotónny) rečový prejav. Ale vo veľkej miere spolupracujem aj s učiteľmi, pretože na ich hlasivky bývajú kladené veľmi vysoké nároky.
Gabriela má dlhoročné skúsenosti v oblasti spevu a pedagogiky. O svoje know-how sa delí prostredníctvom lekcií hlasovej terapie. Foto: Ján Čorba
Ako si môžu ľudia predstaviť hodinu pod vaším profesionálnym vedením?
Na základe vstupného rozhovoru zhodnotím hlas klienta, prediskutujeme jeho potreby a očakávania. Ak má zdravotný problém, vyžadujem lekársku správu od foniatra. Potrebujem vedieť aktuálny stav hlasiviek, ale aj diagnózu.
Klientom vysvetlím, ako náš hlas vzniká, funguje, čo sa na jeho tvorbe podieľa a ovplyvňuje ju aj ako sa o hlas starať. Potom vytváram správny systém používania hlasu.
Následne s klientmi praktizujeme dychové cvičenia, artikulačné cvičenia a rezonančné cvičenia na správnosť polohy a znelosti hlasu.
Sebavedomie či choroba ukričaných detí
Ako práca s hlasom vplýva na naše sebavedomie?
Existujú na to dva pohľady. Ak nie sme dostatočne sebavedomí, obvykle náš hlas nie je zvukovo veľmi výrazný. Znie tichšie a naša výslovnosť je skôr pokojná, opatrná, hanblivá.
Na druhej strane, ak nie sme so svojím hlasom spokojní a uvedomujeme si jeho nedostatky, napríklad je príliš hlboký či vysoký, znie v nose alebo je chrapľavý, tak sme nesmelí a verbálny prejav radšej obmedzujeme. Naše komplexy z hlasu sa prejavia na zníženom sebavedomí.
Ktorý hlasový problém z detstva sa môže nepriaznivo prejavovať v dospelosti?
Pomerne častý problém u detí je hyperkinetická dysfónia – takzvaná choroba ukričaných detí. Dieťa je hlučné, jeho hlas je zachrípnutý, znie hrubo a sipí. U niektorých detí tento problém časom odznie, ale s niektorými sa zničený hlas nesie celý život. Rodičia by mali zvážiť následky v budúcnosti a vyhľadať včas odborníka. Či už ide o foniatra, logopéda alebo hlasového terapeuta.
Ako ďalší problém vnímam, že najmä prísni rodičia zvyknú svoje deti často napomínať, aby boli tichšie a nepredvádzali sa. V dôsledku toho sa citlivejšie povahy stiahnu, prestanú dostatočne pracovať s ústami a ich zrozumiteľnosť a zvučnosť hlasu sa oslabuje.
Najčastejšie sa s týmto fenoménom stretávam u žien. V dospelosti majú takíto jedinci problém prejaviť sa vo svojom zamestnaní, pretože ich sebavedomie je nízke, hlasu chýba asertivita a pôsobia neisto.
Hlučnosť hlasu treba regulovať, ale do správnej miery. Niektoré hlasy sú prirodzene krásne zvučné a ak obmedzujeme ich znenie, môžeme tým potláčať osobnosť dieťaťa, čo má, samozrejme, za následok zníženie jeho sebahodnoty.
Sebavedomie sa odráža na našom hlase, ale zároveň môže mať náš hlas veľký vplyv na naše sebavedomie.
Vie náš spôsob reči a hlas ovplyvniť to, ako nás ľudia vnímajú?
Samozrejme. Ak hovoríme ticho, pôsobíme skromne, hanblivo. Ak sme hluční, hovoríme rýchlo, nezrozumiteľne, môžeme pôsobiť dokonca hlúpo. Monotónny hlas zase vyvoláva dojem nezáujmu.
Viaceré výskumy dokonca potvrdzujú, že väčšinu času počúvame tón a intonáciu druhej osoby oveľa viac ako to, čo v skutočnosti hovorí.
Na hodinách hlasovej terapie sa klienti učia správne dýchať, aby si zdokonalili rečovú a hlasovú techniku. Foto: Ján Čorba
Niektorí ľudia zas dokážu byť takí presvedčiví a sebavedomí vo svojom verbálnom prejave, že aj keby na nás prehovorili v jazyku, ktorému nerozumieme, spôsobom, akým to podajú, mnohých presvedčí. Dobrým príkladom sú niektorí politici, ktorí určite podstupujú obdobné tréningy zamerané na vylepšenie verbálnej aj neverbálnej komunikácie.
Ako ovládať svoj hlas v práci, ale aj v súkromí?
Ako môžeme zlepšiť svoj hlasový prejav tak, aby sme na ľudí pôsobili charizmaticky?
Tým, že si zdokonalíme rečovú a hlasovú techniku. Náš hlas bude v správnej hlasovej polohe, výške, bude znieť dostatočne a primerane zvučne, zrozumiteľne a primerané bude aj tempo našej reči – vtedy náš prejav bude znieť presvedčivo.
Za dôležité považujem, aby boli naše hlasivky zdravé. Chripot je pre mnohých poslucháčov rušivý.
Viete uviesť niekoľko odporúčaní, vďaka ktorým môžeme sebavedomo vystupovať pri verbálnom prejave?
Keď chceme pôsobiť istejšie, treba klásť dôraz na pokojné dýchanie, zrozumiteľnú artikuláciu a prirodzenú hlasovú polohu, teda nesnažiť sa z prirodzene tenkého hlasu nasilu spraviť hrubý.
Treba však podotknúť, že sebavedomie podporujú aj neverbálne prvky, ako napríklad vzpriamené držanie tela či primeraný očný kontakt.
Mgr. art. Gabriela Dobiašová, ArtD.
vyštudovala operný spev a má doktorandské vzdelanie v odbore vokálnej interpretácie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V minulosti pôsobila ako pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Konzervatóriu v Žiline a Banskej Bystrici. Momentálne učí spev na základnej umeleckej škole.
Popri výučbe speváckej techniky sa venuje aj hlasovej terapii a spolupracuje so špecialistami na logopédiu a foniatriu. Okrem individuálnych konzultácií pripravuje workshopy pre pedagógov, ale i firmy.
Čím si môžeme pomôcť pred dôležitým rozhovorom, prednáškou či prezentáciou? Sú nejaké techniky?
Tak ako športovci, aj rečníci by si mali spraviť krátky rituál – rozcvičku. Môže ísť o jazykolamy, dychové cvičenia na aktiváciu bránice alebo robenie grimás (napríklad striedavo špúliť pery a naširoko sa usmievať), aby sme aktivovali svaly čeľuste.
Veľkou pomôckou je napríklad zívanie, pretože naťahuje svaly v krku – hrtan je nižšie než vo východiskovej polohe a zažíva relax.
Ďalšia skvelá technika zahŕňa napodobňovanie rôznych zvukov, ako napríklad pradenie mačky („vrrň“), imitácia zvonu („bim-bam-bom“) či iné citoslovcia. To všetko je práca s našimi rečovými a hlasovými orgánmi.
Ako sa dajú konfliktné situácie zvládať s pokojným hlasom?
Ak je niekto temperamentnejšej povahy a „vybuchne“, reč je obvykle rýchla, hlučná, nekontrolovaná, čo tiež uberá na autorite. Ale ak sa vie človek v danej situácii na svoj prejav sústrediť, určite pomôže hlbší nádych, ktorý ho spomalí pred výbuchom a následne prehovorí v pomalšom tempe s dôrazom na artikuláciu.
Praktické tipy, ako sa starať o svoj hlas a predchádzať jeho poškodeniu:
- Okrem spomínaných príkladov s cvičeniami by som upriamila pozornosť na životosprávu a hygienické podmienky. Najzdravší, a to nielen pre hlasivky, ale pre celý organizmus, je pravidelný a vyvážený denný režim, ale aj nočný režim a dostatok spánku. Spánkový deficit sa prejavuje chvíľkovým chrapotom.
- Hlasivkám neprospieva napríklad hluk, zafajčené, prašné prostredie, priveľký chlad, klimatizácia (vysušuje, dráždi). Pokiaľ sa v znečistenom prostredí už nachádzame, je potrebné hovoriť čo najmenej a dýchať nosom (nos filtruje, ohrieva a zároveň zvlhčuje vzduch).
- Alkoholické nápoje, hlavne koncentrovanejší alkohol, dráždia sliznice a nepriaznivo ovplyvňujú aj pocity v rezonančných dutinách. Ak konzumujeme alkohol, vždy je potrebné ho dopĺňať, ideálne čistou vodou.
- Veľmi nepriaznivo pôsobí na hlas fajčenie. Spôsobuje vysušovanie hlasiviek a hlasivkového väziva, čo v mnohých prípadoch spôsobuje zhrubnutie hlasu.
- Treba sa tiež vyhýbať častej konzumácii príliš ostrých, slaných či dráždivých jedlál.
