V roku poznamenanom hospodárskymi otrasmi, vojnou na Ukrajine či pandémiou Covid-19 bola líderka Európskej komisie zárukou stability a sily.
Prvá predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová týždeň po napadnutí Ukrajiny oznámila tri veľké ekonomické sankcie voči Rusku – zákaz transakcií s jeho centrálnou bankou, uzavretie vzdušného priestoru pre cestovanie ruskými lietadlami a zákaz tlačových agentúr vlastnených Kremľom.
„Ochrana našej slobody má svoju cenu. Toto je náš princíp: sloboda je na nezaplatenie,“ vyhlásila.
„Je to vojna o našu energiu, vojna o našu ekonomiku, vojna o naše hodnoty a vojna o našu budúcnosť,“ povedala o ruskej invázii na Ukrajinu. „Ide o boj autokracie proti demokracii.“ Ďalej sa zaviazala: „Chcem to veľmi jasne povedať, sankcie tu zostanú. Toto je čas, aby sme ukázali odhodlanie, nie zmierenie.“
Za podporu Ukrajiny aj za zvládnutie pandémie Covid-19 v Európe sa von der Leyenová dostala na vrchol 19. výročného zoznamu 100 najmocnejších žien sveta podľa časopisu Forbes.
Ženy ako piliere demokracie
Jej vplyv je jedinečný – nikto iný na zozname neformuje politiku v mene takmer 450 miliónov ľudí. Von der Leyen je len jednou z tvárí najväčšieho príbehu roku 2022: ženy pôsobiace ako piliere demokracie.
Slovensko má v rebríčku najvplyvnejších žien zastúpenie od roku 2019 vďaka prezidentke Zuzane Čaputovej, v aktuálnom zozname jej patrí 87. priečka (vlani bola 86.)
Americké ženy v uplynulých mesiacoch utrpeli najväčší obrat vo svojich právach, keď Najvyšší súd obmedzil právo na potrat v USA. V reakcii na to voličky povzbudili americké strednodobé voľby.
Revolucionárky v Iráne
V Iráne zas tisíce žien pochodovali v uliciach na protest proti teokratickým zákonom, ktoré s nimi zaobchádzajú ako s občanmi druhej kategórie. Jedným zo spúšťačov tejto revolúcie bola smrť mladej ženy menom Jina „Mahsa“ Amini, ďalšej členky rebríčka Forbes, ktorá skonala v nemocnici krátko po tom, čo ju zatkla iránska polícia. Zadržali ju preto, že nemala na hlavu tradičnú pokrývku hlavy – hidžáb.
„Ak nezareagujete na prvé porušenie vašich práv,“ hovorí Roya Boroumandová, iránska historička a aktivistka za ľudské práva, „príde druhé a tretie.“
Čo rozhodovalo pri výbere
Ostatné členky zoznamu sú skôr tradičné mocenské hráčky – 39 generálnych riaditeliek, 10 hláv štátov a 11 miliardárok s majetkom v celkovej hodnote 115 miliárd dolárov.
Zoznam určovali štyri hlavné metriky: peniaze, médiá, vplyv a sféry vplyvu. Pri političkách zavážil hrubý domáci produkt krajiny a počet obyvateľov; pri šéfkach spoločností rozhodovali aj príjmy a počty zamestnancov; jedným z kritérií boli aj zmienky v médiách a dosah na spoločnosť. Výsledkom je zbierka žien, ktoré bojujú proti status quo. Celý zoznam nájdete TU.
Na vrchole síl
Von der Leyenová, ktorú do funkcie zvolili v roku 2019, spravuje ročný rozpočet EÚ v hodnote viac ako 300 miliárd dolárov a pracuje na dosiahnutí konsenzu s 27 hlavami štátov, ktoré zastupujú takmer 447 miliónov obyvateľov.
„Momentálne je skutočne na vrchole svojich síl,“ povedal pre Forbes Matthias Matthijs, docent na Johns Hopkins University. Hoci von der Leyenová nebola jedinou svetovou líderkou, ktorá uvalila sankcie na Rusko, Matthijs hovorí, že mala ťažšiu prácu pri presviedčaní svojich voličov, že je to správne, keďže to bolo pre nich nákladnejšie, ako pre občanov iných krajín.
„Potrebuje sprostredkovať konsenzus medzi 27 členskými štátmi, ktoré sú kultúrne odlišné,“ hovorí Anja Langenbucher, riaditeľka európskej kancelárie Nadácie Melindy a Billa Gatesovcov. „A v tom je naozaj skvelá.“ Nadácia Gatesovcov udelila von der Leyenovej ocenenie Global Goalkeeper Award 2022 za jej vedúce postavenie v oblasti zotavovania sa z pandémie Covid-19 v Európe.
Ursula von der Leyenová. SITA/AP
Lekárka, matka aj líderka
Von der Leyenová, lekárka a matka siedmich detí, môže byť príkladom v tom, ako potláčať disharmóniu.
Najskôr pracovala ako lekárka na ženskej klinike v rodnom Nemecku. Do politiky vstúpila až vo veku 40 rokov, kde sa z komunálnej sféry postupne vypracovala až na spolkovú ministerku pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Stala sa ňou v roku 2005 a pomáhala iniciovať zásadné reformy nemeckého systému starostlivosti o deti. V rokoch 2013 až 2019 pôsobila ako prvá nemecká ministerka obrany.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je Maggie McGrath.
