Saudská Arábia síce startupy prepláca, ale prechádza krivkou učenia sa a ich kapitál naštartoval už aj niektoré slovenské firmy, hovorí v rozhovore pre Forbes managing partner venture kapitálového fondu Zero One Hundred Dušan Duffek.
Ako fond pôsobíte na Slovensku, ale aj na Cypre. Prečo práve táto krajina?
Po prvýkrát som tam išiel ešte počas univerzity za kamarátom, s ktorým sme spolu študovali podnikanie a technológie v roku 2016. Okrem počasia ma zaujalo aj to, že hoci ide o malú krajinu, ktorá je stále dogmatizovaná, má extrémne veľkú diverzitu. Je tam množstvo ľudí z celého sveta a jej technologický sektor zažíval obrovský boom.
Ako prišlo k tejto zmene?
V roku 2018 sa dostala k moci vláda, ktorá bola pro technologická, vzniklo ministerstvo inovácií a inovačná autorita, ktorá prepája biznis a vzdelávanie. Vďaka tomu začali na Cypre zakladať startupy a mnohé firmy prichádzali aj zo zahraničia.
Nie je to len o daniach, je to aj o polohe krajiny, a preto sme sa tam aj my rozhodli založiť Reflect Festival.
Povedali ste, že to nie je o daniach, ktoré sa navyše v poslednom období na Cypre zvýšili. Na druhej strane, krajina má stále konotáciu daňového raja.
Historicky boli primárnym dôvodom zakladania firiem na Cypre nízke dane, čo je nespochybniteľné. Prišli tam firmy, ktoré vedeli, že budú rásť, exitovať alebo kapitalizovať, ale ide aj o iné výhody, ktoré krajina ponúka.
Napríklad firma ako Oyster, ktorá sa pýši tým, že si zakladá na svojej firemnej kultúre, chce, aby boli ľudia v peknom prostredí, mali dostupnosť do celého sveta. Navyše po akcelerovaní nepokojov, či už vojny na Ukrajine, alebo v Izraeli, sa tam začali sťahovať firmy, ktoré potrebovali stabilitu.
Trojhodinový rádius
A ako to súvisí s napájaním sa na slovenský ekosystém?
Samotný Cyprus bez medzinárodných ľudí by bol zanedbateľne malý. Tamojší startupový ekosystém je menší ako ten na Slovensku. Výhoda našich podnikateľov, ktorí na Cyprus chodievajú už dlhšie skrz Reflect, je práve napojenie sa na globálny ekosystém.
Zámerne sme Reflect urobili práve tam, pretože má výhodnú polohu aj pre ľudí z Blízkeho Východu a severnej Afriky. Hovoríme tomu trojhodinový rádius, keďže chceme, aby tam z týchto regiónov netrval let dlhšie ako tri hodiny.
Načrtli ste Blízky Východ, kde rozvíjate aktivity napríklad so Saudskou Arábiou. O čo ide?
Pôvodne to nebola Saudská Arábia, kto nás zaujímal. Odkedy sme začali rozvíjať aktivity na Cypre, cestovali sme aj po okolí. Najväčší význam sme videli v návšteve Spojených arabských emirátov.
Už v roku 2017 bol jej ekosystém rozvinutý a rástol do globálnych rozmerov. Saudská Arábia prišla veľmi organicky, keď sa otvoril trh okolo roku 2021. Videli sme, že čoraz viac investorov a startupov tam cestuje alebo sa tam rovno sťahuje. Povedali sme si, že to musíme skúsiť aj my.
Dušan Duffek, managing partner VC fondu Zero One Hundred. Foto: Archív Dušana Duffeka
Priznám sa, že som mal rešpekt. Veľa som si o krajine čítal, o histórii, ale aj o udalostiach okolo Mohammeda bin Salmana. Keď som prišiel do Rijádu, zažil som pozitívny šok. Je to úplne iné mesto, ako som očakával. Aj keď tam je stále výrazne cítiť vplyv náboženstva, ľudia nehovorili o ničom inom ako o diverzifikácii a zmene, ktorá nesie nálepku Vision 2030.
Každý, od taxikára po VC fondy a investorov, chce byť súčasťou tejto zmeny. Krajina už začína pripomínať Dubaj a cítim sa tam bezpečne. Človek to musí zažiť, musí sa rozprávať s mladými ľuďmi, ktorí chcú v krajine zostať, pretože vidia, že sa niekam posúva.
Ako sa pozeráte na pokrivené valuácie, ktoré spôsobili peniaze zo Saudskej Arábie na americkom trhu pár rokmi?
Áno, oni preplácajú. Vidíme to v športe a rovnako si kupujú aj startupy. Beriem to ako nevyhnutnú súčasť ich rastu a imidžu. Potrebujú sa spájať s najlepšími a najvýraznejšími osobnosťami a týmto spôsobom chcú lákať ľudí, aby prišli a menili obraz o Saudskej Arábii. Čo sa týka startupov, je to populárna téma. Na Blízkom Východe sú valuácie podobné Amerike a v niektorých prípadoch aj väčšie.
A nebojíte sa, že to rovnako pokriví trh?
Aj oni prechádzajú krivkou učenia sa. VC fondy na Blízkom Východe nie sú na trhu viac ako desať rokov. Všetky cykly, ktorými si prešli európski či americkí investori, ich ešte len čakajú. Beriem to tak, že sa ešte musia aj popáliť. Potrebujú zažiť exity startupov, návraty svojim investorom a je otázka času, kedy sa im v tom začne dariť.
Nemyslím si, že to bude kriviť trh. Amerika je Amerikou, tam venture kapitál vždy bol a bude, tie najlepšie startupy majú kapitál aj z Ameriky. Možno padne zopár firiem pre prehnané valuácie, ktoré nebudú vedieť obhájiť pri exitoch.
Zo Slovenska na Blízky Východ
Čo to môže znamenať pre slovenský ekosystém?
Nemyslím si, že to bude mať nejaký dopad. Víziou nášho fondu je prepájať slovenské startupy s príležitosťami na trhu Blízkeho východu. Tu môžu mať stredoeurópske startupy výhodu, pretože sú pri zemi a nepýtajú si vysoké valuácie.
Pri arabských investoroch je podstatné, že sú veľmi konzervatívni a ich slabosťou je, že nechcú prísť o skvelú príležitosť. Ak je teda zakladateľ chamtivý a pýta si obrovské peniaze, môže sa mu to vypomstiť.
A vy tam zbierate peniaze?
Áno. V rámci prvého investičného kola tam máme menší počet súkromných investorov. O väčšie peniaze sa plánujeme uchádzať v ďalšom kole, kde budeme chcieť spolupracovať aj s inštitucionálnymi investormi.
Koľko percent z vášho fondu predstavujú peniaze z Blízkeho Východu?
Rokujeme s fondmi zo Saudskej Arábie, z Emirátov a z Bahrajnu. Aby som to upresnil, je to zhruba 30 až 50 percent.
Ako na to reagujú zakladatelia slovenských startupov? Investori z USA so Saudskou Arábiou prestali rokovať z morálneho hľadiska po vražde novinára Jamala Khashoggiho.
Pred troma rokmi nebol ten imidž úplne dobrý, dnes sa situácia mení. Veľmi pozorne to sledujeme a za posledné dva mesiace počas najväčšej konferencie svojho druhu v regióne Leap tam prišli desiatky VC investorov aj z Ameriky.
Boli tam mená ako Jason Calacanis či partneri z fondu Andreessen Horowitz. V médiách sa v minulosti viaceré americké fondy od Saudskej Arábie síce verejne dištancovali, ale stále manažovali ich kapitál. Samozrejme, rozumiem tomu, ale ten kapitál stále majú a zintenzívňuje sa to.
Nemáme však strach, že by nám toto narúšalo reputáciu, keďže je tam veľa globálnych investorov, či už v rámci VC, alebo private equity. V súčasnosti tam idú napríklad zbierať kapitál práve Andreessen Horowitz kvôli niekoľko miliardovému fondu zameranému na AI. Pretočilo sa to na pozitívnu nôtu a verím, že to tak zostane.
Zmena v krajine
Ako ste sa na to pozerali z osobnostného hľadiska?
Pre mňa osobne je Saudská Arábia krajina, ktorá sa za poslednú dekádu zmenila asi najviac zo všetkých krajín sveta. Hoci udalosti nedávnej minulosti neposilnili jej reputáciu a viacero ľudí dodnes váha, čo si má o Saudskej Arábii myslieť, krajina a jej vládcovia si už dnes dávajú veľký pozor, ako sa vyjadrovať a konať v sporných a komplikovaných témach. Z môjho pohľadu sa Saudská Arábia bude posúvať rýchlo dopredu a v niektorých aspektoch čoskoro predbehne mnohé rozvinuté krajiny sveta.
Hovoríme o fonde, ktorý ste predstavili pred vyše rokom pod názvom Zero One Hundred a plánovali ste v ňom preinvestovať 60 miliónov eur. Aké investície sa podarili?
Koncom roku 2022 sme oznámili rozbiehanie nového fondu a začínali sme s fundraisingom. Aktuálne uzatvárame prvé kolo vo výške 10 miliónov a v rámci neho začneme robiť prvé investície.
Medzitým sme investovali ešte v rámci prvého fondu Zero Gravity Capital, ktorý skončil investičnú periódu v decembri minulého roku. V priebehu leta začneme robiť prvé investície v rámci nového fondu.
Na aké startupy sa pozeráte?
Dva startupy, do ktorých sme investovali, boli čisto slovenské. SuperScale, kde sme participovali na ich Series A ako spoluinvestor v päťmiliónovom kole. A druhá investícia – 3IPK, slovensko-francúzska firma, kde sme sa pripojili k ich predchádzajúcemu kolu. Najnovšie to je Medannot, spinoff spoločnosti Powerful Medical.
Nevyhnutné štátne peniaze
Ako vnímate slovenské startupové a inovačné prostredie?
Startupový a venture kapitálový ekosystém nie je celosvetovo na rovnakej úrovni ako pár rokov dozadu. Slovensko ako štát bol, čo sa investícií týka, takisto veľmi aktívny pod Slovak investment holding. Tým, že sa tieto investičné periódy ukončili minulý rok, tak toho kapitálu je dnes menej a je ťažšie ho získať.
Chcem však vyzdvihnúť, že napriek tomu, že ide o štátne peniaze, čo nebýva brané pozitívne, boli nevyhnutné pre rast slovenského ekosystému. Tomuto kapitálu sa vďačí za rast firiem ako Powerful Medical, DNA Era, Glycanostics a Boataround. Celkovo je však tento ekosystém malý, ak sa porovnávame napríklad aj s Českom.
A čo súkromní investori? Je u nás možné založiť fond, ktorý by nebol spolufinancovaný európskymi peniazmi?
Výhoda Slovenska je, že nepotrebujeme toho súkromného kapitálu tak veľa. Česko je veľmi blízko, je ho tam oveľa viac a tento ekosystém je prepojený. Tamojší investori majú veľmi dobrý prehľad o slovenských startupoch, ak príde niečo zaujímavé, tak nemajú problém sa zapojiť. To, že je na Slovensku kapitálu menej, nie je nevyhnutne zlé. Dobré startupy kapitál získajú vždy.
Ako sa na fakt, že Slováci brali štátne peniaze, pozerajú väčšie VC fondy?
Na to neexistuje univerzálna odpoveď, je to veľmi individuálne. Niektoré firmy sa dokážu svojím produktom a svojím rastom pozicionovať na úroveň európskej firmy. Naše startupy v skorých fázach väčšinou nepotrebovali ísť za veľkými investormi do zahraničia. Vždy vedeli ďalší kapitál zohnať v tomto regióne, avšak bez ohľadu na to, kde začínate, ak idete zbierať veľké Series A kolo do USA, musíte sa tam presťahovať.
Už len súkromne
Čo môže pre vás spôsobiť stopnutie európskeho financovania inovatívneho prostredia respektíve aktuálna politická situácia?
My sa zameriavame na súkromný a inštitucionálny kapitál v rámci Európy a Blízkeho východu, a to sa týka väčších fondov, bánk či poisťovní, ktoré sú mimo tohto celého národného alebo európskeho balíka peňazí, takže momentálne sa nás táto téma netýka.
Na aký segment sa zameriavate?
Chceme sa zamerať na dve veci. Jedna je geografická a v rámci nej sa zameriavame na celú východnú Európu od Poballita, strednej Európy, Balkánu a Cypru. A časť kapitálu chceme alokovať v rámci regiónu severnej Afriky, kde vidíme veľký vzostup startupov a presúva sa tam tiež veľa zahraničného talentu.
Druhý fokus sú vertikály, kde nás všeobecne zaujímajú primárne B2B a deeptech startupy. Okolo 70 percent nášho portfólia tvorí healthtech, fintech, edtech, mobilita a gaming tech, čiže firmy, ktoré monetizujú a zlepšujú hry.
Kto je Dušan Duffek
Dušan Duffek je spoluzakladateľ a managing partner venture kapitálového investičného fondu Zero One Hundred. Pred vstupom do sveta VC spoluzaložil a pomáhal rozvíjať rad vlastných spoločností a startupov – Campus Cowork, medzinárodná technologická konferencia Reflect Festival, startup Vestberry či 0100 Conferences.
Svoje prvé investičné skúsenosti získal prostredníctvom slovenského fondu Zero Gravity Capital, kde spolu s financiami ponúka mladým technologickým firmám tiež svoje skúsenosti. Najnovší fond s názvom Zero One Hundred sa zameriava na tzv. rozvíjajúcu sa Európu (Emerging Europe). Dnes sa Dušan snaží v rámci emerging Europe prostredníctvom investovania pomáhať technologickým startupom v regióne CEE.
