13. októbra 2017

Žijeme vo svete, ktorý idealizuje perfekcionizmus. Odmala rodičia, tréneri a učitelia tlačia deti do výsledkov, ale neučia ich rovnováhe. Žijeme svoje životy v presvedčení, že pre ciele treba spraviť všetko, ale nevieme, kedy prestať. Nevieme, čo značí „dosť“.

Veľa ľudí sa oprie do svojho perfekcionizmu poriadne – vychvaľujú ho ako cnosť, až sa z neho stane zlozvyk. Toto konanie je problematické, lebo rôzne štúdie z University of British Columbia a University of Tehran ukazujú, že perfekcionizmus sa spája s depresiou, úzkosťou a fúrou psychických problémov.

Desať znakov, že vaše CV-čko neurobilo dojem na nikoho

Aby ste perfekcionizmus porazili, musíte sa naučiť rozpoznať, kedy vás brzdí. To je veľmi ťažké, lebo perfekcionistické tendencie sa rady skrývajú pod rúškom tvrdej práce a snaživosti.

Prísť o 5 minút skôr, to je načas. Načas je neskoro. Neskoro je neprijateľné

Tal Ben-Sharar odporúča, aby ste si prestavili mentalitu od perfekcionistu na optimalistu. Tí túžia po úspechu rovnako, no sú flexibilnejší, odolnejší a adaptabilnejší, keď sa snažia dosiahnuť svoje ciele.

Rozdelenie podľa autora knihy The Pursuit of Perfect: How to Stop Chasing Perfection and Start Living a Richer, Happier Life, Tala Ben-Shahara. Zdroj: Forbes.sk 

Malo by vás to učiniť šťastnejšími a oveľa produktívnejšími. Najskôr musíte rozpoznať znaky perfekcionizmu, ktoré vás brzdia. Tu sú známky perfekcionizmu, ktoré sa vám vymkli spod kontroly.

  1. Viete, že perfekcionizmus je problém, no myslíte si, že práve to vám prinesie úspech. Niekedy sa naozaj musíte veľmi snažiť, aby ste boli úspešní. Keď sa vám ale veci vymknú z rúk, tvrdá práca je len výhovorkou pre zbytočnú bolesť a utrpenie. Perfekcionizmus bezpochyby prináša so sebou námahu a konflikty. Ak ho dostanete pod kontrolu, budete pracovať menej a spravíte toho viac.
  2. Pri feedbacku ste defenzívny. Perfekcionisti sú útlocitní, pokiaľ ide o spätnú väzbu a čo si o nich ľudia myslia. To je pre nich ťažké. Aj dobre prezentovaný a mienený feedback je pre nich tŕňom v oku. Zareagujú defenzívne ešte skôr, ako si to uvedomia. Je to reflex. Ako perfekcionista máte intenzívnu potrebu uspieť. Nech je vám útechou, že feedback (aj brutálny) vám pomáha zlepšovať sa.
  3. Napriek tomu ste veľmi kritický k ostatným. Nemôžete si pomôcť, stále sa porovnávate s inými, a tak vám občas spraví dobre niekoho zhodiť, hlavne ak je ten človek pre vás hrozba. Aj keď toto nie je vždy ten pravý dôvod. Perfekcionisti sú prehnane kritickí k iným aj preto, že ich prirovnávajú k svojim nedosiahnuteľným štandardom.
  4. V kuse prokrastinujete. Perfekcionizmus a strach z neúspechu idú ruka v ruke. To vedie k prokrastinácii, pretože aj banálne úlohy sú pre vás hrozbou, keď musia byť vykonané bezchybne. Väčšina spisovateľov strávi hodiny brainstormingom nad postavami a zápletkou, ale aj potom píšu stránku za stránkou aj keď vedia, že ani jedna z nich nebude v knihe. Robia to, lebo vedia, že idea sa musí rozvinúť v čase. Obyčajní ľudia však niekedy zamrznú, lebo vedia, že ich myšlienka nie je dokonalá a to, čo z nej vzíde, možno nebude dosť dobré. Ale ako inak vytvoríte niečo dobré, ak ani nezačnete a nedoprajete si čas? Spisovateľka Jodi Picoult to zosumarizovala: „Môžete zeditovať zle napísanú stranu, ale prázdnu stranu zeditovať nejde.“
  5. Trápi vás svedomie. Mysľou vám prúdi tok myšlienok, lebo máte pocit, že nerobíte dosť. To spôsobuje stres, ktorý môže vyústiť do úzkosti a depresie. Spôsobujete si to sami. Čím viac negatívnych myšlienok si premietate, tým väčšiu silu majú. Väčšina našich negatívnych myšlienok je presne to, čo píšem – myšlienky, nie fakty. Ak im začnete veriť, je čas si sadnúť a dať ich na papier. Zastavte sa a normálne to napíšte. Takto spomalíte ich tok a začnete rozmýšľať racionálne. Viete tak vyhodnotiť ich pravdivosť.
  6. Beriete si chyby príliš osobne. Beriete svoju prácu tak vážne, že zveličujete dopady svojich chýb. Aj malé epizódy môžu spôsobiť horké sklamanie. To vás činí menej odolnými, pričom schopnosť odraziť sa od dna je kľúčom k úspechu. Perfekcionisti sa musia naučiť, že neúspech nie je potvrdením, že nie sú dosť dobrí.
  7. Neúspech iných vás teší. Toto malé tajomstvo nie je také diabolské, ako sa zdá. Perfekcionisti si nemôžu pomôcť, ale radi sa utvrdzujú v tom, že aj iní sú rovnako frustrovaní. Radosť im ale trvá len krátko a nasleduje zlý pocit za to, že sú takí súťaživí.
  8. Žijete v strachu z odmietnutia. Potrebujete uznanie okolia, aby ste cítili úspech. Toto zmýšľanie vedie k strachu z odmietnutia. Perfekcionisti sa desia napríklad pýtať si vyšší plat alebo venovať sa niečomu, čo majú radi , namiesto toho robia niečo, čo im zaistí uznanie okolia. Život v strachu je hrozný, zabíja kreativitu a spomaľuje progres. „Buď sám sebou a rob tak, ako cítiš, lebo tí, ktorým to prekáža, na tých nezáleží. A tí, na ktorých záleží, tým to neprekáža,“ hovorieval Dr. Seuss.

Aby sme to zhrnuli

Aby ste porazili perfekcionizmus, musíte sa stat čo najautentickejšou verziou samého seba. Tlačiť vo svojom živote veci, ktoré máte radi, veriť, že tvrdá práca sa vyplatí, učiť sa z chýb a nachádzať uspokojenie v sebe samom.

 

Autor Travis Bradberry píše pre Forbes.com o emocionálnej inteligencii a o leadershipe.