19. septembra 2019

Nájsť tie správne okuliare je pre človeka s dioptriami jedna z najdôležitejších a najťažších vecí. Najmä keď natrafí na generickú predajňu, v ktorej ho obsluhujú skôr „podávači“ rámov ako reálni odborníci. Bratislavská optika Zita sa preto snaží od tohto prístupu a nudných produktov čo najviac odlíšiť. Spoluzakladateľ Daniel Grigar nám prezradil, kedy zákazníkov prehovára na lacnejšie okuliare a aké je to byť zároveň manažérom žilinského zoskupenia komikov 3T (Tri Tvorivé Tvory).

V deň rozhovoru prechádza optika rozsiahlou inventúrou. Na zemi ležia škatule s desiatkami rámov. Niektoré sú nenápadné a v neutrálnych farbách, ďalšie pripomínajú geometrické tvary a pútajú oveľa väčšiu pozornosť. Stačí sa zapozerať do výkladov ostatných optík v meste a je zjavné, že tieto kúsky by sme inde len tak nenašli. „Dokopy ponúkame dvadsaťdva značiek, pričom väčšinu predávame ako jediní na Slovensku,“ potvrdzuje Daniel.

Bojujú proti konzumu, výpredajom a zľavám. Matka so synom radia, ako udržateľne nakupovať oblečenie

Zadná miestnosť prevádzky slúži na vyšetrenia zraku. Vďaka moderným prístrojom by v optike Zita mohli okrem bežných meraní aj určovať viaceré diagnózy, na to však majú oprávnenie len oční lekári. „Preto zákazníkom povieme, o čo zrejme ide, a pošleme ich k doktorovi,“ vysvetľuje Daniel. Paradoxne sám okuliare nikdy nepotreboval, a to aj napriek trom zraneniam. „Dokonca som mal zapichnutý tŕň v oku,“ spomína.

Optiku založili Zita a Daniel Grigarovci. Od otvorenia v októbri 2017 ponúkajú nielen okuliare, ale aj vyšetrenie zraku. Foto: Nora a Jakub

Optický svet mu je aj tak blízky už od detstva. „Moja mama je celoživotná optička. Ako malý chlapec som sa chodil k nej do práce hrávať so sklíčkami.“ Teraz sa v predajni „hrá“ s hotovými okuliarmi. „Nedokážem si predstaviť ich každodenné používanie. Je však pre mňa dôležité, aby som návštevníkom optiky rozumel čo najviac.“ Preto našiel spôsob, ako získať nový pohľad na vec. „Keď si nasadím okuliare zákazníka, ktorý má, povedzme, desiatky dioptrie, vidím podobne ako on bez okuliarov.“

Práca so strachom

Pustiť sa do zakladania optiky jednoznačne nebolo v Danielových plánoch, keď doštudoval marketingovú komunikáciu. Začal si však všímať, že maminmu predošlému biznisu sa veľmi nedarilo. „S kolegyňou vlastnili štandardné optiky s klasickým tovarom v Podunajských Biskupiciach a Vrakuni. Najskôr som si myslel, že im to nefunguje len ekonomicky a chcel som pomôcť,“ opisuje Daniel vtedajšiu situáciu.

Neziskové projekty im zmenili život. Takto pracujú manželia a fotografi Nora a Jakub

Postupne však zistil, že na vine bol hlavne ľudský faktor. „Vyhovovalo im, že majú dve prevádzky a každá sa môže venovať tej svojej.“ Hoci pracovali spolu dvanásť rokov, rozdiely v povahe sa nepodarilo utriasť. „Mamu dlhodobo trápili zdravotné problémy. Až vtedy mi došlo, že je to zo stresu,“ spomína Daniel. Krátko nato jej navrhol, nech založia niečo vlastné. „Povedal som jej, že má poslednú príležitosť zvrátiť svoj príbeh. Robiť to, čo ju baví, v priestore, ktorý sa jej bude páčiť, a s vecami a ľuďmi, ktorí ju nebudú psychicky vyčerpávať.“

Motivačno-psychologické rozhovory, ako ich Daniel nazval, trvali s rodičmi niekedy aj päť hodín. „Bál som sa. Čo ak som ich namotal a nebude to fungovať?“ Veľmi rýchlo však pochopil, aká dôležitá je práca so strachom. „Dával som si pozor, aby nebol paralyzujúci, ale motivačný.“ Väčšinu svojich obáv navyše neprenášal na ostatných.

Daniel založenie optiky vôbec neplánoval. Chcel však, aby jeho mama pracovala v prostredí, v ktorom bude spokojná. Na fungovaní prevádzky sa od začiatku podieľa aj jeho manželka Katka. Foto: Nora a Jakub

Rozhodnutie pustiť sa do zakladania novej optiky napokon dozrievalo ešte dva roky. „Staršia generácia je stereotypne zadefinovaná v spoločnosti ako tá, ktorá sa ťažko prispôsobuje zmenám,“ podotýka Daniel na základe rozhovorov so svojimi kamarátmi. „Mojej mame však neprekážajú. Samozrejme, bola z toho celého mierne nervózna, keďže v 59 rokoch už mala vytvorený svoj komfort. Ale dôverovala mi.“

Naťahovačky na úradoch

Optiku Zita, ktorá je pomenovaná podľa Danielovej mamy, sa podarilo otvoriť v októbri 2017. Predchádzalo tomu sedemmesačné doťahovanie s úradmi a zháňanie informácií, ako vôbec niektoré veci vybaviť. Daniel navyše dovtedy nemal so zakladaním prevádzky žiadne skúsenosti.

„Existuje napríklad takzvaná zmena účelu využitia priestorov. Nikto zo známych o takej žiadosti ani nepočul.“ Keďže predtým na mieste optiky bola kaviareň, musel si to rýchlo dohľadať. Taktiež ho zaskočilo potrebné potvrdenie od hasičov. „Na stavebnom úrade ho odo mňa pýtali, ale nepovedali mi, ako ho mám získať,“ spomína na ďalšiu byrokratickú prekážku. „Hasiči na Radlinského ulici sú však super. Všetko mi ochotne vysvetlili.“

Podľa Daniela podnikateľské prostredie na Slovensku nie je nastavené propodnikateľsky. „Keď chceš niečo spraviť, ale nevieš ako, veľmi ťa to zdržuje.“ Ako príklad uvádza tridsaťdňovú lehotu úradov na odpoveď. „Odpísali mi na tridsiaty deň, že mi niečo chýba. Pre firmy, ktoré platia nájom v Starom Meste, môže byť toto naťahovanie priam likvidačné,“ konštatuje spoluzakladateľ optiky.

Počítače nekazia zrak

Zatiaľ čo sa optička a zároveň optometristka Zita venuje odbornej časti prevádzky, Daniel má na starosti takmer všetko ostatné. „Rád povinnosti delegujem, inak by mi vybuchla hlava,“ priznáva. Manželka Katka sa našla v organizovaní a manažmente, dokonca sama nosí viacero okuliarov. Preto si vzala na starosť komunikáciu s dodávateľmi. Okrem toho rodina prijala aj ďalšie zamestnankyne, a tak aktuálne môžeme v optike natrafiť na päť ľudí.

K zákazníkom majú žoviálny prístup, záleží im na nich ako na svojich kamarátoch. „Ani pre mňa, ani pre moju mamu nie je zárobok najpodstatnejší,“ hovorí Daniel. „V mnohých optikách vidia namiesto človeka, ktorý potrebuje poradiť, peniaze. U nás sa často stáva, že presvedčíme kupujúceho na oveľa lacnejšie riešenie, než si vysníval, lebo je preňho správnejšie.“

Pokiaľ vám rám padá z nosa, možno ste si vybrali nesprávny. Grigarovci si zakladajú na spokojnosti, preto často prehovárajú zákazníkov aj na lacnejšie varianty, ktoré sú pre typ ich tváre ideálnejšie. Foto: Nora a Jakub

Jeden muž si napríklad už vopred vybral extravagantný hrubý rám s veľmi úzkym nosníkom. Táto časť zvyčajne rozhoduje o tom, či je daný produkt pre človeka vhodný. „Keď rám dobre sedí na nose, nebude skĺzať dole ani vytŕčať ponad obočie,“ vysvetľuje Daniel. Spomínanému zákazníkovi sa však zapáčil typ, ktorý mu padal už po nasadení. „Keby sme mu ho predali, do týždňa by sa vrátil nespokojný. Spokojnosť je pritom pre nás v optike prioritou,“ hovorí spolumajiteľ Zity.

„Zároveň je to taká psychologická hra,“ pokračuje. „Čím dlhšie sa rozprávame so zákazníkom, tým viac si získavame jeho dôveru. Pochopí, že sme na jeho strane a nechá si poradiť.“ Dôležitá je aj trpezlivosť. Ľudia niekedy prichádzajú s absurdnými otázkami či požiadavkami. Daniel má pre to pochopenie, keďže sám vyštudoval iný odbor. „V minulosti sa optici sústredili na biznis a neriešili vzdelávanie trhu. Vznikli tak mýty typu ‚nečítaj za šera, pokazí ti to zrak‘. Pritom je to blbosť, len si unavíš oči.“

Ako ďalší príklad Daniel uvádza tvrdenie, že videnie zhoršujú počítače. „Tak to bolo v minulosti, keď obrazovky blikali. Dnes je problémom to, že nepreostrujeme. Každých dvadsať minút by sme sa mali na dvadsať sekúnd zapozerať na objekt vzdialený zhruba 6 metrov. Vnútroočnú šošovku drží okohybný sval, ktorý treba namáhať, vekom totiž chabne. Takto ten proces spomalíme.”

Rámy si všíma na každom kroku

Na webstránke Zita nájdete celý zoznam zahraničných značiek, ktoré v prevádzke ponúkajú, aj s príbehom, ako vznikli. Rovnako zaujímavé sú však aj spomienky na začiatky spolupráce s niektorými výrobcami. Grigarovci každoročne cestujú na najväčšie optické veľtrhy do Milána a Paríža, kde radi objavujú najmä začínajúce a menšie značky. „Máme pocit, že rastieme spolu s nimi,” objasňuje Daniel.

Optika sídli na Živnostenskej ulici v Bratislave. Na výber máte rámy dvadsiatich dvoch zahraničných značiek. Mnohé z nich nikde inde v strednej Európe nezoženiete. Foto: Nora a Jakub

V Zite sa zatiaľ vyhýbajú spolupráci s veľkými spoločnosťami, akou je napríklad talianska Luxottica, do ktorej portfólia patria aj značky Ray-Ban, Prada či Oakley. „Pre nás je dôležitá ľudskosť. Nesúhlasíme úplne s ich obchodnou stratégiou, ktorá je nastavená najmä na kvantitu predaja,“ uvádza Daniel. „Zároveň sa snažíme uvažovať ekologicky. Keď niekto vyrába vagóny produktov, treba si predstaviť, koľko odpadu z toho vzniká.”

Väčšinu zakladateľov malých lokálnych značiek, ktoré nájdeme v Zite, pozná Daniel osobne. „Francúzska značka Lesca Lunetier vznikla v roku 1964, no doteraz rámy dizajnuje ten istý pán Joël Lesca. Som rád, že mám možnosť jeho rámy predávať, a podporovať tak menšie rodinné značky, ktoré kladú dôraz predovšetkým na poctivé remeselné spracovanie.“ Pre malé lokálne značky je charakteristický aj obmedzený počet kusov. „Keď španielska značka Kaleos vypredá niektorý model, vymyslia nový. A takto zachovávajú výnimočnosť, ktorú zároveň ocení každý zákazník,“ dodáva Daniel.

Malé lokálne značky uprednostňujú originalitu pred kvantitou. Pokiaľ sa niektorý z modelov španielskeho startupu Kaleos vypredá, dizajnéri vymyslia nový. Foto: Nora a Jakub

Na veľtrhoch si taktiež skúša rámy, no zatiaľ mu sedelo len veľmi málo z nich. „Bože, daj si to dole, vyzeráš hrozne,“ so smiechom opisuje častú reakciu. Už na mieste však potrebujú mať predstavu, ako by dané okuliare vyzerali na mužovi. „V Miláne je radosť sledovať optikov,“ hovorí Daniel. „Sami sú reklamou na svoje produkty. Raz si k vedľajšiemu stolu na obede prisadol pán s krásnym rámom. Vedel som, že ak sa nespýtam, odkiaľ ho má, budem si to vyčítať do konca života. Tak som objavil novú značku a on bol jej šéf. Teraz jeho produkty predávame v Zite.“

Na otázku, či si aj na ulici všíma, aké okuliare nosia ľudia, odpovedá okamžite: „Už som chorý. Niekedy sa okoloidúcim zadívam priamo do očí. Napríklad išlo oproti mne nejaké dievča a zháčilo sa. Nepozeral som sa pritom na ňu, iba na ten rám. Alebo som kupoval potraviny a pomyslel som si, že ten chalan má perfektný rám. Potom mi došlo, že je od nás,“ vraví pobavene.

Slovensko je vraj zaostalé a má more

Optická predajňa však nie je len o okuliaroch. Dôležitú rolu zohráva aj vzhľad samotného interiéru. Pri zakladaní Zity sa preto Grigarovci spoľahli na Andreja Olaha a Filipa Marčáka z ateliéru Grau, grafický dizajn zverili do rúk Michalovi Slovákovi a fotografie zhotovili Nora a Jakub Čaprnkovci. Fakt, že nepodcenili vizuál svojej predajne, sa rodine vypláca aj na spomínaných veľtrhoch.

„Na nás Slovákov sa tam pozerajú, akoby sme boli z nejakej zaostalej oblasti. Prípadne Briti si často myslia, že máme more,“ opisuje Daniel reakcie, ktoré zažil. „Raz som mal debatu so synovcom švédskeho kráľa. Je optik, vyrába rámy. Vycítil som, že tiež má o nás skreslenú predstavu. Narýchlo som preto našiel fotky našej optiky. Keď ju uvidel, hneď sa k nám začal správať inak.“

Na optických veľtrhoch v Paríži a Miláne si mnohí predstavujú Slovensko ako zaostalú krajinu s morom. Daniel Grigar im preto ukazuje fotky optiky Zita, aby vyvrátil túto mienku. Foto: Nora a Jakub

Spolumajiteľ Zity veľmi nerieši konkurenciu a osobne obdivuje len jednu optiku. „Je ňou I Visionari vo Florencii. Založili ju dvaja súrodenci, ktorý si dali záležať na priestore a majú fantastický výber. Inšpirujem sa nimi,“ hovorí Daniel, pričom si spomenie na taliansku značku Dabrach. „Objavili sme ju pred rokom na veľtrhu v Paríži a začali s ňou spolupracovať. I Visionari urobili tejto značke o nejaké štyri mesiace obrovské promo. My sme ju mali skôr,“ smeje sa. Dokonca môže povedať, že v rámci strednej Európy ju nájdeme práve len v optike Zita. To isté platí o značkách ako Lesca, Jean Philippe Joly, Kaibosh, L.G.R a ďalších.

Aké okuliare, také sebavedomie

Grigarovci si dávajú za cieľ, aby sa ponuka ich optiky stále vyvíjala. „Keď k nám fotografka Nora Čaprnková prišla po roku, zdalo sa jej, že sme výrazne zmenili portfólio. Chceme totiž zákazníka stále posúvať vpred, ale zároveň tak, aby to nebolo prvoplánové,“ hovorí Daniel. „Okrem klasickejších nájdete u nás aj progresívnejšie a extravagantne pôsobiace modely. Dôležitejšie než originálnosť je však to, aby okuliare dobre sedeli na tvári.“

Aktuálne sa ceny rámov v optike Zita pohybujú od 99 eur do 389 eur. „Stanovili sme základnú maržu, aby to pre nás malo ekonomický zmysel. Taktiež sledujeme ceny na internete, nechceme od zákazníkov pýtať premrštené sumy,“ vysvetľuje Daniel. Menej eur, než by ste po online hľadaní čakali, zaplatíte aj vtedy, keď sa optika rozhodne niektorú značku na Slovensku zviditeľniť. „Treba premýšľať nad tým, do čoho je priemerne zarábajúci Slovák ochotný investovať. Za sklá a rám dokopy by zrejme nedal šesťsto eur,“ poznamenáva Daniel.

Okuliare značne menia výzor človeka a dotvárajú jeho osobnosť. Pokiaľ je zákazník spokojný so svojím rámom, stúpne mu sebavedomie. Najviditeľnejšie sa to prejaví u ľudí s vysokými dioptriami. Foto: Nora a Jakub

Okuliare však majú aj pridanú hodnotu, keďže dotvárajú osobnosť človeka. „Nedávno sme v optike brúsili mínus pätnástky dioptrie. Ľudia s takým slabým zrakom majú zvyčajne komplexy. Ale keď si kúpia rám, v ktorom vyzerajú fakt výborne, a okolie im začne skladať pochvaly na každom kroku, ich sebavedomie stúpne,“ opisuje Daniel. A to je zároveň to, čo má na svojej práci najradšej. Keď vidí, ako si zákazníci začnú s optikou Zita spájať pozitívne emócie a sú vďaka ich pomoci šťastnejší.

Hlavne s humorom

Keďže prevádzka je pomenovaná podľa optičky a optometristky Zity, jej syna pozná vopred len málo zákazníkov. Väčšina zároveň nevie, že Daniel Grigar je okrem toho manažérom divadelno-improvizačnej skupiny 3T, ktorú tvoria Juraj „Šoko“ Tabaček, Lukáš „Pucho“ Púchovský a Stanislav „Stanley“ Staško. Daniel ich zo srandy nazýva žilinský vývozný artikel. K zoskupeniu „troch tvorivých tvorov“ sa pridal v roku 2014. Poznal ich ale ešte predtým, a to z dramatického krúžku a multižánrových večerov, ktoré organizoval po celom Slovensku.

Ako manažér má na starosti všetko okrem samotného vystupovania. Dohaduje účasť v kluboch, divadlách a na podujatiach, komunikuje s promotérmi, zabezpečuje fotografie a s hercami cestuje na každé jedno predstavenie. „Všetko je založené na energii, ktorá vychádza z trojice na javisku. Pokiaľ príde jeden z nich unavený, cítiť to,“ konštatuje Daniel. Vyčerpanie často cíti aj sám na sebe, no zároveň ho baví všetko, čo robí.

Počas kolaudácie optiky Zita jedno s druhým dokonca spojil. Šoko a ďalší komik Tomáš Hudák rozosmiali predajňu spoločným stand-upom. Nechýbali ani ďalší priatelia či známi, ktorí dotvorili pozitívnu atmosféru celého večera. Daniel sa tak chcel s rodinou odvďačiť všetkým za pomoc. Predsa len okrem roly manažéra a spolumajiteľa optiky je v prvom rade otec a zdá sa mu, že každý deň má málo hodín. Ako to všetko stíha? „To je dobrá otázka. Neviem, či mám na ňu úplne odpoveď.“

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk