Volajú sa nosy. Ľudia, ktorí navrhujú parfumy. Krásna profesia, pomyslíte si, ale „this is a man’s world“ (v preklade Toto je mužský svet). A hoci má pieseň Jamesa Browna už takmer šesťdesiat rokov, tu to platí stále. Žien je v tejto profesii len skromne, a preto tie ako Delphine Jelk, ktorá mieša vône za stovky tisíc eur, pôsobia medzi nimi ako zjavenie.
„Je to múza,“ hovorí o nej kolegyňa a populárna influencerka s viac ako 500-tisíc sledovateľmi Violette Serrat, riaditeľka mejkapovej divízie Guerlainu. Spoločne s Delphine Jelk nastúpili do jedného z najstarších kozmetických domov preto, aby ho dokázali priblížiť mladým zákazníkom.
Guerlain totiž nie je len firmou na krásu, ale aj francúzskym kultúrnym dedičstvom. Potrebuje však ľudí, ako sú ony dve. Ak má prežiť v dvadsiatom prvom storočí, nemôže fungovať ako múzejný exponát. Aj keď je to lákavé – vďaka historickej moci značky založenej v roku 1828 ako parfumový dom, ktorý miešal vône pre Napoleona III. a väčšinu aristokratov i smotánku Európy.
Čo ešte môže byť viac? Azda samotný príbeh Delphine Jelk, štvornásobnej matky, ktorá nie je Francúzka a pôvodne nebola ani parfumérkou. „Pochádzam zo Švajčiarska,“ prezrádza mi v kancelárii v srdci Paríža na predposlednom poschodí butiku Guerlainu, ktorý na Champs-Élysées stojí už 196 rokov.
Samotná firma bola v rukách rodiny zakladateľa až do roku 1994, potom ju predali koncernu LVMH za 770 miliónov dolárov. Vtedy sa to považovalo za neuveriteľne šikovný ťah zo strany Bernarda Arnaulta, ktorý starobylú, ale fungujúcu spoločnosť kúpil za v tom čase „rozumnú cenu“.
„Bolo to rozhodnutie rodiny,“ vyhlásil Jean-Pierre Guerlain, prapravnuk zakladateľa. Dnes má Guerlain obrat okolo tristo miliónov dolárov ročne. Veľkým zdrojom príjmov sú práve parfumy, mimoriadne úspešnými sú rady Aqua Allegoria a L’Art a La Matière.
Na tomto komerčnom úspechu má Delphine Jelk významný podiel, ale nie je sama. Vône pre Gerlain tvorí aj parfumérska legenda Thierry Wasser. Namiešal také vône ako Dior Addict alebo Diesel Fuel. Pre Guerlain vytvoril viac než dve stovky parfumov a s Delphine Jelk ho spája i pôvod – aj on je Švajčiar.
Prečo je v parfumérskom biznise dôležité hovoriť o tom, kde sa kto narodil? Pretože ide o uzavretú komunitu, v ktorej platia prísne pravidlá. Skutočným parfumérom sa môžete stať len po absolvovaní špeciálnej školy, na svete ich je len pár a väčšinou sú vo Francúzsku. Tou úplne najslávnejšou je škola v Grasse. Lenže cesta Delphine Jelk tadiaľ spočiatku vôbec neviedla.
„Nevedela som, že existuje niečo ako profesia parfuméra. Chcela som byť lekárničkou. V osemnástich som túžila odísť zo Švajčiarska a žiť v Paríži. Fascinovala ma móda, a tak som išla študovať na inštitút Français de la Mode,“ spomína si na elitnú inštitúciu, ktorou prešli napríklad súčasný tvorivý riaditeľ módneho domu Balmain Olivier Rousteing i miláčik celebrít Simon Porté Jacquemus.
„Absolvovala som s domácou kolekciou oblečenia pre mužov, v ktorom bolo veľa kašmíru a ľanu. To bol ten okamih, keď som vytvorila svoju prvú vôňu. Bola som nadšená, že aj látku možno vyjadriť olfaktorickým spôsobom,“ priznáva sa.
Jej talent si všimli v jednom z najlepších módnych domov, v Maison Martin Margiela, a ponúkli jej zamestnanie. Ona sa však rozhodla prijať inú ponuku, ktorá sa stala jej osudovou. Odišla pracovať ako výskumníčka vonných trendov (áno, také povolanie existuje) do Firmenichu, švajčiarskeho gigantu na poli výrobcov parfumov.
Vôňa čerstvo pokosenej trávy
„Vrátila som sa do Ženevy a pracovala tam, ale stále som chcela byť viac než len výskumníčkou. Tam som sa naučila pracovať s množstvom parfumových zložiek. Raz som si privoňala k takej, ktorá voňala ako čerstvo pokosená tráva, a zrazu mi to bolo jasné. Toto chcem robiť, napadlo mi. Chcem miešať vône, z ktorých sa ľuďom podlamujú kolená,“ rekapituluje zlomový okamih.
„Keď som sa rozhodla pre štúdium v Grasse, šéf na mňa kričal, že robím životnú chybu, no splietol sa, ale to som vtedy nemohla vedieť,“ usmieva sa Delphine. Za hlavou má niekoľko políc, na ktorých sú vyskladané celé rady flakónov. Väčšinou sú to vône, ktoré vytvorila. Postupne pre Guerlain namiešala viac než šesťdesiat rôznych vôní. Všetko sa však začalo „malými čiernymi“.
Vôňa La Petite Robe Noire bola parfumom, ktorý v roku 2012 vrátil Guerlain do hry, minimálne pre mladších zákazníkov. Predtým to síce bola značka s bohatou históriou, chýbalo jej však niečo „cool“.
„V tom čase som žila v New Yorku a pracovala na voľnej nohe pre rôzne značky. Cez známych som sa zoznámila s ľuďmi z Guerlainu a oni mi navrhli, aby som len tak na skúšku niečo vytvorila. Skúsila som vytvoriť vôňu, ktorá by bola elegantná i drzá zároveň.“
Inšpiráciou bol pre Delphine Jelk film Mária Antoinetta od Sofie Coppola. „Nosila opulentné róby, ale na plátne mala na nohách pod nimi conversy. Zobrala som motív ich večierkov i popoludňajších matiné a spojila tóny makrónky, čaju i dymu,“ popisuje. Hoci sa parfum vedeniu značky páčil, trvalo tri roky, kým ho zaradili do sortimentu.
„Nebol totiž v žiadnom marketingovom pláne a pravdou je, že Guerlain nechcel do experimentu veľmi investovať. CEO mi vtedy povedal, že to musíme urobiť najjednoduchšie, ako sa len dá, a preto sa nevymýšľal ani žiadny nový flakón. Zobral sa taký, ktorý už vo firme bol. Fľaštička preto vyzerá rovnako ako tá z vône L’Heure Bleue z roku 1912,“ hovorí Delphine Jelk.
S uvedením parfumových „malých čiernych“ vedenie Guerlainu urobilo podobný trik ako zakladateľ Pierre-François Pascal v polovici 19. storočia. Vôňu rozprášili v butiku a pýtali sa zákazníkov, čo na ňu hovoria. „Mojím šťastím bolo, že to bol okamžitý komerčný úspech a o dva roky mi v Guerlaine ponúkli miesto parfumérky,“ popisuje tvorkyňa jednej z vôbec najpredávanejších vôní.
Neprestávajte sa snažiť
Delphine Jelks sa vtedy zaradila k hŕstke žien, ktoré pracujú pre jednu konkrétnu značku ako parfumérky. „Vnímam, že je nás čoraz viac, no je to ako so šéfkuchárkami. Na špičke odboru sme stále výnimočným javom, ale aj vo všeobecnosti nás je málo. Môj recept na úspech je však relatívne jednoduchý. Keď vidíte, že niečo chcete, neprestávajte sa snažiť,“ pokrčí nonšalantne ramenami.
Podobne nenútený je aj jej prístup k trendom. „Nezaujímajú ma, ja ich vytváram. Musíme byť odvážni, len tak máme šancu uspieť,“ deklaruje. Zároveň však chápe, že sa pohybuje vo veľmi konkurenčnom prostredí. Za rok sa na svete uvedie okolo 2 500 nových vôní. Nie je jednoduché sa v tom orientovať. Zároveň dnes už málokto vlastní len jediný parfum, väčšina z nás ich má hoci aj osem,“ vyratúva.
Zvedavosť a vášeň sú nevyhnutné. Milujem ten pocit, keď začíname a všetko je nepopísaný list. Potom je možné čokoľvek.“
Delphine Jelk
Momentálne Guerlain uvádza na trh vôňu Aqua Allegoria Florabloom. Veľmi mladistvý, ľahký kvetinový parfum. Dá sa v rámci takejto záležitosti, jarnej nekomplikovanej vône, byť ešte nejako tvorivý?
„Musí sa. Vždy si spomeniem na Jacquesa Guerlaina, ktorý namiešal vône ako Jicky. Vznikla v roku 1889, nosila ju potom Jackie Kennedy i Serge Gainsbourg. Revolučná bola v tom, že prvýkrát obsahovala syntetické zložky,“ vyratúva Delphine Jelk.
Voňavé dedičstvo v státisícoch
Parfumový dom, k zákazníkom ktorého patrila i kráľovná Viktória a jej následníčka Alžbeta II. (s obľubou nosila vôňu L’Heure Bleue a legenda hovorí, že do prázdneho flakónu dokonca naliala olej zo svojej korunovácie v roku 1952), má však veľmi exkluzívnych zákazníkov dodnes. Sú to jednotlivci, ktorí oslovia kolegu Delphine Jelk Thierryho Wassera i ju samotnú, aby pre nich namiešali osobnú vôňu. Cena je asi 125-tisíc eur.
„Takých ľudí pribúda. Chcú mať vlastnú olfaktorickú skladbu. Nezriedka to vnímajú ako dedičstvo, ktoré odovzdajú aj deťom,“ tvrdí. V priebehu procesu vzniku parfumu Delphine Jelk nikdy žiadnu vôňu nepoužíva. Ani ona, ani nik z jej tímu. Rušilo by ich to a odvádzalo pozornosť čuchu do slepej uličky.
Ukazuje mi na stole záplavu malých testerov, ktoré práve dostala z laboratória.
„Vidíte, takto to vyzerá, keď pracujeme. Množstvo fľaštičiek. Večer na seba naše experimenty nastriekam a pýtam sa napríklad taxikára, ako mu voniam,“ smeje sa. Dokáže byť človek pri potrebe vytvoriť desať nových parfumov za rok stále taký zvedavý a nadšený, ako keď ich mieša prvýkrát? „Zvedavosť a vášeň sú nevyhnutné. Milujem ten pocit, keď začíname a všetko je nepopísaný list. Potom je možné čokoľvek.“
