18. marca 2021

Smart mestá do koša. Pozor, ten koncept neodhadzujeme. Naopak, práve v kontajneroch sa totiž vo veľkom začína písať príbeh „chytrých“ miest. A nechýba pri tom slovenská firma Sensoneo, ktorej smart manažment odpadov sa už využíva v 60 krajinách. A to sa manželia Andrea a Martin Basilovci do projektu naplno vrhli len v roku 2017.

Smart city je slovné spojenie, ktoré evokuje niečo čerstvé, novátorské. Dokonca je to stále viac prísľub, ako reálny koncept. Málo sa pritom vie, že počítačové dáta pre správu mesta pilotne využilo mesto Los Angeles už v roku 1974 (taký Elon Musk mal vtedy tri roky).

A teraz sa posuňme o 47 rokov dopredu. Musk je približne o 200 miliárd bohatší a už zopár rokov prispieva k téme smart cities vlastným konceptom podkopaných miest v rámci svojej Boring Company.

„Smart City“ je trendom už desaťročie, prvá zo svetových konferencií o koncepte sa uskutočnila v roku 2011 v Barcelone. Stále je to však viac marketing ako zmysluplné aplikovanie dát na ekonomicky či aspoň ekologicky významné súčasti spravovania metropol.

„Internet vecí v rámci smart miest trochu predbehol dobu a realita mešká,” myslí si aj Andrea Basilová zo Sensoneo. Meškanie iných však pre slovenskú firmu predstavuje náskok. Ktorý patrične využíva.

Reklama

Náhodné stretnutie v pivárni

Ako mnoho iných skvelých nápadov, aj tento sa zrodil v piatok pri posedení v pivárni. Andrea a Martin Basilovci počúvali známeho, ktorý sa sťažoval, aký problém vznikol s odvozom odpadu zo zapustených kontajnerov v Nitre, ktorá ich v tom čase začala hromadne stavať.

Zapustené kontajnery majú až šesťnásobnú kapacitu oproti klasickým voľne stojacim, navyše je ich vyprázdňovanie zložitejšie, keďže je potrebné vozidlo s hydraulickou rukou. Ak je kontajner zaplnený len sčasti, je výjazd k nemu veľkým plytvaním.

„Zaujalo nás, keď nám ten známy hovoril, že vyskúšali jedno riešenie, ktoré by im signalizovalo naplnenosť kontajnerov, no zriekli sa ho, keďže dávalo nepresné údaje. A že žiadne iné nevedia nájsť, a to v rámci celej Európy,” spomína Basilová.

Ultrazvukový senzor zaujal aj vo svete

Senzory v kontajneroch sledujú ich naplnenosť, aplikácia v mobile zas ľudí upozorní, kde sa môžu zbaviť odpadu. Foto: FB/Sensoneo

Ďalšou náhodou, ktorá Basilovcom zahrala do karát, bol fakt, že Martinov strýko Ján Gajdošík dostal výpoveď z pozície opravára váh pre Tesco pre nadbytočnosť. Jeho šikovnosť domáceho majstra sa však presmerovala inde…

Výsledkom bol prvý prototyp ultrazvukového senzora, ktorý na diaľku informoval správcu, do akej miery je kontajner aktuálne zaplnený. Zdanlivo jednoduchá vec, ale náročná vzhľadom na špecifické podmienky v odpadovom hospodárstve, ktoré musí senzor vydržať niekoľko rokov. S princípom sa neúspešne pasovali mnohé hlavy v celej Európe.

„O tom, s akým dobrým riešením strýko prišiel, svedčí najlepšie to, že tie jeho prvé senzory uspeli v tendri pre slávnu univerzitu v Cambridgei, ktorá hľadala riešenie na manažovanie odpadu vo svojom kampuse,” dopĺňa Basilová.

Prvá úspešná realizácia však prebehla v meste Nitra, v nasledujúcich mesiacoch dopyt nielen zo Slovenska prichádzal sám. Unikátne riešenie nepotrebovalo reklamu.

Na začiatok miliónová investícia

Basilovci čoskoro zistili, že neriešia jeden problém, ale že sa pred nimi otvárajú možnosti zreformovať schémy zvozov odpadu, ktoré sa nemenili roky, niekde aj desaťročia. Pôvodne ťažili z prototypu od strýka aj z vlastných zručností.

Martin vyštudoval automatizáciu a robotiku a mal za sebou mnoho rozsiahlych IT projektov. Dnes má na starosti riadenie spoločnosti a určovanie stratégie vývoja služieb a produktov. Andrea mala skúsenosti z oblasti PR a marketingu a postupne sa stala expertkou na témy správy odpadu, cirkulárnej ekonomiky, udržateľnosti a smart city.

Prvé tri roky však bolo Sensoneo len vedľajším projektom, naplno sa mu začali venovať až v auguste 2017, keď po prvých investíciách založili firmu. Úvodná investícia vo výške milión eur prišla od platformy Crowdberry a fondov rizikového kapitálu Credo Ventures a Y Soft Ventures.

V decembri 2017 získali aj prvé z mnohých ocenení, konkrétne Mission Award v rámci slovenských Startup Awards 2017. Ďalší rok prišli nové investície, tentoraz vo výške 1,2 milióna eur a k investorom sa pridala aj skupina Sonoma. Počas druhého investičného kola sa už Sensoneo mohla pochváliť 30 partnermi v 20 krajinách a referenciami na spoločnosti ako Microsoft, Vodafone, T-mobile či Sygic.

„Samotné odvetvie spracovania odpadu pre nás bolo najskôr trochu neznámou, ale základné parametre trhu ukazovali potenciál. Je to komplexný segment s celým radom hráčov, hardvérové a softvérové riešenie od Sensoneo má však podľa nás na tomto trhu rozhodne svoje miesto a je na dobrej ceste stať sa štandardom,” opísal spätne investíciu do Sensoneo Jan Habermann z Credo Ventures.

„V podstate, len čo sme založili firmu, sme vedeli, že chceme naše riešenie presadiť ako najlepšie. A globálne,” dodáva Basilová.

Hoci systém Sensonea je unikátny, o smart manažovanie odpadu sa snažia aj iné firmy. Keď Slováci vstupovali na trh, silným hráčom bolo fínske Enevo, to však podľa Basilovej má za sebou niekoľko zlých rozhodnutí. „Neboli pripravení po technologickej stránke. Žiadny internet vecí, komunikácia len cez GSM sieť,” opisuje.

Senzory upozornia odpadovú spoločnosť, keď sa kontajner naplní. Foto: FB/Sensoneo

Dnes Sensoneo za zmysluplnú konkurenciu považuje nórsku spoločnosť Nordsense, ktorá však nemá taký široký záber ako slovenská firma.

„Od senzora sme sa v priebehu dvoch rokov prepracovali cez jeho rôzne variácie podľa účelu, softvérové aplikácie optimalizujúce zvoz odpadu, správu flotíl a vodičov, hĺbkovú analytiku, až po nástroje na kompletné mapovanie cesty odpadu zo smetiaka na skládku či do spaľovne. Odkrývame úplne všetko, čo sa s odpadom deje. Tým, že všetko vyrábame in-house, sme schopní riešenie rýchlo ohýbať podľa špecifických požiadaviek. A tých je veľa – takmer každý mesiac prichádzame s novým nástrojom,” dodáva.

Odpad ťažký ako 1 376 mrakodrapov

Aký veľký je vlastne odpadový problém? Podľa údajov Svetovej banky predstavuje ročný odpad miest a obcí aktuálne viac ako dve miliardy ton, pričom v priebehu ďalších 30 rokov sa očakáva nárast o 70 percent na 3,4 miliardy ton.

Reklama

Pre lepšiu predstavu príklad: „Z ročne vyprodukovaného plastového odpadu možno vyrobiť nádoby, do ktorých by ste mohli vyliať 4,8 milióna olympijských plaveckých bazénov. Mal by hmotnosť ako 1 376 mrakodrapov Empire State Building. A to hovoríme len o plastovom odpade, ktorý predstavuje iba 12 percent z hmotnosti všetkých smetí,” píše sa na webe Svetovej banky.

Sensoneo nevyrieši problém s prebytkom odpadu. Poskytuje však nástroje, ktorých nasadenie občanov motivuje k menšej produkcii a lepšiemu triedeniu. Dokáže tiež jeho zber či zvoz optimalizovať tak, aby sa pri ňom neplytvalo zdrojmi a súčasne sa získavali cenné dáta potrebné na vyhodnocovanie a budúce plánovanie.

Slováci poskytujú mestám alebo subjektom, ktoré sa starajú o odpad, jednak senzory na monitorovanie zaplnenia kontajnerov v reálnom čase. Ale aj sofistikovaný softvér, ktorý dokáže na základe nových aj už jestvujúcich dát navrhnúť nové trasovanie a zber odpadu a v praxi to aj podporiť napríklad špeciálnou navigáciou pre šoférov smetiarskych vozidiel.

Pri metropole, akou je Bratislava, môže 30-percentná úspora, ktorú dokáže Sensoneo vytvoriť, predstavovať ekvivalent sumy 3,75 milióna eur.

„Našou výhodou je, že vývoj a výroba sú na Slovensku, čiže vieme pružne reagovať na rôzne požiadavky. Môže sa zdať, že ide len o inštaláciu senzora do kontajnera a napojenia na softvér a jedna realizácia je ako druhá, ale svet manažmentu odpadu je oveľa komplexnejší. Existujú kontajnery so stláčaním odpadu, gigantické nádoby na odpadky, koše na tekutý a často nebezpečný odpad,” uvádza Basilová len zopár príkladov.

Aj preto je rozhodujúce, aby bol samotný senzor spoľahlivý a odolný. „Musí vydržať kontakt s tekutým odpadom, horúčavy v Dubaji aj mrazy v Edmontone. Každá porucha a servisovanie v odľahlej oblasti predstavuje totiž vysoké náklady navyše,” dodáva.

130-tisíc kontajnerov v Prahe

Destinácie z predchádzajúceho odseku nie sú náhodné. Sensoneo nájdete naozaj v najrozličnejších kútoch sveta – Santiago de Chile, Moskva, Reykjavík, Abú Zabí, Bejrút, Johannesburg, Casablanca, Melbourne, Hočiminovo Mesto, Jakarta a mnohé ďalšie.

„Našou kľúčovou destináciou je však Európa, pretože tu sú rozdiely v manažovaní odpadu marginálne. Aktuálne sme už vo viac ako 60 krajinách sveta. Vo väčšine prípadov ide o pilotné projekty, ktoré predchádzajú väčšiemu či plošnému nasadeniu,” hovorí Basilová.

Koncom minulého roka Sensoneo predstavilo prvého veľkého mestského partnera, s ktorým nasadí plošné riešenie. Od jari 2021 sa týmto mestom stane Praha. Nástroje Sensonea sa budú používať pre 130- tisíc odpadových nádob a navigácia bude usmerňovať pohyb 150 vozidiel.

Prvých 420 senzorov inštalovali v Prahe v januári 2019. Tento rok spúšťajú v českej metropole oveľa väčší projekt. Foto: FB/Sensoneo

„S hlavným mestom Česka sme spolupracovali už aj v minulosti, tento projekt je vlastne praktický výsledok európskeho grantu, ktorý sme vlani získali. Grant sme písali v čase prvej vlny korony, keď sa nevedelo, čo to prinesie, no sme radi, že sme napokon v roku 2020 aj napriek celosvetovej pandémii rástli,” pokračuje spoluzakladateľka Sensonea.

Aktuálne má Sensoneo 30 zamestnancov. Zakladatelia Andrea a Martin Basilovci vlastnia 58 % spoločnosti, zvyšok majú investori. Desať percent sa však spolu s investormi rozhodli dať do zamestnaneckého stock option plánu pre kľúčových pracovníkov.

Spomínaný grant (vo výške 1,368 milióna eur) získala firma Sensoneo z celoeurópskej výzvy EIC Accelerator, zameranej na inovatívne technologické projekty podporujúce ciele Európskej zelenej dohody. Firma je len druhou slovenskou spoločnosťou v histórii, ktorej sa podarilo uspieť v tejto schéme a jedinou, ktorá zároveň získala ponuku na investíciu z Fondu Európskej investičnej rady.

Okrem preukázania benefitov plošného nasadenia svojho riešenia Sensoneo v rámci grantu pokryje aj finalizáciu vývoja ďalších prototypov. „V roku 2024 plánujeme dosiahnuť konsolidované tržby so Sensoneo j.s.a. a Sensoneo USA vo výške 24 miliónov eur. Do prevádzkového zisku sa plánujeme dostať v roku 2022,” uvádza Basila.

Na rozdiel od iných tech spoločností sa Sensoneo nesťažuje na nedostatok vývojárov. „Vďaka zelenému zameraniu našej firmy a výbornému PR smerom na Slovensko máme dobré meno a hiring je pre nás ľahší vo všetkých oblastiach. Talenty hľadáme najmä cez LinkedIn, kde mám obrovskú sieť kontaktov a následne cez referencie. Vynikajúca vec je, že sa nám ozývajú aj naši spolužiaci z FEI STU, ktorá v tých rokoch bola zárukou kvality. Z mojej triedy sú v Sensoneo činní štyria,” hovorí CEO.

Kazí zero waste biznis?

Pýtame sa ešte na koncept zero waste – tlak na znižovanie objemu odpadu, ktorý tvoríme. Neboja sa v Sensoneo, že ich toto hnutie pripraví o časť biznisu? „Práve naopak, odpad tu bude vždy a naše riešenie komplementárne prispieva k tomu, aby sa ho tvorilo menej. Dnes je totiž problémom, že drvivá väčšina ľudí nevie, čo znamená odpad – koľko stojí obec jeho likvidácia, ako dlho je na skládke, niekedy ani to, ako ho triediť,” mieni Basilová.

„Všetko je dnes o dátach pre správne rozhodnutia,” dodáva. Uvedomujú si to čoraz viac aj samotné mestá. Kým v roku 2017, keď Sensoneo začínala s expanziou, prebiehali tri tendre na smart manažment odpadu pre veľké metropoly, tesne pred krízou ich bolo už asi tridsať.

Pandémia síce mnohé veľké projekty utlmila, slovenskej firme sa však ozvali viacerí menší a strední hráči so záujmom o novú technológiu. Trasovanie smetiarskych vozidiel sa totiž kedysi menilo zriedka, v prípade veľkých miest to bolo zvyčajne raz za dva roky. A zmeny sa robili odhadom.

Sensoneo ponúka zmeny aj na dennej báze a na základe dát, ktoré už mestá väčšinou majú, resp. ich získajú vďaka senzorom. Záujem teda neutícha.

Ako triediš, tak platíš

S väčším rozšírením smart technológií sa možno zmení aj spôsob, akým za odvoz odpadkov platíme. Už teraz sa v niektorých krajinách zavádza systém platenia podľa hmotnosti, ale často s nemotornými a drahými technológiami na samotné váženie odpadu v kontajneroch. Pomocou senzorov by to mohlo byť jednoduchšie. Alternatívou je aj platba podľa objemu.

Podľa Basilovej sa časom možno bude uplatňovať aj platba podľa toho, ako kvalitne je odpad vytriedený. „Veľkým problémom je dnes vhadzovanie bioodpadu do zmesového odpadu, keď vzniká metán, čo je problém pre životné prostredie. Toto by sme tiež vedeli vyriešiť senzorom,” hovorí spoluzakladateľka Sensonea.

Aj preto by sa skutočné smart city postavené na veľkých dátach mohli svojim obyvateľom predstaviť premiérovo práve cez odpadový manažment. Sensoneo sa už teraz dostáva k ľuďom cez vlastnú appku, ktorá monitoruje zaplnenosť kontajnerov, ktorých majitelia dajú na zverejnenie údajov súhlas.

Aplikácia je jednoducho integrovateľná do mestských či obecných appiek, ktoré by v budúcnosti mali spájať všetky prvky smart city. Keďže internet vecí má byť do budúcnosti populárnym terčom hackerov, Sensoneo ubezpečuje už dnes, že je na útoky pripravená.

„Nemyslíme si, že by smetiaky boli pre hackerov nejaký gól, ale, samozrejme, že to preventívne riešime,” dodáva Basilová. A tak sa zdá, že takmer polstoročie od prvého pokusu a desaťročie od vzniku ošiaľu okolo smart miest sa konečne blížia reálne riešenia s veľkým dosahom. Podľa Basilovej budú nasledovať napríklad senzory na manažovanie mestského osvetlenia či parkovacie senzory, skrátka tie oblasti, kde to dáva zmysel aj biznisovo.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?