4. marca 2020

Istý mladý muž sa vydal do Texasu kúpiť banku. Obchod napokon padol, a tak si namiesto peňažného ústavu zaobstaral v mestečku Cisco ošumelú ubytovňu. Zlý biznis? To by sa mohlo na prvý pohľad zdať, nebyť mena tohto mladého muža: Conrad Hilton.  

Na viac ako 100 rokov starú historku sedí podobenstvo o nenápadnom prameni, z ktorého sa stal postupom času oceán. Kúpou špinavej kutice založil Conrad Hilton hotelové impérium, ktoré sa dnes rozpína po celej planéte.  

Takto išiel Hilton od biedy k bohatstvu

Hiltonov životný príbeh je zosobnením amerického sna. K rozprávkovému úspechu ho vedie neutíchajúca drina, podnikateľský duch a s ním súvisiaca sila vždy po nezdaroch zodvihnúť hlavu. A tiež schopnosť hľadať riešenia v akejkoľvek problematickej situácii.  

Ukážkovým príkladom je práve kúpa nocľahárne v Ciscu v roku 1919. Hilton vtedy prespával v kancelárskom kresle, aby nezaberal drahocenné miesta pre platiacich hostí. Už v roku 1920 si kúpil ďalšie dva hotely. Dnes spadá do siete Hilton viac než 5,5-tisíca hotelov v 113 krajinách a počtom izieb sa blíži k miliónu.  

Od práce v továrni po vlastnú oceliarsku ríšu.
Toto je životný príbeh filantropa Andrewa Carnegieho

Conradov biznis môže pôsobiť ako bezproblémová jazda z biedy k bohatstvu. Ako keď človek nastúpi do výťahu, ktorý ho plynule vyvezie zo špinavého hotelového suterénu pod strechu do prezidentského apartmánu s vaňou plnou šampanského. Opak je pravdou. Conrad Hilton musel zo suterénu do najvyššieho poschodia vyjsť po vlastných. A vybral sa po schodoch.  

„Úspech je spojený s aktivitou a úspešní ľudia stále niečo robia. Aj keď sa dopúšťajú chýb, nikdy neprestávajú.“ Príznačný Hiltonov citát ukazuje, že jeho podnikanie bola drina plná bolesti a litrov potu. Žiadny reťazec Hilton a ani Conrad pritom nemuseli existovať.  

Conradov otec Augustus, osadník z Nórska, čelil v Novom Mexiku útokom Apačov a o život neprišiel iba vďaka koltom, ktoré nosil prekliate nízko. Prežiť sa podarilo len dvom z ôsmich napadnutých. Osem bolo i detí, ktoré dobrodruh neskôr splodil. Jeho druhorodený potomok dostal meno Conrad.  

Muž bez konkurencie: Ako Malcolm Forbes vybudoval
z malého vydavateľstva známu značku

S otcom sa Conrad sprvu snažil podnikať v obchode so zmiešaným tovarom, v roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády, s ktorou sa vzápätí ocitol v Európe zmietanej prvou svetovou vojnou. Ešte na starom kontinente ho v roku 1919 zastihne správa, že jeho otec zahynul pri autonehode. Silne veriaci 31-ročný muž to vníma ako ranu osudu aj ako výzvu postaviť sa na vlastné nohy.  

Kúsok od vlastnej banky

Preto odišiel do Texasu, kde zúrila ropná horúčka, takže považoval za skvelý nápad otvoriť si na mieste banku. V Ciscu sa mu to takmer podarilo, ale predávajúci tesne pred transakciou neprijateľne zvýšil cenu. Zo skrachovaných plánov sa chcel sklamaný podnikateľ vyspať, jedinou možnosťou v okolí bol ošumelý Mobley Hotel, v ktorom sa na lôžko čakalo osem hodín.  

Ako keď tiger zavetrí korisť, aj Conrad vycítil veľkú príležitosť. Ešte v ten deň sa dohodol na kúpe hotela, zohnal 40-tisíc dolárov a čoskoro uvítal prvých hostí z celkového počtu zhruba troch miliárd, ktorým v nasledujúcich 100 rokoch otvorili dvere hotely s nápisom Hilton na priečelí.

Mimochodom, automatické vstupné dvere na hoteloch boli nápadom Conrada Hiltona. Bol taktiež prvý, kto v izbách zaviedol klimatizáciu, brožúru s telefónnymi číslami na opatrovateľky, práčovne, obchody so suvenírmi a ďalšie dnes už hotelové samozrejmosti.  

Hilton sa nikdy nesnažil, aby bola poznávacím znamením jeho hotelov uniformnosť. Služby poskytoval v novopostavených objektoch aj v historických budovách. V takom prípade hovorieval: „Kupujem si tradíciu, z ktorej sa snažím vyťažiť čo najviac.“

Drobná pôžička od pikolíka

I keď už dávno neprespával v kancelárii v Ciscu, musel ustáť niekoľko veľkých kríz. Zlé časy sa dostavili počas recesie po krachu newyorskej burzy v roku 1929. Bol zavedený úsporný program, hostia ho však nesmeli pocítiť. Čistá posteľná bielizeň, uteráky a mydlo museli byť vždy k dispozícii. 

Biedne roky prežil Hilton i vďaka odvážnym pôžičkám. Tie sa šplhali do výšky stoviek tisíc dolárov, napriek tomu sa medzi nimi dojemne vyníma drobná 300-dolárová pôžička oddaného hotelového pikolíka. Dlžník mu ju po kríze splatil a urobil z neho akcionára spoločnosti.  

Na konci života Conrad Hilton vložil rozsiahle hotelové impérium do rúk svojich potomkov. Zomrel v januári 1979, teda 60 rokov po tom, čo sa do Texasu vybral kúpiť banku. 

Autorom článku je Filip Saiver z Forbes Česko. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk