Impostor syndróm, ktorý sa vyznačuje častým spochybňovaním sa či podceňovaním vlastných schopností, sa nevyhýba ani úspešným ľuďom. „Občas sa naozaj cítim, že celé je to len veľká náhoda a moje schopnosti ani zďaleka nie sú dostatočné, aby som ustál riadenie firmy a čoskoro sa to ukáže,“ priznáva Jaroslav Chrapko, ktorého Dedoles má za sebou rekordný rast. Piati známi podnikatelia hovoria pre Forbes.sk o tom, či prežívajú podobné pocity a čo im pomáha bojovať s nimi.
Tento psychologický fenomén sa dá ilustrovať na myšlienkach, ktoré takémuto človeku víria v hlave. „Niekde v hĺbke má daný človek presvedčenie, že nie je dosť dobrý. A ak je jeho snaha odmenená úspechom, nedokáže si to úplne pripustiť – ostáva pochybnosť,“ vysvetľuje psychologička Lenka Rušarová.
Zachovať si nadhľad
Jaroslav Chrapko (CEO, Dedoles)
Akurát nedávno som sa rozprával s jednou známou, ktorá robí aj koučing a zdieľal som jej moje pocity na túto tému. Vravel som jej, že si nie som si istý, či ma firma neprerástla a či to celé zvládam. Ona mi povedala: „Jaro, pred štyrmi rokmi, keď si sedel u mňa v kancelárii, pamätám si ťa s hlavou v dlaniach, ako si mi hovoril to isté!“. (úsmev) Takže, impostor syndróm určite mám a nikam neodišiel.
Občas sa naozaj cítim, že celé je to len veľká náhoda a moje schopnosti ani zďaleka nie sú dostatočné, aby som ustál riadenie firmy. A čoskoro sa to ukáže, niekto určite príde na to, že som vlastne impostor! Podľa mňa je dobré sa na tom zasmiať. Myslím, že ak sa k týmto pocitom a myšlienkam správne postavím, môžu ma svojím spôsobom hnať aj dopredu. Ďalšia idea, ako s tým pracovať, je predstaviť si, čo by sa stalo, keby všetci zistili, že v skutočnosti podvodníkom naozaj som. Vlastne by sa nestalo nič. Svet pôjde ďalej.
Zdieľanie pocitov
Mária Virčíková (CEO, Matsuko)
Nemyslím si, že je to priamo impostor syndróm, ale častokrát sa pýtam samej seba, či pre firmu robím dostatočne veľa, či by som nemala viac zabrať. A či som ešte stále v obraze čo sa týka expertnej oblasti umelej inteligencie – keďže sa pri vedení firmy venujem množstvu rôznych vecí.
Za obrovskú výhodu považujem mať spoluzakladateľa, partnera v podnikaní. Nastavuje mi zrkadlo, dáva mi spätnú väzbu, dokáže mi tieto pocity konštruktívne vyvrátiť. Okrem rozhovorov so spoluzakladateľom mi pomáhajú vzácne priateľstvá s inými podnikateľmi a podnikateľkami, ktorí majú podobnú skúsenosť, nesú zodpovednosť a dokážeme sa navzájom úprimne povzbudiť.
Čas a získavanie skúseností
Michal Meško (CEO, Martinus)
Priznám sa, že toto slovo som prvýkrát počul až pred pár rokmi, ale hneď mi zarezonovalo. Vystihovalo totiž niektoré situácie z mojej minulosti. Pomerne často sa mi stávali (a dodnes stávajú) momenty, kedy o sebe pochybujem a mám pocit, že nie som dosť dobrý na svoju rolu.
Neraz sa to stáva pri výhrach v súťažiach či oceneniach, ktoré dostanem alebo dostaneme. Poznám a vidím okolo seba totiž mnoho ďalších inšpiratívnych ľudí a firiem, ktoré v mojich očiach robia dané veci ešte lepšie. Neviem, či to spĺňa definíciu impostora, ale takto to mám.
Vnímam tiež, že v čase sa to mení a obrusuje. Asi najviac pomáha jednoducho čas. A niekedy aj to, že ak sa nejaké ocenenie zopakuje viackrát po sebe, tak si začnem pripúšťať, že to nemusí byť len náhoda. Takisto pomáha získavanie skúseností a rozhľad.
Keď mám možnosť rozprávať sa s úspešnými ľuďmi či firmami, ktoré ma inšpirujú a na prvý pohľad sa zdajú byť dokonalé, neraz sa ukáže, že tiež majú svoju sadu problémov. Dokonca takých, ktoré máme my „zmáknuté“ možno ešte lepšie. No neustále si pripomíname, že o nás to platí úplne rovnako.
Uvedomenie si problému a reakcia
Lucia Šicková (spoluzakladateľka, Pixel Federation)
Samozrejme, že tento pocit poznám. Moment, keď mám prehovoriť a povedať niečo dôležité a hlavou mi ide scéna z piatej triedy na základnej, keď som sa na otázku „Odkedy počítame roky v našom letopočte?“ iniciatívne prihlásila a odpovedala „od narodenia Krista“.
Pre moju vtedajšiu učiteľku, aktívnu osôbku komunistického režimu, to nebola vhodná odpoveď a zosmiešnila ma pred celou triedou. Dodnes neviem, čo vlastne chcela počuť, ale pamätám si tú emóciu, zahanbenie a „malosť“. Odvtedy som sa už veľmi nehlásila a dlho som podvedome v rôznych situáciách na to myslela.
Dnes som si však tohto konkrétneho procesu a mnohých iných, ktoré ma v minulosti zneisťovali, vedomá. A byť si vedomý je prvým krokom k bdelej reakcii. Vieme sa vďaka nej vymedziť voči zabehnutému správaniu.
Veľa sa pýtať
Lucia Pašková (spoluzakladateľka, Curaden)
Čo sa týka úspechu v biznise aj v súkromí, niekedy si hovorím, že sa mi veci podarili skôr omylom alebo náhodou. Nemám ekonomické vzdelanie, som vyštudovaná učiteľka a väčšinu vecí rozhodujem skôr nejakou základnou sedliackou logikou. V mnohých témach som úplne stratená a ani sa mi v nich nechce ísť do hĺbky.
Každý deň si hovorím, aké mám šťastie, že mám vedľa seba môjho muža, lebo život so mnou nie je ľahký. Asi to tak máme obaja a to je jeden z dôvodov, prečo sa snažíme udržať náš vzťah pre nás vzájomne zaujímavý.
Úspech je výsledkom šťastia kombinovaného so schopnosťami. Schopnosti sú výsledkom kombinácie genetiky a (opäť) šťastia – do akej rodiny a prostredia sa narodíme, či sme obklopení stimulmi a láskou. Takže nemyslím si, že vnímanie týchto súvislosti je nevyhnutne podceňovanie seba samej, skôr taká obyčajná pokora a reflexia toho, za čo si naozaj sami nemôžeme.
A čo mi pomáha to prekonať? Obklopujem sa ľuďmi, ktorí sú múdrejší a šikovnejší ako ja, a počúvam ich. Baví ma učiť sa nové veci a nevadí mi priznávať, že niečo neviem. Zameriavam sa najmä na to, aby ma bavil proces a ľudia okolo mňa.
V podstate to isté funguje v práci aj doma. Niekedy, keď sa cítim hlúpo, pomáha povedať to nahlas – vypýtať si, aby mi to vysvetlili ako dieťaťu. Často to prispeje k uvoľneniu atmosféry, lebo zistím, že nie som jediná, ktorá to tak má. Nehanbím sa veľa sa pýtať – to už som robila od základnej školy a zostalo mi to.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk