Impostor syndróm, ktorý sa vyznačuje častým spochybňovaním sa či podceňovaním vlastných schopností, sa nevyhýba ani úspešným ľuďom. „Občas sa naozaj cítim, že celé je to len veľká náhoda a moje schopnosti ani zďaleka nie sú dostatočné, aby som ustál riadenie firmy a čoskoro sa to ukáže,“ priznáva Jaroslav Chrapko, ktorého Dedoles má za sebou rekordný rast. Piati známi podnikatelia hovoria pre Forbes.sk o tom, či prežívajú podobné pocity a čo im pomáha bojovať s nimi.
Tento psychologický fenomén sa dá ilustrovať na myšlienkach, ktoré takémuto človeku víria v hlave. „Niekde v hĺbke má daný človek presvedčenie, že nie je dosť dobrý. A ak je jeho snaha odmenená úspechom, nedokáže si to úplne pripustiť – ostáva pochybnosť,“ vysvetľuje psychologička Lenka Rušarová.
Zachovať si nadhľad
Jaroslav Chrapko (CEO, Dedoles)
Zakladateľ spoločnosti Dedoles Jaroslav Chrapko. Foto: Jakub Steinecker
Akurát nedávno som sa rozprával s jednou známou, ktorá robí aj koučing a zdieľal som jej moje pocity na túto tému. Vravel som jej, že si nie som si istý, či ma firma neprerástla a či to celé zvládam. Ona mi povedala: „Jaro, pred štyrmi rokmi, keď si sedel u mňa v kancelárii, pamätám si ťa s hlavou v dlaniach, ako si mi hovoril to isté!“. (úsmev) Takže, impostor syndróm určite mám a nikam neodišiel.
Občas sa naozaj cítim, že celé je to len veľká náhoda a moje schopnosti ani zďaleka nie sú dostatočné, aby som ustál riadenie firmy. A čoskoro sa to ukáže, niekto určite príde na to, že som vlastne impostor! Podľa mňa je dobré sa na tom zasmiať. Myslím, že ak sa k týmto pocitom a myšlienkam správne postavím, môžu ma svojím spôsobom hnať aj dopredu. Ďalšia idea, ako s tým pracovať, je predstaviť si, čo by sa stalo, keby všetci zistili, že v skutočnosti podvodníkom naozaj som. Vlastne by sa nestalo nič. Svet pôjde ďalej.
Zdieľanie pocitov
Mária Virčíková (CEO, Matsuko)
Mária Virčíková. Foto: archív Forbes
Nemyslím si, že je to priamo impostor syndróm, ale častokrát sa pýtam samej seba, či pre firmu robím dostatočne veľa, či by som nemala viac zabrať. A či som ešte stále v obraze čo sa týka expertnej oblasti umelej inteligencie – keďže sa pri vedení firmy venujem množstvu rôznych vecí.
Za obrovskú výhodu považujem mať spoluzakladateľa, partnera v podnikaní. Nastavuje mi zrkadlo, dáva mi spätnú väzbu, dokáže mi tieto pocity konštruktívne vyvrátiť. Okrem rozhovorov so spoluzakladateľom mi pomáhajú vzácne priateľstvá s inými podnikateľmi a podnikateľkami, ktorí majú podobnú skúsenosť, nesú zodpovednosť a dokážeme sa navzájom úprimne povzbudiť.
Čas a získavanie skúseností
Michal Meško (CEO, Martinus)
Michal Meško. Foto: Peter Brichta
Priznám sa, že toto slovo som prvýkrát počul až pred pár rokmi, ale hneď mi zarezonovalo. Vystihovalo totiž niektoré situácie z mojej minulosti. Pomerne často sa mi stávali (a dodnes stávajú) momenty, kedy o sebe pochybujem a mám pocit, že nie som dosť dobrý na svoju rolu.
Neraz sa to stáva pri výhrach v súťažiach či oceneniach, ktoré dostanem alebo dostaneme. Poznám a vidím okolo seba totiž mnoho ďalších inšpiratívnych ľudí a firiem, ktoré v mojich očiach robia dané veci ešte lepšie. Neviem, či to spĺňa definíciu impostora, ale takto to mám.
Vnímam tiež, že v čase sa to mení a obrusuje. Asi najviac pomáha jednoducho čas. A niekedy aj to, že ak sa nejaké ocenenie zopakuje viackrát po sebe, tak si začnem pripúšťať, že to nemusí byť len náhoda. Takisto pomáha získavanie skúseností a rozhľad.
Keď mám možnosť rozprávať sa s úspešnými ľuďmi či firmami, ktoré ma inšpirujú a na prvý pohľad sa zdajú byť dokonalé, neraz sa ukáže, že tiež majú svoju sadu problémov. Dokonca takých, ktoré máme my „zmáknuté“ možno ešte lepšie. No neustále si pripomíname, že o nás to platí úplne rovnako.
Uvedomenie si problému a reakcia
Lucia Šicková (spoluzakladateľka, Pixel Federation)
Lucia Šicková. Foto: Archív Forbes
Samozrejme, že tento pocit poznám. Moment, keď mám prehovoriť a povedať niečo dôležité a hlavou mi ide scéna z piatej triedy na základnej, keď som sa na otázku „Odkedy počítame roky v našom letopočte?“ iniciatívne prihlásila a odpovedala „od narodenia Krista“.
Pre moju vtedajšiu učiteľku, aktívnu osôbku komunistického režimu, to nebola vhodná odpoveď a zosmiešnila ma pred celou triedou. Dodnes neviem, čo vlastne chcela počuť, ale pamätám si tú emóciu, zahanbenie a „malosť“. Odvtedy som sa už veľmi nehlásila a dlho som podvedome v rôznych situáciách na to myslela.
Dnes som si však tohto konkrétneho procesu a mnohých iných, ktoré ma v minulosti zneisťovali, vedomá. A byť si vedomý je prvým krokom k bdelej reakcii. Vieme sa vďaka nej vymedziť voči zabehnutému správaniu.
Veľa sa pýtať
Lucia Pašková (spoluzakladateľka, Curaden)
Lucia Pašková. Foto: Ondřej Pýcha
Čo sa týka úspechu v biznise aj v súkromí, niekedy si hovorím, že sa mi veci podarili skôr omylom alebo náhodou. Nemám ekonomické vzdelanie, som vyštudovaná učiteľka a väčšinu vecí rozhodujem skôr nejakou základnou sedliackou logikou. V mnohých témach som úplne stratená a ani sa mi v nich nechce ísť do hĺbky.
Každý deň si hovorím, aké mám šťastie, že mám vedľa seba môjho muža, lebo život so mnou nie je ľahký. Asi to tak máme obaja a to je jeden z dôvodov, prečo sa snažíme udržať náš vzťah pre nás vzájomne zaujímavý.
Úspech je výsledkom šťastia kombinovaného so schopnosťami. Schopnosti sú výsledkom kombinácie genetiky a (opäť) šťastia – do akej rodiny a prostredia sa narodíme, či sme obklopení stimulmi a láskou. Takže nemyslím si, že vnímanie týchto súvislosti je nevyhnutne podceňovanie seba samej, skôr taká obyčajná pokora a reflexia toho, za čo si naozaj sami nemôžeme.
A čo mi pomáha to prekonať? Obklopujem sa ľuďmi, ktorí sú múdrejší a šikovnejší ako ja, a počúvam ich. Baví ma učiť sa nové veci a nevadí mi priznávať, že niečo neviem. Zameriavam sa najmä na to, aby ma bavil proces a ľudia okolo mňa.
V podstate to isté funguje v práci aj doma. Niekedy, keď sa cítim hlúpo, pomáha povedať to nahlas – vypýtať si, aby mi to vysvetlili ako dieťaťu. Často to prispeje k uvoľneniu atmosféry, lebo zistím, že nie som jediná, ktorá to tak má. Nehanbím sa veľa sa pýtať – to už som robila od základnej školy a zostalo mi to.
