Tento článok je PRestige. Čo to znamená?
10. septembra 2021

„Bratislava má bohatú históriu, ale nezostáva v minulosti a rozvíja sa,“ vravia Jeroen Dirckx zo štúdia KCAP a Martin Sobota zo Cityförster. Dvojica urbanistov stojí za návrhom projektu Nový Istropolis.

Holandské štúdio KCAP sa na Slovensku predstaví prvýkrát, no vo svete si za svoje vyše tridsaťročné pôsobenie vybudovalo meno vo vytváraní verejných priestorov, ako je napríklad HafenCity v Hamburgu. Holandský KCAP rovnocenne dopĺňa medzinárodné štúdio Cityförster s portfóliom projektov po celom svete. Obe patria medzi európsku špičku v urbanizme a svoje projekty majú už dnes po celom svete.

Nový Istropolis je vaším prvým slovenským projektom. Akými referenciami sa môžete pochváliť? Ktoré sú vaše obľúbené projekty?

Jeroen Dirckx:
Rád som spolupracoval na projekte KCAP s názvom Kanalbyen v meste Fredericia v južnom Dánsku, ktorého súčasťou bolo hudobné divadlo a koncertná sieň. Súťaž bola veľmi dobre zorganizovaná, pričom ambíciou klienta bolo dosiahnuť udržateľnosť a zároveň zapojiť verejnosť. V súčasnosti už prebieha výstavba. Teraz zas pracujem na projekte Zuiderzicht v Antverpách, kde pripravujeme návrh kampusu, ktorý bude združovať spoločnosti pôsobiace v námornom sektore. Cieľom je, aby sme podporili inovácie a udržateľnosť. Chceme to urobiť tak, aby bol projekt zakotvený v prírode s ekologickými terénnymi úpravami a záhradami. Pre Antverpy ako také to bude nové zaujímavé miesto.

Námorno-priemyselnú zónu Kanalbyen v meste Fredericia v južnom Dánsku transformuje KCAP na živú mestskú štvrť. Zdroj foto: KCAP

Martin Sobota: Ťažko si vybrať jeden projekt, my v Cityförster milujeme všetky „naše deti“ rovnako. V poslednej dobe som však pracoval na viacerých mestských projektoch podobných projektu Nový Istropolis v Bratislave. Napríklad vo východnom Berlíne sa mnohé stavby vyznačujú veľmi silným socialistickým urbanizmom a aj tu sa snažíme, podobne ako na Trnavskom mýte, vyplniť medzery a znovu oživiť mestský kolorit. To znamená opraviť chyby z minulosti a ponúknuť lepšie prostredie. Ďalším mojím obľúbeným projektom je návrh novej radnice v Tirane, hlavnom meste Albánska, ktorú bolo náročné postaviť. Mojou úlohou bolo vytvoriť rovnováhu medzi verejným priestorom, ktorý je ako otvorená obývacia izba, a  zároveň potrebou vytvoriť funkčnú architektúru, ako sú kancelárie a administratívne budovy. Používať vzájomne prepojené funkcie a tvoriť takéto priestory je náročné, no je to pre mňa vždy aj vzrušujúca výzva.

Prečo ste si vybrali ako svoj ďalší projekt práve Nový Istropolis?

Martin:
Myslím si, že je vzrušujúce pracovať v takom dynamickom meste, akým je Bratislava, kde sa spája toľko vrstiev histórie so snahou o hľadanie novej identity. Akákoľvek možnosť k tomu prispieť a zúčastniť sa takého procesu je skutočne lákavá. 

Jeroen: Navrhnúť kreatívnu štvrť s koncertným a konferenčným centrom bola pre nás úžasná výzva. Nový Istropolis ideálne zapadol do kontextu našej tvorby, pretože často pracujeme na mestotvorných projektoch so špecifickou architektúrou a tvorbou krajiny. Navyše sme v Bratislave tak trochu noví, čo bolo pre nás veľmi lákavé. Nehovoriac o tom, že nás oslovil aj samotný projekt a jeho umiestnenie.

Námorný kampus v Antverpách spojí spoločnosti pôsobiace v námornom sektore. Do tohto sektora tým zároveň prinesie inovácie a udržateľnosť. Zdroj foto: KCAP

Navštívili ste niekedy predtým Bratislavu?

Jeroen:
Áno, pred súťažou som bol v Bratislave dvakrát. Imponovalo mi, že mesto má bohatú históriu a nádherne zrekonštruované centrum, pričom však nezostáva v minulosti a rozvíja sa ako veľmi dynamické a prosperujúce mladé hlavné mesto.

A navštívili ste aj Trnavské mýto, kde sa bude stavať Nový Istropolis?

Jeroen:
Počas súťaže sme tam chodili pomerne často. Zakaždým, keď sme boli v Bratislave, sme si prechádzali jej významné lokality a sledovali, ako najlepšie včleniť projekt Nového Istropolisu do kontextu mesta. Často sme navštevovali priamo Trnavské mýto, aby sme zistili, v akom vzťahu je so svojím okolím a zvyškom mesta.

Martin: Počas všetkých návštev sme bývali v hoteli Lindner, ktorý tiež postavila spoločnosť Immocap. Odtiaľ máte skvelý výhľad na Trnavské mýto. Fascinuje ma, ako sa v tejto lokalite spája toľko rôznych prúdov, typov stavieb a architektúry. Je to veľmi komplexné miesto.

Jeroen: Veľa pozornosti sme venovali testovaniu skutočnej dostupnosti pre ľudí. Využívali sme všetky typy mestskej hromadnej dopravy, autobusy, električky, taxíky. Dívali sme sa na celkové prostredie vrátane verejného priestoru a vegetácie, aby sme zistili, čo všetko je možné a potrebné vylepšiť.

Interiér novej mestskej radnice v Tirane. Návrh projektu radnice v albánskej Tirane mal za úlohu vytvoriť rovnováhu medzi verejným priestorom, ktorý je ako otvorená obývacia izba, pričom lokalita potrebovala novú funkčnú architektúru v podobe kancelárií a administratívnych budov. Zdroj foto: CITYFÖRSTER

Čím bude zaujímavý projekt Nový Istropolis?

Jeroen:
 Navrhnúť kreatívnu štvrť s kultúrnym a kongresovým centrom bola pre nás úžasná výzva. Nový Istropolis ideálne zapadol do kontextu našej tvorby, pretože často pracujeme na mestotvorných projektoch so špecifickou architektúrou a tvorbou krajiny. Navyše sme v Bratislave tak trochu noví, čo bolo pre nás veľmi lákavé. Nehovoriac o tom, že nás oslovil aj samotný projekt a jeho umiestnenie.

Vychádzajúc z vašich doterajších skúseností, čo bude najväčšou výzvou?

Jeroen:
 Našu pozornosť sme upriamili na momentálne smutné a schátrané miesto, kde plánujeme vytvoriť novú kultúrnu destináciu so všetkým, čo k tomu patrí. Nebude to iba o samotnom kultúrnom centre, chceme, aby sa Nový Istropolis stal súčasťou živej štvrte, kam môžu ľudia chodiť, tráviť v nej čas a hlavne, kde sa budú radi a opakovane vracať.

Martin: Realizácia takéhoto plánu je ale zároveň náročná v mnohých ohľadoch. Trnavské mýto je momentálne exponovaný dopravný uzol, pod ktorým je síce podchod s infraštruktúrou, ale priestoru, žiaľ, stále dominujú intenzívne cestné komunikácie na úkor občianskej vybavenosti. Okrem samotného projektu preto venujeme pozornosť aj zmene systému mobility v lokalite. Hľadáme spôsob, ako motivovať obyvateľov, aby vystúpili zo svojich áut a namiesto toho si požičali bicykel alebo sa prešli pešo. Tomu prispôsobujeme aj trasy v Novom Istropolise.

Aby sme to teda úplne zjednodušili – čo pre vás znamená kvalitné mestské plánovanie?

Martin: Myslím si, že najdôležitejšie je vytvoriť pred eventovou halou živý priestor, ale aj ponúknuť tiché miesta pre obyvateľov, ako napríklad komunitné vnútrobloky. V našom návrhu sú tieto dva extrémy blízko seba, výsledkom čoho je veľmi aktívna štvrť bez toho, aby bola hlučná. Chceme vytvoriť mestské prostredie, ktoré je atraktívne ako pre biznis, tak aj pre mladé rodiny.

Zmenil sa prístup architektov, ktorí robia takéto developerské projekty, povedzme pred desiatimi rokmi, oproti tomu, ako pracujú teraz? Čo robíte inak?

Martin:
V prvom rade sme sa vzdialili od lineárneho chápania mesta s jasným, prísne funkčným rozdelením na čisto priemyselné, obchodné a bytové zóny. Po vojne boli budovy optimalizované na jeden špecifický účel. V tom čase ste mali perfektne zariadené obytné štvrte na bývanie, prácu, miesta na odpočinok. Naše zmýšľanie sa v tomto zmenilo a my sa teraz oveľa viac sústredíme na multifunkčné a otvorené mesto. Táto kombinácia funkcií znižuje premávku a umožňuje vám stretávať sa s ľuďmi, a to aj bez každodenných presunov. 

Jeroen: Zameriavame sa tiež na riešenie aktuálnych tém, akou je zmena klímy a ako môžeme dosiahnuť udržateľnosť projektu v oblasti spotreby energie. Každý projekt navrhujeme tak, aby riešil tieto otázky a aby stavby boli úsporné.

Ako podľa vás ovplyvní Covid-19 spôsob, ktorým pracujeme a budeme pracovať?

Jeroen:
 Z tejto pandémie plynie poučenie pre celý svet – práca na diaľku alebo z domu môže byť zaujímavou alternatívou k práci v kancelárii. Je to ďalší krok vo vývoji pracovného priestoru. Stávame sa mobilnejšími a máme širší výber toho, ako a kde chceme pracovať. Ako architekti si uvedomujeme, že so zamestnancami, ako aj s našimi klientmi, je potrebné stretávať sa osobne. Otvorená výmena nápadov zvyšuje kreativitu a zároveň podporuje dôveru v zamestnávateľa.

Kto pomôže oživiť Trnavské mýto?

Holandské štúdio KCAP sa na Slovensku predstaví prvýkrát, no vo svete si za svoje vyše tridsaťročné pôsobenie vybudovalo meno vo vytváraní verejných priestorov, ktoré mestám dokážu vdýchnuť nový, a pritom autentický život. Podieľali sa napríklad na transformácii centra Rotterdamu a štvrte HafenCity v Hamburgu – jedného z najväčších súčasných projektov obnovy mesta v Európe. Pre Brusel transformovali bývalý výstavný areál EXPO s Atomiom, v Londýne sa podieľali na prestavbe Olympijského parku na novú mestskú štvrť. Ich projekty možno nájsť aj v Rusku a v ázijských metropolách ako Peking, Šanghaj, Shenzhen či juhokórejský Soul. 

Zdroj foto: KCAP

Jeroen Dirckx je partnerom spoločnosti KCAP Architects, projektantom a vedúcim koordinátorom komplexných urbanistických, architektonických a krajinných projektov. Magisterské aj postgraduálne štúdium mestského a strategického plánovania absolvoval na Katolíckej univerzite v Leuvene v roku 2004. Počas štúdia pracoval v ateliéroch AWG-b0b Van Reeth v Antverpách. Jeroen pracuje na mnohých projektoch mestského rozvoja s mixom funkcií, plánuje nábrežia, dopravné uzly či výstavby brownfieldov a podieľa sa na zmenách územných plánov v celej Európe, Číne a Rusku. Ako dizajnér a vedúci projektu prispel tiež k veľkému množstvu ocenených súťažných návrhov KCAP. Popri práci urbanistu v KCAP je Jeroen hosťujúcim profesorom a častým členom poroty v programe Urban Design na University Colleges for Sciences and Arts v Bruseli a Gente. Zaujímavosťou je, že nevlastní auto a na cestovanie používa výhradne bicykel alebo hromadnú dopravu. Vo svojich návrhoch mestského plánovania má na prvom mieste človeka, ktorý v ňom žije.

Rovnocenným partnerom na projekte Nového Istropolisu je CITYFÖRSTER, medzinárodné štúdio založené v roku 2005 architektmi, inžiniermi a urbanistami z viac ako desiatich krajín. V portfóliu majú projekty najmä v Nemecku, napríklad výstavbu obytných zón ecovillage v Kronsrode v Hannoveri či v Blankenburger Süden v Berlíne. Okrem toho však pracovali aj na ďalších projektoch po celom svete, napríklad na pláne novej vládnej štvrte čínskeho hlavného mesta Peking, budove kampusu Západoafrického vedeckého centra pre zmeny klímy (WASCAL) v Burkina Faso či na turistickom chodníku v korunách stromov v gruzínskom Lagodekhi.  

Zdroj foto: CITYFÖRSTER

Martin Sobota je zakladajúcim partnerom spoločnosti CITYFÖRSTER a výkonným partnerom jej kancelárie v Rotterdame. Špecializuje sa na architektúru a mestský dizajn so sociálno-ekonomickým dopadom – v Holandsku, juhovýchodnej Európe a juhovýchodnej Ázii –, ale aj na rozvíjajúce sa ekonomiky. Vyučoval na Rotterdamskej akadémii architektúry a urbanizmu a TU Delft. Martin dnes prednáša na workshopoch a hosťuje na univerzitách po celom svete (napr. IaaC Barcelona, ​​UDP v Čile). Od roku 2019 je členom poradného výboru Holandského fondu kreatívneho priemyslu. Ako človek s nemeckými koreňmi, ktorý žije v Holandsku, sa Martin považuje za priekopníka a staviteľa mostov medzi kultúrami. Martin, ktorý je nadšeným obyvateľom mesta, žije so svojou rodinou v srdci Rotterdamu, kde sa aktívne venuje transformácii životného prostredia na inkluzívne a udržateľné mesto vysokej kvality.