Jeho kariéra sa začala speváckou súťažou Superstar (2004) a hoci sa tomu najprv bránil, stal sa z neho úspešný spevák detských pesničiek. Neskôr si Miro Jaroš založil vlastné hudobné vydavateľstvo Galgan Music a hovorí, že prešiel výraznou zmenou a rastom. Musel sa však vysporiadať nielen s neprajníkmi, ale aj s vlastným egom.
Ako sa začal zvrat v jeho kariére, čo mu pomohlo a ako sa stal lepším šéfom?
V rozhovore sa dozviete:
- aké sú náklady na vydanie albumu a koľko platia vydavateľstvá,
- či sa dá dnes s detskými pesničkami zarobiť na Youtube,
- v čom mu pomohol psychológ,
- ako skrotil ego, aby sa stal lepším šéfom,
- prečo nechce spolupracovať s hudobnými vydavateľstvami, ale založil si vlastné,
- ako vznikla spolupráca s výrobcom alkoholu,
- aj o Jarošovom novom albume a to tom, ako sa vybavujú povolenia na svetové hity.
Projektu pre deti sa venujete už 10 rokov. Ako sa začal tento príbeh?
Začalo sa to úplne náhodne. Oslovila ma moja bývalá manažérka Ivetka Vepy. Súčasťou projektu, na ktorom robila, bola motivácia pre deti, aby si pravidelne umývali zúbky. Mojou úlohou bolo, aby som ku kampani napísal pesničku.
Predsudky a svet detských pesničiek
Aká bola vaša reakcia na túto novú výzvu?
Nesúhlasil som. Detské pesničky som nikdy nepísal a bol som presvedčený, že to ani nedokážem. Manažérka sa ma snažila presvedčiť, aby som to aspoň vyskúšal. Bolo to pre mňa niečo úplne neznáme a ani ma to nezaujímalo.
Čo vás presvedčilo, že ste to napokon skúsili?
V ten večer som nad tým rozmýšľal. Uprostred noci som zobral papier a napísal nejaký text, v polospánku som nahral do telefónu melódiu, aby sa nehnevali, že som to ani nevyskúšal. Bol som pripravený povedať im, že na to nemám. Ivetke som zaspieval ukážku a tá bola na moje prekvapenie nadšená.
Prekvapila vás táto odpoveď?
Povedal som, že to nemyslí vážne (smiech). Súhlasil som, že pesničku môžu použiť, ale nech nikomu nehovoria, že som to napísal ja.
Prečo ste sa napísaniu detskej pesničky tak veľmi bránili? Mysleli ste si, že vybočenie na začiatku speváckej kariéry nie je pre vás tá správna cesta alebo ste sa nechceli zaškatuľkovať medzi spevákov detských pesničiek?
Na detskú tvorbu som sa v tom čase pozeral cez prsty. Keď sa mi na skúšku podarilo napísať pesničku za desať minút, tak som to vnímal ako niečo, čo nemá hodnotu. Porovnával som to s pesničkami, ktoré som dovtedy písal a pri ktorých mi trvalo aj niekoľko dní, pokiaľ som bol s textom a hudbou spokojný.
Nečakaný úspech
Veľa svetových speváckych hviezd hovorí, že najväčšími hitmi sa stali skladby, ktorým nepripisovali veľkú hodnotu alebo ich nechceli dokonca ani vydať. Ako ste zareagovali na tento úspech?
Bral som to ako jednorazovku. Posun nastal, keď vydavateľstvo Ikar prejavilo záujem vydať pesničku po jej veľkom úspechu aj knižne. Ja som sa všetkých práv na pesničku vzdal, tak to nebolo možné. Mal som preto skúsiť napísať novú, určenú len pre vydavateľstvo. Cestou domov som napísal dve, z ktorých som im dal na výber.
Chceli vydať obe, dal som si však jednu podmienku – aby sa obe nahrali a vyšli aj ako skladby. Súhlasili. Z pesničiek sa stali nové hity a ja som stále nemohol pochopiť, ako je to možné (smiech).
S úspechom prichádzajú aj nové ponuky na vystúpenia a koncerty. Začalo sa to tak aj vo vašom prípade?
Začali zvoniť telefóny a ozývali sa klienti, že by ma chceli na ich podujatiach. Potešil som sa. Myslel som si, že ma asi začali viac hrávať v rádiách s mojou pôvodnou tvorbou. Potom som sa dozvedel, že dôvodom je práve moja tvorba pre deti.
Opäť ste sa snažili týmto ponukám vyhnúť?
Určite áno. Nemal som záujem, aby sa moja tvorba a kariéra otočili týmto smerom a chcel som naďalej pokračovať v tvorbe pre dospelých. Keď sme však navrhli, že vystupovať budeme len s mojou doterajšou tvorbou, tak klienti ponuky väčšinou stiahli.
Podarilo sa nájsť nejaké riešenie?
Ponuky sme nakoniec prijali za podmienok, že sa program rozdelí do dvoch častí tak, aby som mohol zaspievať okrem detských pesničiek aj moju pôvodnú tvorbu.
Nebolo to pre vás nekomfortné, keď sa miešajú dva rôzne hudobné žánre a dokonca aj pre rozdielne generácie?
Bolo to veľmi zvláštne a pre mňa asi aj trápne, stáť tam ako Miro Jaroš a spievať detské pesničky. Tak sme si povedali, že musíme niečo vymyslieť, aby to bolo jasné a hlavne oddeliteľné.
Naša štylistka mi navrhla žltú košeľu a červený motýlik. Nápad sa mi zapáčil, a tak som sa vždy na koncertoch prezliekal. Postupne som si všímal, že keď som začal spievať detské pesničky, prišla medzi ľudí úplne iná energia a cítil som to rovnako.
Aké boli potom osobné stretnutia s ľuďmi po koncertoch? Povzbudzovali vás?
Pri foteniach mi rodičia rozprávali príbehy, ako si chcú deti vďaka mojim pesničkám pravidelne umývať zúbky, používajú čarovné slovíčka, vedia správne prechádzať cez priechod pre chodcov. Ja som si vtedy začal prvýkrát uvedomovať, že som užitočný.
V tom období som stagnoval, nevedel som, ako a kam sa chcem ďalej v živote posunúť. Vydal som dve nové pesničky, ktoré slovenské rádiá v podstate odmietali hrávať. Keď vkladáte do niečoho svoju energiu a nedostanete žiadnu pozitívnu spätnú väzbu, to sa podpíše na každom človeku.
Boj s vlastným egom aj ohováranie
Nie každý vie a dokáže osloviť detského poslucháča. Kedy prišlo presvedčenie, že ste sa vybrali správnou cestou?
Bolo to na mojom prvom samostatnom koncerte len pre deti, ktorý sme odohrali v Leviciach. Vyšiel môj prvý detský album a stále som to bral len ako privyrobenie si. Pred koncertom som mal neskutočnú trému. Vyšiel som na pódium, privítal ich a všetko úplne stíchlo. Organizátor mi neskôr povedal, že to ešte nezažil, aby pri detských koncertoch nastalo také ticho. Pozerali sa na mňa ako na zjavenie.
Práve vtedy som zažil prvýkrát zimomriavky pri detskom koncerte. Ľudia tlieskali a zabávali sa. Napriek tomu som stále zaspával s otázkou, či je to správna cesta. Trvalo mi približne dva roky, pokiaľ som sa s tým stotožnil.
Aký bol dôvod, že človek ocenený potleskom a úspechom za svoju prácu stále nevie, či je správne to, čo robí?
Sťažovalo mi to moje ego. Ľudia zo šoubiznisu, ktorých som predtým považoval za svojich kamarátov, sa na mňa začali pozerať cez prsty.
Keď sme nahrali detský album, manažér navrhol, že ho dáme vypočuť kolegom, ktorí majú už svoje rodiny a deti. Priame reakcie neboli takmer žiadne, ale dozvedel som sa, že ma poza chrbát ohovárali.
Tvrdili, že keď mi nevyšla spevácka kariéra, tak to idem skúšať na deťoch. Nebolo to pre mňa príjemné. Mal som pocit, že som bol súčasťou speváckej komunity a ranilo ma, keď som vedel, ako sa na moju osobu vyjadrujú niektorí kolegovia – zvlášť tí, ku ktorým som vzhliadal.
O pár rokov neskôr začali títo ľudia navštevovať s deťmi moje koncerty. Karta sa postupne otočila. Nikdy som im nepovedal, že o tom viem. Možno im aj tak trochu rozumiem.
Je bežné, že keď sa niektoré dvere otvárajú, iné sa zatvoria. Čo je v prípade kariéry pre vás najpodstatnejšie?
Mrzelo ma, že rádiá, ktoré dovtedy hrali moje pesničky, ma zrazu začali ignorovať. Keď som im poslal novú pesničku, tak mi povedali, že nehrajú interpretov pre deti. Zatvorili sa mi dvere do sveta, v ktorom som bol spokojný, ale na strane druhej sa otvorili do detského sveta.
Čím viac detských koncertov sme odohrali, tým viac som to prijímal. Dopyt začal byť obrovský. Hrali sme aj sto koncertov ročne a ďalších tristo sme museli odmietnuť.
Podmienky hudobných vydavateľstiev
Keď sa spevákom začne dariť, hudobné vydavateľstvá dokážu veľmi rýchlo zacítiť nový biznis. Dostávali ste nejaké nové ponuky na spoluprácu, alebo ste sa rozhodli ísť vlastnou cestou?
Keď som vydal svoje dva posledné albumy pre dospelých, založil som si vlastné vydavateľstvo Galgan Music. Mal som pocit, že všetko to, čo mi ponúkajú hudobné vydavateľstvá, dokážem už sám – teda rozposlať pesničky do hudobných redakcií, urobiť promo k novému albumu alebo nakrútiť videoklip.
Pre vydavateľstvo som si musel nahrávanie pesničiek v štúdiách sám zaplatiť a oni hradili len vydanie albumu. To mi prišlo veľmi neférové a platilo to aj v prípade delenia zisku.
Z každého albumu som dostal len približne 15 percent a zostatok išiel na účet vydavateľstva. Tieto pravidlá sa mi nepáčili, a tak som to riskol a založil si vydavateľstvo.
Využil niekto zo slovenských spevákov vaše služby?
V tom čase som pre Dominiku Mirgovú napísal pesničku Nová. Vyšla v našom vydavateľstve a stala sa veľkým hitom, v hranosti sa držala niekoľko týždňov na popredných miestach. Táto spolupráca bola aj pre mňa určitým osviežením.
Aké sú približné finančné náklady na vydanie nového albumu v prípade, keď si ho spevák vydá vo vlastnej réžii. Skúsme to porovnať s hudobným vydavateľstvom.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že za kompletné nahrávanie albumu som zaplatil faktúru vo výške 20- až 30-tisíc eur. Úlohou hudobného vydavateľstva bolo zabezpečiť vylisovanie nosičov, čo je položka za približne dve- alebo tritisíc eur. Podľa toho, koľko kusov sa vyrobí.
Keď si k tomu pripočítame, že z finálnych ziskov som z predaja jedného albumu dostal približne pätnásť percent, tak je to neefektívne a nevýhodné. Navyše, všetky videoklipy som si financoval sám.
Veľa začínajúcich spevákov má v tomto prípade bez finančných prostriedkov zviazané ruky. Ako ste si s tým poradili vy?
Musel som si od banky požičať peniaze, ktoré som splácal niekoľko rokov. Mal som dlžoby len preto, že som nahral nejaký album, ktorý si ani na seba nezarobil, pretože väčšinu ziskov si nechalo vydavateľstvo. Navyše sa musíte riadiť ich pravidlami.
Ich úlohou bolo zabezpečiť, aby sa aktuálny singel hrával v rádiách. Keď som si potom do niektorých rádií zatelefonoval, zistil som, že pesničku ani nedostali. Vtedy som sa sám seba opýtal, prečo by som sa mal s niekým nevýhodne deliť za svoju tvrdú prácu. Preto som sa rozhodol pre vlastnú cestu.
Niekto ide do spoluprác okamžite – bez ohľadu na produkt a meno firmy. Dávate si na toto pozor?
Veľa firiem odmietame, pretože sa nestotožňujeme s ich filozofiou alebo daným produktom. Mali sme jednu spoluprácu, ktorá dopadla úplne inak, ako som si myslel. Bol to výrobca alkoholických produktov. V kampani chceli použiť moju pesničku Balón, ktorá patrí medzi najväčšie hity – na Youtube má 90 miliónov prehratí. Navrhli k nej napísať nový text.
Cieľom kampane bolo upozorniť ľudí na to, že piť sa má s mierou, a ak už si niekto vypije, mal by sa správať zodpovedne. Aby opití ľudia neobťažovali iných ľudí, aby nevyvolávali bitky a správali sa zodpovedne k ženám či k deťom.
Najprv som nesúhlasil, ale neskôr som to vyhodnotil ako zaujímavý nápad. Možno aj preto, že sám pochádzam z prostredia, v ktorom sa alkohol nadmieru užíval. Videl som, čo to robí s nami doma a negatívne sa to odrazilo aj na mojej psychike a sebavedomí.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto dva rozdielne svety nie je možné v jednej kampani spojiť. Na jednej strane detská spevácka hviezda a vzor detí a na strane druhej alkohol. Ako na to zareagovalo okolie?
Samozrejme, že po uverejnení videoklipu prišla obrovská vlna „hejtu“. Bulvárne média písali, že spevák pre deti propaguje alkohol. Odignorovali fakt, že reklama bola nastavená len pre divákov nad osemnásť rokov. Mojím cieľom nebola propagácia alkoholických nápojov, ale osveta. Pripadalo mi to ako prospešná vec.
Prijali by ste ešte takúto ponuku?
Priznám sa, že do takejto spolupráce by som sa nebál ísť aj v budúcnosti. Nie je to vždy len o tom, koľko peňazí vďaka kampani zarobíte, alebo čo na to povedia iní. Je pre mňa dôležitejšie zachovať si tvár. Nie je mojím cieľom, aby som sa zapáčil každému.
Aké produkty v rámci spolupráce ste odmietli?
Tuším to boli nejaké cukríky a produkty, pri ktorých, keď sme si pozreli ich zloženie a zistili, koľko éčok obsahujú, tak sme len poďakovali za ponuku. Rovnako, zaujímavá ponuka prišla aj z firmy zaoberajúcej sa výrobou mäsových produktov, ktorú som odmietol.
Na druhej strane, sú spolupráce, ktoré fungujú aj niekoľko rokov. Patrí sem aj spolupráca s dojčenskou vodou, ktorú sme podpísali, aj na tento rok.
Keď sa rozhodnete ísť do spolupráce s neznámou firmou, čo si o nej zistíte ako prvé?
Akú má filozofiu, aké produkty na trhu ponúka. Vo firme má obchod na starosti Marián Šoky, ktorý vždy urobí prieskum. Patrí tam aj ziskovosť alebo zadlženosť firmy.
Sú firmy, ktoré by sa chceli na trhu etablovať a majú pocit, že by som im mohol pomôcť. Každú ponuku zvažujeme. Nechcem však robiť veľa spoluprác a robiť propagáciu produktov na sociálnych sieťach.
Zarábanie na Youtube
Predaje hudobných nosičov už nedosahujú také vysoké čísla ako pred niekoľkými rokmi. Fanúšikovia hudby sa hlavne sústreďujú na streamovacie platformy. Aké sú vaše zisky napríklad z Youtube?
Boli to pre mňa zaujímavé peniaze ešte pred tromi rokmi. Odvtedy táto spoločnosť zmenila pravidlá, ktorými chcú chrániť deti pred neželaným obsahom, ktorý sa objavoval v reklamách. Je to určite dobrá vec.
Z detskej hudobnej produkcie sa tak vytratili takmer všetky reklamy a boli povolené len tie, ktoré sú spojené s nejakou detskou tematikou. A takých reklám je veľmi málo. Takže pätnásť percent, ktoré detskí speváci dostávali sú už minulosťou.
Všetky zisky z Youtube som pravidelne investoval do výroby svojich videoklipov. Doba sa zmenila a tým pádom sa nebránime používať aj sponzorstvo.
Vy ste známy aj tým, že do výroby videoklipov pre deti vkladáte nemalé finančné investície. Ste v tomto perfekcionista?
Zistil som, že cez môj detský projekt si sám plním aj svoj ďalší sen. Ako veľký fanúšik Michaela Jacksona a jeho videoklipov som sa chcel aj vo svojom klipe zmeniť napríklad na kostru a jednoducho nakrútiť nejaký výnimočný klip, s ktorým by som bol spokojný.
V konečnom dôsledku ma tento videoklip vyšiel na 60-tisíc eur a zarobil päťtisíc. Pred výrobou som sa pozrel na účet a povedal som si, že to s odretými ušami ešte zvládneme. Tieto peniaze sa mi už nikdy nevrátia a bolo to ešte v tom čase, ale neľutujem to.
Ako sa stať lepším šéfom a pomoc psychológa
Podľa čoho si vyberáte svojich spolupracovníkov? Prioritou je ľudská stránka alebo skôr profesionalita?
Vždy to bola a bude ľudská stránka. V minulosti ma mnohí spolupracovníci po ľudskej stránke sklamali. Išli tvrdo iba po peniazoch a po biznise.
Ocitol som sa v situácii, v ktorej som musel odspievať aj také koncerty, s ktorými som nebol stotožnený, a nahrávať pesničky, o ktorých som ešte nebol presvedčený, že sú dokončené. Všetko sa dialo narýchlo, len kvôli peniazom a nejakému termínu.
Zistil som, že mi to neprospieva ani po psychickej stránke a že potrebujem väčšiu slobodu. Vybral som si do tímu ľudí, ktorých mám rád, rozumieme si a vieme sa o všetkom otvorene porozprávať.
Myslíte si, že ste pre svojich ľudí vo firme dobrým šéfom?
Naučil som sa to. Začal som viac čítať literatúru o motivácii zamestnancov, začal som ich viac chváliť, ako im niečo stále vyčítať. Bolo pre mňa veľmi oslobodzujúce, keď som si uvedomil, že môžem byť lepším človekom voči iným ľuďom nielen v súkromí, ale aj na pracovisku.
Aká bola ich reakcia, všimli si, že ste prešli určitým vývojom?
Určite áno. Počas koncertov sa stávajú neočakávané problémy, ktoré treba riešiť s chladnou hlavou. Teraz už viem, že rozčuľovaním sa nezískame vôbec nič.
Môžem sa rozhodnúť, že neodohráme koncert, ale sklamal by som svojich fanúšikov – a to nechcem. Napriek svojmu diskomfortu, že sa napríklad nepočujem pri spievaní, koncert odohráme, ale potom si povieme, že si nabudúce dáme na tie veci väčší pozor a dopredu sa pripravíme.
Ľudia z môjho okolia mi hovoria, že som živým príkladom toho, ako sa človek môže zmeniť. No nestalo sa to zo dňa na deň. Radil som sa s psychológom a niekedy to aj bolelo. V prvom rade som to chcel ja sám, a to je najdôležitejšie.
Nie každý by zvolil návštevu psychológa ako svoje riešenie. Čo ste sa od neho dozvedeli? Aké najväčšie chyby ste robili?
Môžem to povedať na jednom príklade. Keď sme mali vo firme nejaký problém a potrebovali ho, čo najskôr vyriešiť, tak som na to určil vždy jedného človeka a rovnako som mu povedal, akým spôsobom to má vyriešiť.
Musel som si však uvedomiť, že každý človek je iný a má vlastnú cestu alebo riešenie. Aby bol spokojný vo firme, musím ho nechať pracovať podľa jeho predstáv a sústrediť sa iba na výsledok. Kedysi som bol taký, že som chcel, aby sa to riešilo výlučne len podľa mojich predstáv a nepripúšťal som si, že môže existovať aj iné riešenie na dosiahnutie cieľa.
Ale každý šéf by mal vedieť, že je dobré, keď svojim ľuďom ponúkne aj takýto spôsob riešenia úloh. Tak som ich nechal, aby daný problém vyriešili podľa svojich predstáv a v prípade, že k tomu potrebujú napríklad viac finančných prostriedkov, rád im ich poskytnem.
Kedysi chodili zamestnanci možno okolo mňa po špičkách, aby sme Mirovi nestúpili na otlak. Teraz je už všetko oveľa otvorenejšie a uvoľnenejšie. Ale musel som si to najprv uvedomiť a prísť na to, že toto je tá správna cesta, ktorou budeme spoločne kráčať.
Organizovanie koncertov
Po finančnej stránke je pre vás výhodnejšie organizovať si vlastné koncerty alebo sa vzdať týchto všetkých povinností a príprav a odspievať koncert pre iného organizátora?
Ako kedy. V tomto roku sa počas leta stalo, že návštevnosť koncertov a letných festivalov stagnovala. Ľudia začali chodiť menej na koncerty a netýka sa to len našich vystúpení, ale aj iných spevákov. Festivaly, ktoré boli dlhé roky vždy vypredané, majú rovnakú skúsenosť.
Museli sme zdvihnúť cenu vstupeniek, pretože po pandémii sú oveľa vyššie poplatky za prenájom priestorov a ceny energií ani nespomínam. Vstupenky sme nechali na úrovni 15 eur vďaka sponzorom a partnerom. Inak by sa cena vstupenky vyšplhala aj na 20 eur, a to sa mi zdá pre rodiny s deťmi príliš vysoké vstupné.
Treba si však uvedomiť, že koncert pripravuje aj tridsať ľudí a všetko treba zaplatiť. Stáva sa, že koncert jednoducho na všetky výdavky nezarobí a svojich ľudí vyplácam z môjho súkromného účtu, z honoráru, ktorý som zarobil na inej akcii.
Takže pre nás je v tejto dobe určite výhodnejšie odohrať koncert pre iného organizátora, u ktorého máme isté peniaze.
Nedávno (20. októbra) ste vydali novým album Disko, ktorým chcete roztancovať nielen deti, ale aj celé rodiny. Prečo ste sa rozhodli pre túto zmenu a chcete osloviť všetky generácie?
Na tomto albume som začal pracovať asi pred rokom. Veľmi ma to ťahalo do tanečných skladieb, ktoré sú inšpirované hitmi 90. rokov, a preto som sa rozhodol, že niečo podobné pripravím pre svojich fanúšikov. Ako prvé som si vybavil povolenia na použitie motívov zo známych hitov. Veľmi ma to bavilo a išlo to samé od seba.
Nový album a práva na známe hity
V poslednom čase sa stále častejšie v pesničkách objavujú motívy a sample legendárnych hitov. Ako sa vybavujú povolenia a aké vysoké sú výdavky na ich zaplatenie?
Vybavenie povolenia trvá niekedy dlhé mesiace. Hlavne, keď chcete použiť známu melódiu od zahraničného autora. Niekedy sa vám ani nikto neozve, pretože slovenský trh nie je pre nich až taký zaujímavý.
Uvediem však príklad. V pesničke „Nech už nasneží“ som použil Motív lásky z Perinbaby, ktorého autor Petr Hapka už zomrel. Zostalo po ňom šesť dedičov, ktorí rozhodujú o tom, ako sa môže jeho tvorba používať a upravovať. Nahral som demo, ktoré som im poslal. Všetci ho museli schváliť. Ak by len jeden nesúhlasil, pesnička by nikdy nevyšla. Súhlasy som dostal a Petr Hapka je, samozrejme, pri pesničke uvedený ako spoluautor. Zvyšok pesničky sme vymysleli s Marekom Dankom.
Pri iných skladbách som dostal povolenie použiť sample z pesničky, len ak sa vzdám svojho podielu na hudobnej časti, hoci som 80 percent pesničky napísal ja. Môže sa to zdať nevýhodné, ale nie vždy ide o peniaze. Je pre mňa česť mať sample z pesničky Šrouby do hlavy od Lucie na albume. Použili sme ich v pesničke Supermama vs Supertato.
Na novom albume ste pracovali s osvedčeným tímom spolupracovníkov alebo ste dali priestor novým ľuďom?
Pracovali sme v tíme s hudobným producentom Randym Gnepom, klaviristom a hudobníkom Markom Dannom, pribudol Rytmus, DJ Robert Burian a členovia bubnovej šou Batida.
Myslím si, že každá pesnička má svoju hodnotu a nie je tam len do počtu. Vyzdvihuje dôležitosť rodiny, toleranciu a zameriava sa na lásku medzi ľuďmi. Tancujeme spolu, učíme sa recept na pizzu, robíme dobré skutky, odsudzujeme šikanu.