Je to viac než 25 rokov, čo slovenská manažérka Erika Lindauerová nastúpila do spoločnosti Hewlett-Packard (HP). Vo firme sa postupne vypracovala na generálnu riaditeľku českej a slovenskej pobočky HP Inc.
Pozície sa ujala v roku 2015, keď sa firma rozdelila na dve rôzne spoločnosti: HP Inc. a Hewlett Packard Enterprise. Neskôr k tomu Lindaeurová pribrala aj Maďarsko a teraz si záber rozšíri.
Už od začiatku apríla sa ujme pozície generálnej riaditeľky pre trhy 11 krajín strednej a východnej Európy. „Som zvedavá na to, že teraz spoznám zblízka aj ďalšie kultúry,“ hovorí o novej pracovnej výzve Lindaeurová, ktorá patrí aj do rebríčka Forbes najvplyvnejších žien Česka.
Predpokladám, že je náročné mať v zábere tri zahraničné trhy a neustále pendlovať medzi tromi krajinami. A čoskoro vám s novou pozíciou pribudnú ďalšie…
Ako to bude s viac krajinami, to vám poviem neskôr, to ešte neviem. V tomto však trochu pomohla pandémia, ktorá zmenila štýl práce. Nie žeby som teraz cestovala menej, ale šlo o trochu iný druh cestovania.
Predtým bola štandardom práca z kancelárie a dnes už je štandard hybridný model. Ľudia pracujú niektoré dni z kancelárie, ďalšie zase z domu.
Vy sama ste v rozhovore pre Forbes v roku 2021, teda v dobe pandémie, k práci z domu povedali, že k režimu, ktorý fungoval vo firme pred pandémiou, sa už v HP vracať nebudete. Tá predstava sa teda naplnila?
Áno. Zmenili sme usporiadanie našich kancelárií. Zmenšili sme počet pracovných stolov a rozšírili sme komunikačné zóny, kde sa ľudia stretávajú a pracujú spolu v skupinách. Ide o rôzne malé stoly, kútiky. Myslím, že do štádia pred pandémiou sa to nevráti už nikdy.
Rozdiely medzi Slovenskom a Českom
Poďme k vašej novej pozícii, ktorú preberáte od začiatku apríla. Aké krajiny budete mať na starosti?
Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Maltu, Grécko, Rumunsko, Bulharsko a Cyprus.
Posun na vyššiu pozíciu bol prirodzený vývoj?
Bol to prirodzený posun. Prácu, ktorú som robila doteraz, som však ozaj milovala. Bola veľmi pestrá, všestranná, tri krajiny, tri rôzne kultúry.
Najskôr som bola zodpovedná za Slovensko, ale keď som dostala možnosť k tomu riadiť aj Česko, myslela som si, že sme jedna krajina, rozumieme si, nemusíme hovoriť cudzím jazykom, kultúra je rovnaká.
Potom som zistila, že to tak celkom nie je. Každý sme trochu iný, aj ten biznis sa robí trochu inak, takže aj medzi takými blízkymi krajinami, ako sú Česko a Slovensko, panujú kultúrne rozdiely.
Maďarsko je ešte úplne inde, takže sa teším a som zvedavá na to, že teraz spoznám aj ďalšie kultúry. Keď ich človek vidí z väčšej blízkosti a detailu, je to celkom iné, než keď krajinu navštívite ako turista.
Ako sa teda robí biznis v Maďarsku? Aké sú tam rozdiely v porovnaní s Českom a Slovenskom?
Maďarsko si napríklad veľmi zakladá na vzťahoch v tom zmysle, že ľudia radšej obchodujú s niekým, koho poznajú, ku komu majú vzťah.
Ak majú obchodovať s cudzou firmou, v ktorej nepoznajú ľudí, tak nehovorím, že s ňou biznis nespravia, ale je to iné než tu. Vzťahy tam fungujú na celkom inej úrovni.
Rozdiely sú aj u spotrebiteľov. Z týchto troch krajín je to podľa mňa Česko, kde sú ľudia najviac zvyknutí nakupovať online. V Maďarsku online síce rastie rýchlo, ale ľudia stále preferujú ísť do obchodu, tovar si pozrieť, odtiaľ si ho odniesť.
Čo zmenila pandémia
Keď som sa na stránkach HP Inc. pozerala na voľné pracovné miesta pre Česko, pri IT tam bola voľná iba jedna pozícia. Aká je u vás situácia, nechýbajú vám „ajťáci“?
Určite áno, vidím to vo všetkých troch krajinách, ktoré zastrešujem. IT je jedno z najviac rastúcich odvetví. Stále vidíme napríklad nedostatok IT administrátorov či správcov infraštruktúry.
Myslím si tiež, že školstvo v Česku, Maďarsku a na Slovensku nezareagovalo dostatočne rýchlo a nepripravuje dostatočný počet odborníkov pre oblasť IT. Aj preto je situácia, aká je.
Na druhej strane, my ako zástupcovia výrobcu nedostatok natoľko nepociťujeme, pretože sme marketingovo-obchodná organizácia. Zároveň vnímame, že globálne IT firmy rôzne optimalizujú svoju štruktúru, takže na pracovnom trhu dochádza k pohybu ľudí z oblasti IT.
Ako sa darí predaju počítačov, notebookov a tlačiarní, čo je váš hlavný sortiment?
Ťažko sa to porovnáva, pretože história bola ovplyvnená pandémiou, kde ľudia pracovali z domova a deti sa z domova učili.
Každý potreboval mať doma notebook, ľudia si kupovali aj tlačiarne a tak ďalej. Naopak vybavenie kancelárií šlo do pozadia. Teraz sa to zase vracia a kancelársky segment sa dostáva do štandardných koľají.
Kávová usadenina v počítačoch
Posunuli sa nejako snahy o udržateľnosť a ekológiu v IT?
Dlhodobo sa nám veľmi dobre darí v oblasti spotrebného materiálu. Už v 90. rokoch sme spustili program, ktorý sa volá HP Planet Partners a jeho cieľom je vyzbierať prázdne tonerové a atramentové kazety, rozobrať ich na jednotlivé materiály a znova ich použiť.
Na výrobu nových kaziet požívame napríklad aj plastové fľašky. Osemdesiatdva percent našich atramentových kaziet obsahuje 40 až 70 percent recyklovaných materiálov.
Kazety môžu vrátiť domácnosti aj firmy. Cez Planet Partners si môžu zadarmo objednať donáškovú službu, ktorá im dovezie škatuľu a tú zákazníci postupne naplnia prázdnymi kazetami. Potom si ju u nich znovu zdarma vyzdvihneme a zrecyklujeme.
Mne osobne sa veľmi páči, že čím ďalej viac produktov, či už notebookov či napríklad tlačiarní, obsahuje recyklované materiály – plasty, hliník a tak ďalej. Recyklujeme a v našich produktoch nájdete aj materiály, ktoré by ste pri IT zariadení v živote neočakávali.
Napríklad?
Napríklad kávovú usadeninu či použitý kuchynský olej. Našim cieľom je dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov do roku 2040.
A je to reálne?
Každý rok vydávame takzvaný HP Sustainable Impact Report, ktorý obsahuje ozaj veľmi konkrétne ciele, aké percentá, v čom a do ktorého roku chceme dosiahnuť a pravidelne si vyhodnocujeme, nakoľko sme postúpili.
Zatiaľ sa nám celkom darí. Jedným z cieľov napríklad je, že by sme do roku 2030 chceli znížiť spotrebu pitnej vody v našich prevádzkach o 35 percent.
A skutočne zaujíma zákazníkov, z čoho bol produkt vyrobený a kde raz skončí?
Vidíme, že sa tým zaoberá čím ďalej tým viac ľudí, hlavne mladšia generácia, ktorú to trápi a situáciu si viac uvedomuje. Myslím ale, že je pred nami ešte dlhá cesta.
Ženy na vysokých postoch
Keď bola reč o pozíciách, na ktorých pôsobíte, máte pocit, že sa v Česku posunula dopredu situácia so ženami na vysokých postoch?
Podľa dát zo začiatku marca (štúdia Dun & Bradstreet) vzrástol počet žien na manžérskych pozíciách v Česku za ostatných päť rokov o deväť percent, čo je dobré.
Posun tam teda je, aj keď rastieme z relatívne malého čísla, takže stále máme pred sebou dosť práce. Myslím ale, že to nie je iba problém Česka a Slovenska.
Najdôležitejšie je o tom hovoriť. Z môjho pohľadu je dôležité pracovať s dievčatami už od útleho veku, na školách, aby sa nebáli. Keď sme sa rozprávali o IT, tak tento odbor bol kedysi strašiak, o ktorom sa hovorilo „ježiš, to je mužská doména“. Nie, nie je.
My v tejto oblasti máme mnohé aktivity, v Česku a Maďarsku sme sa napríklad spojili s neziskovou organizáciou Junior Achievement.
Pre mňa bolo kedysi jedným z najprínosnejších školení to, na ktorom sme sa bavili o zažitom vzorci správania sa a o rozdielnom správaní sa mužov a žien. My ženy veci cítime trochu inak, vyjadrujeme sa inak, možno si menej veríme. To školenie bolo pre mňa vtedy taký „aha moment“.
Pokiaľ si tieto rozdiely v správaní sa mužov a žien nejaký HR management nedokáže uvedomiť, tak ženy potom ani nedostanú možnosť, hoci by boli rovnako dobré či lepšie ako mužský kandidát. S tým je treba pracovať a mať na pamäti rozdiely, ktoré medzi ženami a mužmi sú.
Dôležité tiež je, aby zamestnávatelia ženám poskytli flexibilitu a tie by potom dokázali ľahšie skĺbiť rodinu a prácu.
V HP pracujete od roku 1997. Stretli ste sa v práci niekedy za tú dobu ako žena s predsudkami?
V našej firme síce stále prevažujú muži, so žiadnymi predsudkami som sa však nikdy nestretla. Keď som sa kedysi rozhodovali, či už mať dieťa alebo nie, mala som celkom dobre rozbehnutú kariéru. Riešila som teda osobnú dilemu, či rodina alebo kariéra.
Keď som o tom hovorila so svojim manažérom, povedal mi: „Preboha, vôbec nad tým nepremýšľaj, si jednou z kľúčových ľudí môjho tímu, vždy tu máš dvere otvorené, počítame s tebou, neboj sa a choď do toho.“ Vtedy mi to neskutočne pomohlo, stále na to myslím a nikdy na to nezabudnem.
Keď ste hovorili o rozdieloch v správaní sa žien a mužov, myslíte, že ženy disponujú nejakými vlastnosťami, ktoré muži nemajú a oni ich môžu uplatniť trebárs práve vo vedení firiem?
My ženy sme trochu viac empatické, snažíme sa ľudí viac držať v nejakom kolektíve, takže z tohto pohľadu možno. Inak by som najmä povedala, že je vo všeobecnosti dôležité, aby boli tímy rôznorodé, panovala v nich diverzita. Zmiešané kolektívy sú efektívnejšie, výkonnejšie než tie jednofarebné, či mužské alebo ženské. Vzájomne si pomáhame. So sebou nemôžeme byť a bez seba ešte menej, či ako sa to hovorí (úsmev).
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Adéla Očenášková.
