Už 28 rokov sú Otto Berger a jeho syn Roman na čele slovenského stávkovania. A tento rok sa po prvýkrát dostali do Forbes rebríčka najbohatších Slovákov. V spoločnom rozhovore okrem iného spomínajú aj to, ako ich spoločnosti Niké darí či aká je situácia v stávkovaní.
Kompletný rebríček nájdete tu.
Rok za rokom sa vám zvyšujú tržby, naposledy už nad pol miliardy eur. Kedy ste v stávkovaní naposledy prehrali?
Roman Berger: Tento rok v máji na majstrovstvách sveta v hokeji. Dá sa povedať, že na hokeji prehrávame, lebo na ňom sa prejaví tak lokálpatriotizmus, ako aj profesionalita našich stávkujúcich. Ak hrajú Slováci s Kanadou, existujú odborníci, ktorí rozumejú hokeju, a tí samozrejme hrajú Kanadu. Ale naraz sa objaví aj masa ľudí, ktorá vôbec netipuje, fanúšikov a z veľkej časti aj žien, ktorí hrajú srdcom na Slovákov. Máme teda „zahraté“ na Slovákov aj na Kanadu, a to je pre stávkovú kanceláriu najhoršie. Keď máte zahraté oba tipy, prehráte.
Otto Berger: A na Slovensko je v takom prípade vysoký kurz, lebo favoritom je Kanada.
Roman Berger: Ale jedna vec platí: Slováci tipujú „na Slovákov“. Naposledy sme prehrávali ešte aj na začiatku finále Stanley Cupu, lebo tvrdošijne hrali Boston. Dôvod bol, že tam hrá Zdeno Chára. Zarobili sme až vtedy, keď St. Louis otočilo finálovú sériu. Takže sumárne platí: ak sa darí slovenskému tímu alebo slovenským športovcom, my zvyčajne prehrávame. Na druhej strane sa môžeme tešiť z úspechu slovenských športovcov.
Otto Berger: Doplním: prehrávame ešte aj vtedy, ak už v rôznych súťažiach ide do tuhého. V lete sa napríklad hrajú predkolá európskych pohárov vo futbale a tam to nemôže nikto „odflinkať“. Lebo ak sa dostane do skupinovej fázy, zarobí obrovské peniaze. Tam idú veľké mužstvá naplno. Ak sa však hrá liga, pri dlhej súťaži si môžu dovoliť nejaký zápas aj vypustiť.
Zvykne sa hovoriť, že Slováci vyhrávajú aj na tipovaní parlamentných volieb.
Roman Berger: Áno, tie sú pre nás tiež „kameňom úrazu“. Slováci skrátka dobre tipujú voľby a hrajú na slovenských športovcov. Tieto dva fakty platia.
A máte aj šancu zistiť, prečo je to tak?
Roman Berger: Pozrite, stávkovanie vzniklo kedysi v Anglicku, keď si dvaja ľudia pri pive povedali – stav sa, že zajtra to dopadne takto, že vyhrá toto mužstvo. Obyčajne potom vyhráva ten, kto má viac informácií. Čo sa týka volieb, má slovenský národ zrejme viac informácií, ako naši bookmakeri. Myslím, že platí známa veta, že na Slovensku politike rozumie každý.
Otto Berger: Jednak to, ale voliči sú potom asi aj férovejší voči sebe. Už idú za „svojím cieľom“. Človek môže rozprávať, koho bude voliť, ale v konečnom dôsledku môže nakoniec voliť aj niekoho iného. Ale ak už ide o jeho peniaze, zrejme bude voliť toho, na ktorého si stavil. A platí tiež, že my vieme dopredu veľmi dobre odhadnúť, ako voľby naozaj dopadnú, lebo vidíme, ako tipujú desiatky tisíc ľudí, čo je už veľmi veľká vzorka.
Hovorí sa, že na Slovensku je veľa tipérov. Nájdu sa aj veľkí hráči, ktorí v stávkových kanceláriách „pretáčajú“ veľa peňazí?
Roman Berger: Stávkovanie je dnes veľmi závislé od technológií. Kedysi sme tých veľkých hráčov aj poznali, dokonca aj osobne, vedeli sme, v akej lokalite hrajú, boli sme na nich nachystaní a mali sme čas s nimi v rámci risk manažmentu pracovať. Dnes je digitálne stávkovanie veľmi rýchle, a už sa vytvárajú aj nadnárodné syndikáty, ktoré majú najrôznejšie informácie zo zákulisia. Povedzme o tenistoch, o ktorých my na nejakom menšom, challengerovom turnaji ani nemôžeme vedieť. Alebo sa taký syndikát špecializuje vo futbale na nejakú tretiu belgickú ligu a má viac informácií ako náš tím. Snažíme sa pred nimi brániť.
Čo môže robiť risk manažment stávkovej kancelárie?
Roman Berger: Technológie už idú tak ďaleko, že v súčasnosti začíname hrať nie proti ľuďom, ale proti robotom. Existujú roboty, ktoré skúmajú stávkové kurzy aj naprieč stovkami stávkových kancelárii, algoritmicky ich porovnávajú a zisťujú, aké kurzy, keď si zahráte v dvoch kanceláriách, zaručia istú výhru. Preto začíname fungovať tak, že my vyvíjame algoritmy, ktoré sledujú správanie hráča a snažíme sa definovať, či proti nám tipuje živý človek alebo robot. Ak je to robot, tak sa ho snažíme odstaviť. Dnes je stávkovanie vysoko sofistikované, technológie sú čoraz dostupnejšie a toky informácií čoraz rýchlejšie.
Otto Berger: Voľakedy sme boli my tí, kto mal viac informácií, dnes v dobe internetu a sociálnych sietí už takú výhodu nemáme. Všetko sa rýchlo rozšíri medzi ľuďmi. Napríklad informáciu, že nejaký hráč nenastúpi na zápas, vedia ľudia ešte predtým, ako sa oznámi oficiálne. Hráči už majú toľko technických prostriedkov, že sa spájajú. Majú prehľad prakticky o všetkých stávkových kanceláriách na svete. Ak napríklad my dáme na jedného tenistu kurz 2,1, ale v inej kancelárii dajú 2,1 na jeho súpera, hráči to zistia, a vidia, že sa im oplatí vložiť dajme tomu 1 000 eur tam aj tam. Spolu investujú 2 000 eur a ten hráč vie, že nech vyhrá ktokoľvek, jeho výhra bude 2 100 eur, a teda zarobí 100 eur.
Aká je, nejakých 25 rokov po príchode internetu na Slovensko, situácia na webe. Koľko stávok sa prijíma online?
Roman Berger: Asi 80 percent, a najmä cez mobilné aplikácie. Na počudovanie sa však kamenné pobočky držia. Ponúkajú určitý rozmer socializácie hráčov. Chlapi sa stretnú, pohovoria o zápasoch, rozoberajú, kto vyhrá. Nemáme pocit, že sa blíži zánik kamenných prevádzok.
Pobočiek máte stále až 900?
Roman Berger: Áno, plus-mínus. Stále sme druhá najväčšia pobočková sieť na Slovensku. Máme už napríklad aj veľa hráčov, ktorí si zájdu do pobočky a večer si zahrajú aj z mobilu. A keď zisťujeme, prečo je to tak, dôvodom je práve tá socializácia. V pobočke má hráč kamarátov a doma hrá až keď je pobočka zatvorená. Asi 40 percent tipujúcich hrá aj v pobočke, aj online.
Otto Berger: To je ako s pivármi. Môžete mať doma fľaškové, ale lepšie chutí čapované s kamarátmi.
V čoraz konkurenčnejšom prostredí vám na chrbát dýchajú ďalší veľkí hráči, ale pritom prakticky všetky stávkové kancelárie výrazne rastú. Ako uhájiť to prvé miesto?
Otto Berger: Ja som presvedčený, že všetci rastieme preto, že ide o najférovejšiu hru na trhu. Pri automatoch či v kasínach je všetko naprogramované a nie je to o vašich schopnostiach. My však poznáme aj tipérov, ktorí zo stávkovania dokážu žiť. Vyhrávajú po troche, nemajú veľké oči. Lebo sú hráči, ktorí natipujú veľa zápasov, chcú veľa vyhrať, ale pri 18 zápasoch je malá pravdepodobnosť, že všetky uhádnete. No úspešnejší sú takí, čo si zoberú troch favoritov s kurzom povedzme 1,3 a síce vyhrajú menej, ale majú oveľa vyššiu šancu.
Roman Berger: Spomínaný rast objemu tržieb zabezpečujú technológie. Dnes má mobilný telefón každý a nainštalovať si našu aplikáciu je otázka sekúnd. Ďalšia vec je, že aj my rozširujeme ponuku. Keď sme v roku 1991 začínali, mali sme v ponuke 24 zápasov. Dnes máme v ponuke stovky tisíc kurzov. Stále je z čoho si vyberať, nonstop. Ak si niekto chce zahrať o pol tretej ráno, nie je problém vybrať si futbal v Bolívii či Japonsku. A stávkovanie sa preklopilo z toho klasického „stav sa“ až do oblasti zábavy. Je veľa hráčov, ktorí hrajú pre peniaze, ale je rovnako veľa tých, čo hrajú len pre zábavu. Mladý človek čaká na autobus, tak si za 50 centov pre adrenalín niečo podá.
Otto Berger: Prípadne večer, pri sledovaní zápasov, má o zábavu navyše, že si staví aj na čiastkové veci: kto bude kopať jedenástku alebo rohový kop, či bude žltá karta…
Roman Berger: A ešte ďalší rozmer sú naše doplnkové služby. Napríklad ponúkame 200 až 300 streamovaných zápasov za deň. Na mobile si môžete pozrieť celý zápas v tenise či futbale. Prechádzame aj do segmentu „bav sa“ a nie len „vyhraj“. Aj vo svete sa začína nahrádzať slovo „sportsbooking“ slovom „entertainment“.
Hovorí sa, že Slováci sú hráči…
Roman Berger: …Slováci sú hraví. Ale vidíme rozdiely aj v regiónoch. Inak sa správajú Bratislavčania, inak východniari.
V čom?
Roman Berger: Východniari hrajú viac malých tiketov, lebo sa chcú viac baviť. Východniar chce mať 10 tiketov, a keď mu jeden padne, chce mať hneď po ruke ďalšiu zábavu. Bratislavčan si podáva tiket viac racionálne, aby mohol niečo vyhrať. Ono to vidíte aj na pobočkách. Tie bratislavské sú skôr chladné, ale ako idete na východ, tak na pobočkách je to žoviálne, všetci si tam tykajú…
Otto Berger: Faktorom je aj slovenská bodrosť, čosi v duchu „vypime si a zahrajme si“.
Celý rozhovor s Ottom a Romanom Bergerom ste mohli nájsť vo vydaní magazínu Forbes z augusta 2019. Najnovšie číslo alebo predplatné si môžete kúpiť TU.
