21. decembra 2020

Dotácie vypisujú ministerstvá, úrady, neziskové organizácie. Kto má však na ne nárok a ako to zistiť? Spleť dokumentov a pravidiel mätie nejedného uchádzača o pomoc. Mnohí to vzdajú ešte predtým, ako zistia, že by finančnú injekciu mohli dostať. Zorientovať sa pomôže iniciatíva Kompas pomoci. 

Po odznení prvého šoku z príchodu pandémie, ešte na jar tohto roku, sa začali vynárať otázky udržania ekonomiky a pracovných miest. Turbulentné časy zažíva gastro, hotelierstvo, služby aj drobní podnikatelia či živnostníci. Štát síce pravidelne vypláca milióny eur v rámci dotačných schém, no vypĺňanie formulárov a byrokratická záťaž mnohých odradila od žiadania pomoci.

Zástupcovia iniciatívy Kompas pomoci dokonca z prieskumu, ktorý si pred spustením svojej platformy dali vypracovať zistili, že až 61 percent z respondentov nečerpalo existujúcu pomoc, pretože si mysleli, že na ňu nemajú nárok. Prípadne, že by ich to stálo viac energie ako úžitku. Takmer polovica opýtaných by zároveň finančné prostriedky okamžite čerpala. 

Nevedia, ako na to

Iniciátorkou vzniku platformy je manažérka Lucia Pašková zo spoločnosti Curaprox. Kompas pomoci podľa jej slov vznikol, pretože spolu s ďalšími spolupracovníkmi a zástupcami najrizikovejších sektorov zistili, že veľa ľudí a firiem nečerpá, respektíve nevie čerpať dostupnú pomoc. Tá bola zvyčajne oznamovaná prostredníctvom tlačovej konferencie a detaily následne zverejnené na viacerých stránkach. 

„Čím je zložitejšie nájsť pre seba správne dotácie, tým menej sa čerpajú. Pre mnohých je to neprekonateľná bariéra,“ vysvetľuje pre Forbes Pašková. Projekt zároveň vznikol aj ako motivácia pre ľudí, aby dostupnú pomoc využili. 

Záujemcovia majú možnosť na jednom mieste zodpovedať sériu otázok a následne zistia, na akú finančnú injekciu majú nárok. Jednotlivými krokmi ich prevedie virtuálny sprievodca, chatbot, ktorý ľudí dovedie k správnej odpovedi.

V prvom kroku si návštevník vyberie, z akej pozície sa pýta — ako súkromná osoba, fyzická alebo právnická, prípadne ako nezisková organizácia.

„Cez výber odpovedí na jednoduché otázky sa v ideálnom prípade dopátra k tomu, na akú pomoc má nárok. Na záver si môže webstránky, kde je pomoc pre neho určená jednoducho preposlať na e-mail,“ dopĺňa Blažena Sedrovičová z iniciatívy. Navyše, touto cestou sa identifikovali prípady, na ktoré sa aktuálne nevzťahuje žiadna pomoc a cez sito dotácií prepadajú.

Bez nároku na pomoc

Iniciatíva preto aj na tieto medzery v schémach upozornila príslušné orgány. Napríklad sa schémy pomoci nevzťahujú na dve a viac osobové s. r. o., ktoré nemajú žiadnych zamestnancov, spoločníci sú zároveň aj konateľmi a poberajú odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie. Takéto spoločnosti, aj napriek tomu, že prišli o výraznú časť svojich tržieb, nespadajú pod žiadnu dotáciu aktuálne rozdelenej Prvej pomoci+. 

Avšak, jednotlivé dotácie nemajú pod palcom len viaceré ministerstvá. Pridali sa k nim aj regionálne úrady či neziskové organizácie, preto je pre jednotlivca zložité sa v nich orientovať.

Spadá sem totiž akákoľvek finančná pomoc — dávky v hmotnej núdzi, ktoré poskytujú niektoré mestá svojim obyvateľom, rovnako aj štipendiá pre umelcov a ľudí v kultúre cez nadácie či kultúrne centrá. Ale aj finančná podpora nemocníc alebo domovov dôchodcov, účelovo viazaná na nákup ochranných pomôcok. 

Časť tímu okolo Kompasu pomoci. Foto: archív iniciatívy

Spracovávanie zmien v daných schémach má na pleciach tím odborníkov, ktorí sa problematike venuje. „Sledujú zmeny v dotáciách, pripravujú otázky a logickú postupnosť. Následne ich programátori z Bot.media zapracúvajú do chatbota,“ vysvetľuje ďalej Pašková s tým, že aktuálne sa snažia implementovať Kompas aj ako nástroj komunikácie oficiálnej vládnej stránky korona.gov. „Podmienkou je ale zabezpečiť jeho dlhodobé fungovanie,“ dopĺňa. 

Najmä bežní ľudia, potom firmy

Iniciatíva v súčasnosti eviduje viac ako 4 500 používateľov, ktorí jej služby využili. Vo väčšej miere ide o súkromné a fyzické osoby. To znamená, že sú to aj firmy, ktoré by mali tému dotácií svojim zamestnancom viac komunikovať, čím by získali aj priestor na vytvorenie väčšej dôvery smerom k zamestnancom. Čo sa týka firiem a neziskových organizácií, Kompas využilo 1 600 takýchto subjektov. 

Veľa žiadostí prichádzalo práve z najohrozenejších sektorov, ako je gastro a kultúra, hotely či športové kluby.

Keďže však vychádza čoraz viac väčších či menších výziev, platforma sa aktuálne zameriava, na to, aby sa samosprávy či firmy, ktoré pomoc/dotácie ponúkajú, ozvali. „Túto možnosť sme spustili pred pár dňami a už na tlačidlo Ponúkam pomoc kliklo viac ako 100 návštevníkov stránky. Ďalším krokom bude zapracovanie týchto schém pomoci do chatbota,“ hovorí Sedrovičová.

Navyše, postupne sa chystajú aj na zriadenie podporného call centra, ktorého súčasťou majú byť dobrovoľní účtovníci aj právnici.

Kto je súčasťou Kompasu pomoci

Skupina dobrovoľníkov — Juraj Farkaš, Mária Radváková, Ivana Boledovičová, Jakub Kratochvíl, Miroslava Čierna a Lucia Pašková, ktorí sa zišli na ideahacku nazvanom Spojená krajina, ktorú organizovalo OZ Bystriny. Prvotný tím sa rozrástol o desiatky ďalších dobrovoľníkov a firiem. Právnici z AK Jana Peschlová a Accace, účtovníčky z Curaproxu, Artfora, programátori a scenáristi bota z Bot.media, tvorcovia obsahu z Folk & Milk a Veronika Folentová z Denníka N, dizajnérka Misha Chmeličková, odborníci na jednotlivé zasiahnuté oblasti – Oto Kóňa za gastro, Shina z Longitalu za kultúru, Zuzana Ševčíková za neziskový sektor. Partneri a podporovatelia projektu sú Slovenská sporiteľňa, Tatrabanka a Curaprox. Sociálne siete a SEO projektu spravuje PS Digital. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?