Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku spomalí na 1,3 percenta z 1,7 percenta v roku 2022. Dôvodom je podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) negatívny vplyv vysokej inflácie na súkromnú spotrebu, aj keď rozsiahle vládne opatrenia ho dokázali zmierniť.
OECD zároveň očakáva, že v roku 2024 by už mal slovenský hrubý domáci produkt (HDP) vzrásť o 2 percentá.
Rast investícií v roku 2023 bude profitovať z čerpania prostriedkov z fondov EÚ a zotavenie globálneho dopytu a pokračujúce zmierňovanie výpadkov v rámci dodávateľského reťazca zasa podporí export v roku 2024.
Vojna na Ukrajine ako rizikový faktor
Hlavné riziká ohrozujúce prognózy OECD súvisia s eskaláciou agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, čo by malo negatívny vplyv na zahraničný dopyt a mohlo by spôsobiť opätovný nárast svetových cien energií, zrýchlenie inflácie a ochladenie rastu.
Na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti sú podľa OECD jasné a konkrétne konsolidačné opatrenia. Zrýchlenie investícií do prechodu na zelenšie energie vrátane nárastu energetickej účinnosti budov pomôže zvýšiť energetickú bezpečnosť a zmierniť zmenu klímy.
Rast cien spomalí len mierne
OECD predpovedá, že slovenská inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien tento rok klesne na 11 percent z 12,1 percenta v roku 2022. V budúcom roku by sa potom mala spomaliť na 5,6 percenta.
Miera nezamestnanosti podľa OECD stúpne zo 6,1 percenta v roku 2021 na 6,3 percenta v tomto roku a na tejto úrovni zostane aj v roku 2024.
Deficit verejných financií by mal tento rok vyskočiť na 5,8 percenta HDP z 2 percent HDP a v roku 2024 by mal zasa klesnúť na 4,3 percenta.