Deň začína prechádzkou, miluje východy slnka a čerstvý vzduch. Lucia Baranová prišla do advokátskej kancelárie Relevans krátko po škole ako junior právnička. Pôsobí v nej viac ako dvanásť rokov a od roku 2018 je jej partnerkou.
„Na povolanie právničky upriamili moju pozornosť rodičia. Otec mi od útleho detstva vštepoval, že by som mohla študovať právo. Vnímal, že je to práca, ktorá mi pôjde,“ začína rozprávať svoj príbeh Lucia Baranová. Aj keď v istom období uvažovala skôr o štúdiu psychológie, záujem o právo napokon prevážil.
Po roku skúseností ako firemná právnička prešla do vtedy novovznikajúcej advokátskej kancelárie Relevans. Tá dnes patrí k najväčším na Slovensku. Sama hovorí, že so svojou prácou bola vždy spokojná, no po šiestich rokoch právnickej praxe a aj skúsenostiach s manažmentom verila, že by mohla pomôcť aj pri nastavovaní interných procesov.
„Možno aj preto, že moji rodičia sú podnikatelia. Doma sme vždy riešili veci, ktoré sa týkali zamestnancov aj vzťahov s klientmi, a stále sme hľadali spôsoby, ako ich vylepšiť. Preto som tieto problémy vnímala aj v kancelárii Relevans. Dnes som im veľmi vďačná, že ma z rodinného podnikania nevynechali, ani keď som bola dieťa,“ vysvetľuje.
Chopiť sa príležitosti
Advokátska kancelária sa za sedem rokov rozrástla z desiatich na viac ako tridsať právnikov a systém, akým dovtedy fungovala, už nebol udržateľný. Jej partneri preto začali hľadať niekoho, kto by im pomohol s HR, marketingovou komunikáciou aj internými procesmi.
„Dovtedy takéto veci vždy riešil niektorý z nich popri svojej agende. Potrebovali však manažéra, ktorý by sa im venoval na plný úväzok a zároveň by zastrešoval a koordinoval aj externých dodávateľov služieb,“ vysvetľuje Lucia Baranová a dodáva, že práve vtedy si uvedomila, že by to mohla byť dobrá príležitosť aj pre ňu.
„Napriek tomu, že práca advokátky ma napĺňala, po čase som cítila potrebu posunúť sa ďalej a pripustiť vo svojom profesionálnom živote zmenu. Keď som videla, že partneri hľadajú nového manažéra, oslovila som ich, či by niektorými úlohami nepoverili mňa. A oni súhlasili. Nebála som sa chopiť príležitosti. Keby som za nimi vtedy neprišla, myslím si, že by nado mnou neuvažovali.“
Mladé talenty treba hľadať
Dnes je Lucia Baranová jedinou ženou partnerkou v kancelárii Relevans. Kolegovia k nej však podľa jej slov vždy pristupujú rovnocenne. „Keď som ešte aktívne poskytovala právne služby, stretla som sa s tým, že protistrana sa ma v strategickom vyjednávaní snažila emocionálne rozhodiť ‚vtipnou‘ alebo ‚nevinnou‘ poznámkou, ktorá súvisela s tým, že som žena, lepšie povedané mladá žena. Nestávalo sa to často, ale stretla som sa s tým,“ pripúšťa.
Aj v problematike ageizmu sa podľa nej spoločnosť za ostatných desať rokov výrazne posunula správnym smerom. Dnes je to práve ona, kto okrem právnikov prijíma aj študentov a riadi asistentky. „Vždy sme sa veľmi tešili, keď k nám prišli noví študenti práva, no dlho sa nám nedarilo nájsť takých, ktorí by mali záujem pracovať na sebe tak, aby to vyhovovalo našim kritériám. Keď to porovnám napríklad s obdobím, keď som študovala ja, bol to obrovský rozdiel. So spolužiakmi sme sa vyslovene predháňali, komu sa podarí dostať miesto v lepšej advokátskej kancelárii,“ hovorí.
„Dnes máme u nás až štyroch študentov a musím povedať, že som naozaj spokojná s ich prácou aj zapálením. Medzi študentmi sú veľmi šikovní a motivovaní ľudia, stačí ich hľadať a nevzdať sa, keď takého nenájdete hneď.“
Poriadok a dobrý tím
Lucia Baranová zastrešuje HR, marketing, komunikáciu s verejnosťou aj nastavovanie interných procesov. Jej pracovné dni sú preto veľmi rôznorodé. Najradšej má tie, ktoré sú plné brainstormovacích a iných stretnutí, ako povinnosť zasa berie tie, keď sa musí venovať administratíve.
„Deň končím tým, že si urobím plán úloh a aktivít na ten nasledujúci. Práve preto, že sú moje dni také rôzne, je pre mňa dôležité, aby som vždy vedela, čo ma čaká, a mala vo veciach poriadok.“
Na poriadok si Lucia Baranová potrpí aj vo vlastných myšlienkach a aktuálne by sa veľmi chcela naučiť meditovať. „Som ranný typ. Bez budíka vstávam už o 5:30 a každý deň sa idem pred prácou prejsť. Mesto ešte spí a je to pre mňa taký ranný rituál. Niekedy si k prechádzke pustím zaujímavý podcast, inokedy si len utrasiem myšlienky a rozmýšľam nad dňom, ktorý ma čaká,“ hovorí.
A ako to všetko stíha? „Snažím sa vyhýbať mikromanažovaniu. Je pre mňa dôležité, aby som v tíme mala ľudí, ktorí sa v rámci svojich kompetencií dokážu sami rozhodnúť, prísť s vlastnými nápadmi a aby to boli ľudia, ktorým môžem dôverovať. Myslím si, že keď dá manažér svojim ľuďom viac slobody a dôveru, motivuje ich to.“
