Prečo sa pri zariaďovaní interiéru neoplatí podľahnúť trendom? A na čo si treba dávať pozor pri navrhovaní domu? Aj na tieto otázky odpovedá pre Forbes.sk Rudolf Lesňák, zakladateľ ateliéru Rules architekti. Na konte majú už vyše päťsto projektov, vrátane rekonštrukcie kultúrnej pamiatky oproti bratislavskému Modrému kostolíku či zariaďovania kancelárií pre Eset a Microsoft.
Príbeh firmy sa pritom začal písať po večeroch v malej garsónke. „Zariadil som si na Slovensku byt a keď som zverejnil jeho fotky, ozvali sa prví zákazníci,“ spomína Lesňák. Po ukončení štúdia pracoval najskôr vo Viedni, kde sa venoval architektúre väčších stavieb.
Rudolf Lesňák najskôr pracoval vo Viedni. Keď si zariadil byt na Slovensku, rozbehla sa jeho vlastná firma. Foto: Rules architekti
„Zaoberali sme sa len ich vonkajším vzhľadom. Práve tam mi začalo chýbať zladenie s interiérom, keďže priamo ovplyvňuje pocit zo stavby ako takej.“ Po návrate do Bratislavy v roku 2010 plánoval na projektoch vlastnej firmy pracovať sám, no nakoniec dal na rady kamarátov. „Cez inzerát som našiel ďalších architektov a vznikol ateliér Rules.“
Už desať rokov sídlia v ružinovskom ateliéri, ktorý za ten čas nielen kompletne zrekonštruovali, ale aj štvornásobne zväčšili. Zamestnanci tak majú okrem priestranných kancelárií k dispozícii napríklad aj vlastnú posilňovňu.
Zo začiatku sa dostávali do povedomia najmä vďaka zrozumiteľnej komunikácii na sociálnych sieťach. „Niekedy sa architekti vyjadrujú, ako keď čítate lekársku správu.“ Podľa Lesňáka sa to odráža aj na efektivite práce.
„Zrozumiteľným vyjadrovaním predídete zbytočným otázkam od zákazníkov,“ hovorí. „Myslím si, že takto sme navyše na sociálnych sieťach vytvorili novú cieľovú skupinu, ktorá predtým architektov nevyhľadávala.“
Tento rok sa im podarilo získať nomináciu v ankete Social Awards Slovakia (SOWA) v kategórii Brand of Slovakia. „Je pre nás veľká pocta, že sme sa s naším garážovým marketingom dostali do spoločnosti mien ako Martinus, Dedoles či GymBeam,“ hovorí zakladateľ firmy.
Klienti potrebujú čas
Klientom chceli uľahčiť aj odhad ceny architektonických služieb. „Komora architektov odporúča riadiť sa sadzobníkom Unika, ktorý sčítava steny, podlahy a stropy. My sme však chceli, aby zákazníci dokázali odhadnúť našu cenu bez problémov, preto sme prepočítali časovú náročnosť projektov na metre štvorcové ich podlahových plôch,“ vysvetľuje Lesňák.
Príbeh firmy sa začal v malej garsónke. Teraz architekti sídlia v ateliéri, ktorý si časom štvornásobne zväčšili. Foto: Rules architekti
Interiéry vždy riešia ako celok, nesústredia sa na samostatné izby. „Prestali sme s tým, lebo to bolo neefektívne. Každý projekt zahŕňa množstvo byrokracie a mechanických úkonov, ktoré sú rovnaké pri jednej miestnosti aj pri celom byte. Klienti tak v oboch prípadoch platili skoro rovnakú sumu, a to nám nedávalo zmysel.“
Medzi jeho plány do budúcnosti patrí zvýšiť výrobu nábytku najmä pre vlastné projekty. „Chceme mať pod kontrolou aj tieto ceny. Pri atypickom nábytku si firmy účtujú sumy podľa toho, ako sú vyťažené, nie je v tom systém.“
Rules architekti nemajú problém zapracovať do projektov ani atypický nábytok či doplnky. Foto: Rules architekti
Od prvého kontaktu so zákazníkom až po odovzdanie štandardného bytu prejde zvyčajne deväť mesiacov až jeden rok. „Celú realizáciu aj s projektom vieme urobiť aj za dva mesiace. Tak sme postupovali napríklad pri vzorových bytoch pre developerov, keď bol prioritou deadline.“
Rules architekti však už zo skúsenosti vedia, že bežní klienti potrebujú viac času. „Pre nich je dôležité si veci priebežne pozerať a upravovať. Keby sme skrátili termíny, dostali by sa pod tlak a na konci dňa by mohli byť nespokojní.“
Architektúra je ako vzťah
Lesňák upozorňuje aj na problémy, ktoré môžu vzniknúť, ak si klient dá vyrobiť len architektonický návrh a realizáciu si zabezpečuje na vlastnú päsť. „Najmä pri rodinných domoch nemajú ľudia prehľad o rozpočtoch. Keď si dajú návrh naceniť, zľaknú sa a začnú hlava-nehlava škrtať, až z toho vznikne paškvil. Najlepšie je robiť dom od začiatku tak, aby ste naň mali a aby ste sa z neho tešili.“
Funkcionalistický dvojpodlažný rodinný dom v Rusovciach. Foto: Rules architekti
Tvorbu návrhu môžeme podľa jeho slov prirovnať k budovaniu vzťahu. „Klienta musíme najskôr spoznať a vyjasniť si očakávania. Keď vidíme, že by na konci nebol spokojný, radšej ho odmietneme.“
Na prvých stretnutiach je tiež zjavné, že ľudia nie sú zvyknutí zhovárať sa s architektmi. „Nevedia, aké nám majú klásť otázky, a často sa nám boja ukázať, čo sa im páči, aby nás neovplyvnili. Niekedy sa dokonca za svoje požiadavky až hanbia, lebo ich považujú za amatérske.“
Komunikácia je kľúčová aj medzi samotnými zákazníkmi. „Páry sa chcú konečne presťahovať z podnájmu do vlastného a až pred nami si prvýkrát v živote povedia, o čom snívajú. Často zistia, že majú úplne odlišné predstavy,“ opisuje Lesňák. „Niekedy sa pri nás ľudia stihli rozísť aj dať znova dokopy.“
Zakladateľ Rules vidí analógiu so vzťahmi aj pri iných skúsenostiach. „Jednému klientovi sa nepáčil návrh, ale nepovedal nám to. Keď sa malo začať búrať, prestal sa ozývať a v podstate zmizol.“ Situáciu si vysvetlili, až keď si zákazník napokon po dvoch rokoch prišiel po kľúče. „Keď sa niekto tvári, že je všetko okej a zrazu zmizne, je to, ako keby vám dal partner nečakane kopačky, už by sa nikdy nezjavil a vy by ste hľadali chybu len v sebe.“
Trendy vás neskôr omrzia
Pri zariaďovaní interiéru si zvyčajne klienti nechajú poradiť, Rules architekti im odporúčajú vyhýbať sa trendom. „Potom vás omrzia a oľutujete to,“ upozorňuje Lesňák. Na záverečných obhliadkach sa už niekoľkokrát stalo, že majitelia neboli spokojní práve s populárnymi prvkami, ktoré si sami vybrali. Firma odhovára klientov aj od falošných materiálov. „Radšej nakúpime lacnejšie drevo ako drahú laminátovú napodobeninu.“
Rukopis firmy spoznáte najmä z dvoch prvkov. „Všade sa snažíme dávať živé rastliny a radi zaobľujeme nábytky, keďže v prírode nájdete hrany len na kameňoch.“ Klienti však uveria, že niečo vyzerá dobre, až keď to uvidia na vlastné oči. „Prvýkrát sme takýto nábytok robili v roku 2012, no populárnym sa u nás stal až po tom, ako sme si do kancelárií dali zaoblené skrine.“
Jednou z častých požiadaviek sú machové steny. „S prírodou pritom nemajú nič spoločné. Ide o výtvor chemikov, ktorí už neživý mach nakonzervovali a prípadne aj nafarbili,“ vysvetľuje Lesňák. Oveľa radšej dávajú do interiérov zelené steny. Ak nemajú vlastný zavlažovací systém, treba ich poliať len raz za dva týždne. „Samozrejme, berieme do úvahy, aby bol interiér pekný aj pri bežnom používaní a aby sa ľahko udržiaval.“
Výtvory Rules architektov nájdeme aj v Česku, kde realizovali projekty pre Mondieu, Lenovo a Fusakle. Foto: Rules architekti
Zakladateľ firmy tiež dodáva, že bytový interiér by mal mať nejaký nápad, ale zároveň byť neutrálny. „Iné je to v kaviarňach a hotelových izbách, ktoré si môžete podľa nálady vybrať.“ Napriek všetkým radám aj tak pri práci architektov rozhoduje vkus klientov. „Ľudia sa ma často pýtajú, čo sa im má páčiť, no krása je subjektívna.“
Kultúrna pamiatka sa rekonštruovala najťažšie
Od založenia ateliéru si Rules architekti poradili už približne s päťsto projektmi, no niektoré pre nich predstavovali skutočnú výzvu. „Z architektúry bola najťažšia rekonštrukcia bývalej nemocnice oproti Modrému kostolíku v Bratislave, pretože išlo o národnú kultúrnu pamiatku,“ spomína Lesňák.
Budova bola v tom čase v dezolátnom stave, žili tam ľudia bez domova a potkany. „Investor už pred nami oslovil renomovaných architektov, no tí plánovali nemocnicu úplne prestavať, a tak návrh neprešiel cez úrady a pamiatkarov. My sme preto zvolili miernejšiu rekonštrukciu.“
Budova bývalej nemocnice na Bezručovej ulici bola pred rekonštrukciou v dezolátnom stave. Keďže každý obytný dom musí mať parkovisko, architekti potrebovali časť kultúrnej pamiatky prestavať. Foto: Rules architekti
Najväčším problémom boli parkovacie miesta. „Podľa normy ich musí mať každý obytný dom. Potrebovali sme preto vybrať najmenej hodnotnú časť kultúrnej pamiatky, zbúrať ju a postaviť nanovo.“ Za to následne zožali architekti kritiku. „V podstate s ňou súhlasím, ale bez parkoviska by tam nemohli vzniknúť byty a bez investora by sa nám tá budova rozpadla pred očami,“ podotýka konateľ firmy.
Za podobne kontroverznú považuje rekonštrukciu Kamennej chaty pod Chopkom. „Dostali sme zadanie zväčšiť niečo, čo bolo charakteristické práve nedostatkom priestoru.“ Zmene pôvodného interiéru Kamienky sa teda nedalo vyhnúť, no podľa Lesňáka sa im podarilo dosiahnuť symbiózu starých a nových materiálov.
Do kategórie projektov, ktoré sa podľa Lesňáka pritrafia len raz za život, patrí tiež súkromná plaváreň v Rakúsku. „Ak je bežná architektúra hlavne o dome doplnenom technológiami, v tomto prípade išlo o technológie doplnené domom.“
Medzi najnáročnejšie projekty patrila aj plaváreň v rakúskej obci Wolfsthal. Foto: Rules architekti
Okrem toho sa v portfóliu Rules architektov nachádzajú aj päťstobytové sídliská, mobilná chata či výletná loď. So záujmom o redizajn ich oslovila sieť potravín Malina a kancelárie zariaďovali napríklad spoločnostiam Eset a Microsoft. Značke Fusakle vytvorili nielen dizajn manuál, ale aj prvú kamennú predajňu v Bratislave a tiež prevádzku v Čechách. Rukopisom firmy sa tam môžu pýšiť aj Mondieu a Lenovo.
Tento rok stúpol dopyt trojnásobne
Pandémia nespôsobila firme žiadne väčšie problémy. „Zastali nám projekty pre súkromné osoby a retail, ale ďalej sme pokračovali napríklad v developerských projektoch a v zariaďovaní kancelárií pre väčšie spoločnosti,“ uvádza zakladateľ Rules.
Ľudia sa podľa neho minulý rok báli investovať, no s príchodom januára svoj prístup zmenili. „Ako keby teraz chceli všetko minúť. Dopyt sa nám trojnásobne zvýšil oproti bežnému času.“
Nad prepúšťaním tak nemuseli ani premýšľať, dokonca momentálne hľadajú nových architektov. Home office im takisto priniesol aj pozitíva. „Keď sú zamestnanci v kanceláriách, kávičkovanie a sociálny život idú občas na úkor práce. Z domu sme sa zlepšili v efektivite,“ hodnotí Lesňák.
Projekty sa však len z pohodlia izby riešiť nedajú, preto si v ateliéri vytvorili miestnosť, kde sa architekti dávajú od januára každý týždeň otestovať. „Chaos a nečitateľné nariadenia zo strany našich vládnych predstaviteľov spôsobili, že sme to radšej vzali do vlastných rúk.“
Vo firme taktiež striktne dbajú na nosenie rúšok. „Možno aj vďaka tomu sme mali v ateliéri len jeden prípad covidu, ktorý sa však ďalej nešíril,“ konštatuje Rudolf Lesňák na záver.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
