Slováci nemajú radi prenájom. Touto formou žije len necelých osem percent našincov, čo nás radí na predposledné miesto v Európskej únií.
Menej je to iba v Rumunsku s podielom zhruba štyri percentá.
Európsky priemer je však 30 percent a v takom Nemecku žije v prenájme zhruba polovica populácie a v Českej republike je to zhruba 23 percent.
Dôvodov je viacero. Jedným z nich je snaha mladých ľudí zaobstarať si čo najskôr vlastné bývanie, ktoré je na Slovensku považované za znak sociálneho statusu. Vlastný byt u nás symbolizuje dosiahnutie životnej méty.
Ďalšou príčinou je však aj nedostatok nájomných bytov. Táto situácia viedla aj k prijatiu legislatívy v podobe zákona o podpore nájomného bývania, ktorý má motivovať k výstavbe takýchto bytov.
Na trh vstupujú investori zameraní na nájomné bývanie
Situácia sa však mení. O Slovensko sa začínajú zaujímať veľkí zahraniční investori pôsobiaci v segmente nájomných bytov. Ich biznis model je postavený na výstavbe veľkých rezidenčných celkov, ktoré nepredávajú, ale spravujú ich ako dlhodobé nájomné bývanie.
„Ide o budovy v rozsahu 300 a viac bytov, vlastnené jedným súkromným investorom, spravované profesionálnou správcovskou spoločnosťou a s ponukou dodatočných služieb pre nájomcov. Toto sa zvyčajne v zahraničí považuje za nájomné bývanie,“ hovorí Samuel Vetrák, CEO poradenskej spoločnosti Bonard.
Nejde teda podľa neho o krátkodobé prenájmy. Zmluva s nájomcom sa dohoduje minimálne na jeden rok.
„Je veľmi nepravdepodobné, že tento trend nedorazí aj na Slovensko. Hovoríme o desiatkach tisícov bytov, ktoré takto môžu vzniknúť,“ dodáva Vetrák.
Podiel prenájmov a vlastného bývania. Zdroj: Bonard.
O nájomné byty môže mať záujem viacero typov záujemcov, v závislosti od ich životnej situácie. Môže ísť o študentov, pracujúcich spolubývajúcich, mladé páry, menšie a väčšia rodiny, ale aj seniorov. Každá z týchto skupín si vyžaduje iný typ nájomného bývania, či už ide o lokalitu, veľkosť izieb a bytov, či služby. V prípade komerčného nájmu tak nejde o sociálne bývanie.
Koncept pochádza z USA, kde až 40 percent klientov nájomného bývania tvoria veľké rodiny. Na Slovensku je to jedno percent. V Prahe už existuje niekoľko takých bytových blokov. Nájomné v nich začína v prepočte na sume 700 eur.
„Dôvodov, pre ktoré bude rásť záujem o nájomné bývanie, je niekoľko. Jedným z nich je nedostatok bytov na trhu, ďalším je zdražovanie hypoték. A potom sú to demografické trendy, keď chcú ľudia zostať viac flexibilný z pohľadu svojho bydliska,“ vysvetľuje Vetrák.
Počet zahraničných obyvateľov v Bratislave rastie
V tej súvislosti upozorňuje na rýchly nárast zahraničných obyvateľov Bratislavy. Ich populácia rastie v priemere o päť percent ročne, kým u domácich sa zvyšuje len o jedno percento. V Bratislave tak dnes žije zhruba 16 tisíc obyvateľov zo zahraničia, z nich 57 percent pochádza z Európskej únie.
Navyše ľudia, ktorí sa nekvalifikujú na hypotéku, si nemôžu dovoliť kúpiť vlastný byt. Musia sa teda preorientovať na nájomný trh.
Hlavný analytik spoločnosti Bencont Investments Rudolf Bruchánik vysvetľuje, že záujem o nájomné bývanie je podporený situáciou, kedy je priemerná splátka hypotéky aj s energiami pri kúpe bytu aktuálne vyššia ako nájom obdobného bytu.
Priemerné nájomné za štvorcový meter aj ku koncu prvého polroka preto medziročne vzrástlo o 12 percent na aktuálnych 15 eur. Nájom za priemerný byt v Bratislave sa tak dostal na 904 eur mesačne.
