20. marca 2021

Vyhnúť sa negatívnym myšlienkam a depresívnym pocitom je v súčasnej pandemickej dobe veľká výzva. Mnohí z vlastnej skúsenosti vieme, že keď sme nešťastní, zvyčajne sa nám nedarí v práci ani v súkromnom živote. Aké je riešenie takejto situácie? Podľa behaviorálnej vedy o šťastí by sme sa mali vyhýbať istému typu myšlienok. 

Na základe vedeckých poznatkov existuje minimálne 11 vecí, o ktoré sa „nevyliečiteľne“ šťastní ľudia nezaujímajú:

1. Nezaujíma ich hľadanie šťastia ako životného cieľa.

Aj keď to znie zvláštne, výskumníci zistili, že ak sa silou-mocou snažíme dosiahnuť šťastie, oberáme sa oň. Z jednej štúdie vyplynulo, že ľudia, ktorí sa snažia navodiť si pocit šťastia napríklad tým, že sledujú zábavné filmy, sa potom často cítia sklamaní. Bývajú depresívnejší ako ľudia, ktorí také filmy nepozerajú, ale namiesto toho čítajú správy.

Výskumníci navrhujú, že alternatívou by malo byť žiť naplno v súčasnom okamihu, no nevyhľadávať aktívne len šťastné zážitky.

2. Je im jedno, kto za to môže.

Jedným z najlepších spôsobov, ako šťastní ľudia dokážu zredukovať stres, je to, že nikomu, ani sebe, nepripisujú vinu za isté veci. Vedci zistili, že ľudia, ktorí pravidelne niekoho vinia – a to aj v prípade, ak je to zaslúžené – trpia mnohými stresom podmienenými zdravotnými problémami. Nové výskumy dokonca vyvracajú aj niektoré predošlé široko akceptované závery o sebaobviňovaní. V minulosti psychológovia,  napríklad Sigmund Freud, tvrdili, že obviňovanie samého seba vedie k depresiám.

Reklama

Nedávne zistenia odborníkov skúmajúcich fungovanie ľudského mozgu tento pohľad podkopávajú. Zistili totiž, že sebaobviňovanie by mohlo byť v istých situáciách chápané ako obranný mechanizmus, kedy deprimovaný človek zrejme v minulosti, v nejakom kritickom okamihu, vhodne neakceptoval vinu. Mnohí šťastní ľudia svoj stav dosiahnu vďaka tomu, že jednoducho neriešia, kto je na vine.

3. Neriešia, že zmena prináša straty.

Nepriateľom zmeny je naša neschopnosť nechať veci plávať. Vedci z univerzity Yale, skúmajúci ľudský mozog, zistili, že čím silnejšie sme pripútaní k vlastníctvu vecí, tým viac sa stresujeme, keď ich máme stratiť. To nás, prirodzene, vedie k tomu, že zmeny neradi akceptujeme. Tu ale vzniká bludný kruh.

Keď sme negatívne nastavení voči zmenám, nechceme vyskúšať nové príležitosti, ktoré sa nám núkajú. Tým sa náš život ešte viac zhoršuje. Nevyliečiteľne šťastní ľudia si, naopak, uvedomujú, že strata je niekedy nevyhnutná, aby sme si vytvorili priestor pre nové veci v živote.

4. Netrápi ich pocit, že im niečo ujde.

Strach z toho, že vám niečo unikne (fear of missing out, FOMO), sa stal obľúbenou témou diskusií zvlášť vo vzťahu k tínedžerom. FOMO pritom vedie k úzkostiam, depresii a stresu, pričom aj sama o sebe je definovaná ako forma úzkosti. Štúdie ale zároveň ukazujú, že FOMO môže byť aj motorom šťastia, ak tínedžerov motivuje k tomu, aby sa viac socializovali.

Niekto by preto mohol tvrdiť, že FOMO je v podstate dobrá vec. No ako vám potvrdí takmer každý tínedžer, vytvárať si a udržiavať si spoločenské kontakty je ich najväčšou výzvou. Ak v tom zlyhajú, výsledkom môže byť depresia (aj niečo horšie). Nevyliečiteľne šťastní ľudia ale túto hru nehrajú vôbec. Na to, čo im ušlo, sa pozerajú tak, že to bolo „zjavne niečo nepotrebné“.

5. Neriešia konšpirácie.

Už ste asi pochopili, že stres, úzkosť a šťastie spolu úzko súvisia. Vo všeobecnosti stres šťastie ničí. A len málo vecí podnecuje stres tak ako konšpirácie. Prehľad viacerých štúdií ukázal, že keď niekto verí konšpiráciám, vzbudzuje to uňho stres. A stres ho zároveň vedie k tomu, že ešte viac verí konšpiráciám. Ak ste v strese a napätí, je pravdepodobnejšie, že uveríte tomu, že tam vonku sú nejakí zlí ľudia, ktorí vás chcú dostať. Šťastní ľudia konšpirácie nesledujú.

6. Nechovajú v sebe nenávisť.

Ak voči niekomu pociťujete zášť, je to podobné, ako keď niekoho z niečoho obviňujete. Zášť má však negatívny vplyv na zdravie aj psychiku človeka. Výskum prestížnej Mayo Clinic ukázal, že ak odmietnete nenávisť (a ľuďom jednoducho odpustíte), má to nespočetné množstvo pozitív. Napríklad budete mať zdravšie vzťahy, zlepší sa vám mentálne zdravie, budete menej úzkostliví, vystresovaní a menej nepriateľskí k ľuďom. Budete mať aj zdravšie sebavedomie, nižší tlak a menej príznakov depresie. Ak vás nepresvedčia tieto benefity , tak potom už nič.

7. Nezávidia.

Jedna fascinujúca štúdia ukázala, že ľudia, ktorí závidia, sú lakomejší. Na druhej strane ľudia, ktorí neriešia, čo všetko majú iní, sú štedrejší a šťastnejší. Samozrejme, štedrosť sa so šťastím spája dlhodobo. Prekvapujúcejšie ale je, že štedrosť — ak ju poháňa snaha nájsť šťastie, no sme pritom stále závistliví —je menej efektívna pri vytváraní a udržaní pocitu šťastia.

8. Netrápi ich, či vyzerajú ignorantsky a nevzdelane.

V jednej dôležitej štúdii výskumníci zistili, že ženy, ktoré sa trápili preto, aby nevyzerali ignorantsky a nevzdelane, pracujú oveľa viac ako muži. A to len preto, aby všetkým dokázali, že to tak nie je. Takýto postoj ale vytvára vyšší stres a prirodzene aj väčší pocit nešťastia. Kľúčom k šťastiu je netrápiť sa tým, či si o vás niekto myslí, že ste nevzdelaný alebo neschopný.

9. Neboja sa o svoju budúcnosť.

Behaviorálne štúdie z obdobia pandémie ukázali, že mnoho duševných ochorení súvisí s tým, že sa ľudia obávajú o svoju budúcnosť. Iróniou je, že nech sa trápite akokoľvek, nijako svoju budúcnosť nezmeníte. Ak chcete byť šťastní, netrápte sa tým, čo bude, nedokážete to totiž predpovedať ani zmeniť.

10. Neriešia zlomyseľnosť.

To, čo robia druhí ľudia, nás môže znepokojiť, zvlášť ak robia niečo zlé. Nevyliečiteľne šťastní ľudia to ale neriešia. To, samozrejme, neznamená, že neriešia ani situácie, keď oni sami niekomu spôsobili niečo zlé. Výskumníci zistili, že keď iným ublížime a ignorujeme to, naše podvedomie nás začne hrýzť a sme nešťastní. Alternatívou je snaha úprimne a priamočiaro sa vyrovnať s danou situáciou, aj keď je negatívna.

11. Netúžia byť známi, bohatí ani naveky krásni.

Aj v tomto prípade ide o kombináciu vyššie spomenutých mechanizmov, ako sa s istými situáciami vyrovnať – šťastie nie je životným cieľom, netreba sa trápiť preto, že sa veci menia. Šťastní ľudia neriešia zmenu, ale zmenu vidia v sebe, či už z pohľadu bohatstva alebo vzhľadu.

Týmto nechceme povedať, že šťastní ľudia sú stoici. Šťastní ľudia jednoducho aktívne manažujú svoje emócie. Zároveň nechceme povedať, že lídri by mali prevziať zodpovednosť za šťastie iných ľudí. Namiesto toho sa môžu snažiť povzbudiť svojich kolegov a podriadených, aby sa jednoducho vyhli tomu, čomu sa vyhýbajú aj nevyliečiteľne šťastní ľudia.

Autorom článku je Tony Ewing. Pre Forbes US píše o lídroch a stratégiách.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?