18. apríla 2021

Hudobné ceny Radio_Head Awards za rok 2020 tento víkend spoznali svojich majiteľov. Najlepšou piesňou minulého roku sa podľa hlasovania poslucháčov Rádia_FM stala Keď padal sneh od skupiny Fallgrapp.

Ocenenie získala kapela už aj za predchádzajúce dva albumy. Očakávaný tretí album Ostrov, rovnako nominovaný na Radio_Head Awards, už Fallgrapp vydali uprostred minuloročného jarného lockdownu.

Frontam Jureš Líška pre Forbes porozprával, ako funguje hudobná skupina v časoch koronavírusu a čoraz väčšej digitalizácie.

Čo pre kapelu znamená ocenenie akým je Radio_Head Award? 

Je to stále dosť prestížna hudobná cena a určite kapele, najmä začínajúcej, dokáže pomôcť. Keď sme získali naše prvé sošky, začalo nás registrovať viac ľudí, ktorí by sa k nám inak nedostali. Takže je to dobrá forma prezentácie a zviditeľnenia sa.

Reklama

Vráťme sa teraz na začiatok roka 2020. Čím ste vtedy žili? 

V januári 2020 sme naozaj tvrdo makali, každý deň až do noci trávili v nahrávacom štúdiu, aby sme všetko stihli a nový album bol taký, ako sme si ho predstavovali. Jedna vec je zbierať nápady, no tá zložitejšia fáza je ich dokončovať. Popri tom sme už mysleli na živé vystúpenia, skúšanie programu pre koncerty, v pláne sme mali miniturné po Slovensku a festivaly. Pokračovanie všetci poznáme.  

Album Ostrov vyšiel začiatkom apríla 2020 do prvého lockdownu u nás. Ako vám covid skomplikoval život? 

Našťastie sme vlani v lete stihli dva koncerty, jeden na festivale Grape a druhý v Trnave, nič viac sa neudialo. Plánovali sme toho viac, no, žiaľ, ani usporiadatelia nevedeli, čo sa udeje, keďže nariadenia sa menili zo dňa na deň. Nám korona skomplikovala aj skúšky, lebo dvaja členovia kapely žijú v Českej republike a dochádzanie bolo často ohrozené. 

Ako to vyzeralo pre kapelu počas druhej vlny korony?  

Keďže sme ako kapela rozlezení – v Prahe, Bratislave, Piešťanoch – nejaké stretávanie nebolo možné, čiže sme neriešili žiadne skúšky. Tak kamarátsky sme si zavolali, ale nejaká produktívna práca nebola možná. Stretnutie s ľuďmi je potrebné, nám sa ťažko robí online. Napokon, ja som to ani veľmi neinicioval, keďže som teraz pracoval na iných veciach.

Koľko vašich členov má príjem len z aktivít kapely? 

Traja sa živíme len hudbou, teda nemáme iné zamestnanie. 

Záber z videoklipu k skladbe Ostrov. Foto: archív Fallgrapp

Mali ste nárok na nejakú pomoc od štátu? 

Ako prvá poskytla zastupovaným umelcom jednorazovú pomoc SOZA, asi 300 eur. Štát poskytol vlani ministerstvu kultúry 11 miliónov eur, a tie peniaze prerozdeľoval Fond na podporu umenia (FPU) prostredníctvom výziev na štipendium. Mne sa ho podarilo získať, čo trochu pomohlo, aby človek splatil sociálku a ďalšie základné veci. Hoci – peniaze mi prišli na účet len pred tromi týždňami. Aktuálne má FPU ďalšiu výzvu, do ktorej sa opäť zapájam. Ale to je štipendium pre tých, čo majú tvorivú víziu, nie pomoc pre ľudí, čo prišli o remeslo a preto ich treba podporiť. A viem, že mnohí sú na pokraji bankrotu.

Ako ste na tom vy?   

Občas tiež prehodnocujem, či sa nepriučiť nejakému remeslu. Roboty rukami sa vôbec nebojím a mám ju rád. Napokon, 10 rokov som robil hudbu popri zamestnaní, aby som si mohol zabezpečiť nahrávacie štúdio a robiť to, v čom vidím zmysel. 

Všimol som si, že ste počas roka robili rôzne live streamingy vašich DJ setov. Bola to cesta, ako si privyrobiť? 

Malo to skvelý ohlas a s kamarátmi producentmi sme to vymysleli tak, že sme pripojili link na dobrovoľný príspevok a nejaká menšia suma sa vyzbierala. Druhý raz nás oslovil aj sponzor, ktorý nám tento stream zaplatil. Nebola to však suma, za ktorú reálne hrávame. 

Naživo ste teda vystupovali od začiatku pandémie len dva razy? 

Ako Fallgrapp áno. Ja som cez leto hral ako DJ na rôznych menších akciách, ktoré boli limitované počtom návštevníkov. Okrem toho som aj folklorista, hrám na viole a kontrabase, čiže som odohral aj zopár menších osláv a svadieb. Dokonca som dve svadby vzal aj ako DJ, čo nezvyknem robiť. 

Mnohé firmy nechali väčšiu časť roka svojich zamestnancov na home office, pre zavreté a obmedzené bary sa ľudia viac bavia doma. Pocítili ste to aj vy na výraznejšom zárobku zo streamingových služieb? 

Reklama

Naše čísla boli o niečo vyššie ako v minulosti, ale to môže byť aj rozmachom streamingu. Veď každý rok pribúda ľudí, ktorí si streaming platia. Tieto služby sú pre ľudí najlogickejším riešením, za pár eur majú všetku hudbu stále so sebou.

No pre muzikanta alebo kapelu, ktorá nemá veľké meno, sú príjmy z nich skôr odrobinkou. Nám streaming dokáže pokryť náklady na nájom štúdia a energie, a to hovoríme o dvojcifernej sume. Občas z neho vieme odložiť na iné výdavky ako klip, sústredenie a podobne.  

Záber z videoklipu k skladbe roka Keď padal sneh. Foto: Michal Zahornacký

Vieme si povedať konkrétny príklad? Vaša pesnička Vlasy má na Spotify takmer 800-tisíc vypočutí. Čo to pre vás znamená finančne? 

Keď spomínate Spotify, ten platí hudobníkom najmenej. Za milión prehratí dostane kapela asi 4 000 dolárov. Takéto čísla však dosahuje veľmi málo hudobníkov a časť peňazí si berie aj label, ktorý vám spravuje práva.

Ktoré streamingy prinášajú viac ako Spotify a rádovo o koľko? 

Najviac prináša Google Play, asi štvornásobok toho, čo Spotify. Za ním je Tidal s trojnásobkom. Deezer a Apple sú takmer porovnateľné so Spotify. 

V posledných rokoch sa biznis model pre kapely posunul od predaja fyzických nosičov ku kombinácii streamingu, zisku z koncertov a merchu. Dá sa tak slobodne tvoriť a nebyť v existenčnom ohrození? 

Nie, réžia veľkej kapely stojí oveľa viac peňazí. V tomto majú prevahu raperi. Okrem toho, že rap je momentálne najväčší mainstream, tak väčšinu príjmov nemusia ani deliť medzi ďalších členov. A hlavne je to aj nepomerne rýchlejšie.

Nájsť inšpiráciu, vymyslieť hudbu, nahrať ju, spraviť album, to trvá kapele celé mesiace až roky. Nám zatiaľ vychádza album raz za tri roky. Kúpiť beat od beatmakera a nahrať rap je oveľa rýchlejšie. Byť raperom sa ukazuje v súčasnosti ako najefektívnejší hudobný biznis model. To sa nesťažujem, len hodnotím reálny stav.  

Dá sa preraziť so streamingom do sveta? 

Ak hovoríme o celosvetovom modeli, fungujú rôzne playlisty, ktoré majú veľa odberateľov a je výhodné sa tam dostať. Spraví to veľmi dobré a vysoké čísla prehratí. Mnoho tých playlistov je žánrovo zaradených, napríklad rôzne oddychové, len na počúvanie v práci, hudba, čo nevyrušuje. Vďaka takýmto playlistom sa niektorí umelci aj preslávili.  

Kto tieto populárne playlisty vytvára a ako môže slovenská kapela ovplyvniť, aby sa tam dostala?

Uf, to ťažko povedať. Sú za nimi kurátori a je veľmi ťažké sa tam dostať. Buď si vás musia všimnúť, alebo, ak máte šťastie a zastupuje vás nejaký väčší label, môže vám to pomôcť.

Kupujú si ľudia ešte cédečká? 

CD ako médium pomaly umiera. Ľudia si ho dnes kúpia preto, aby vás podporili, prípadne do auta, ale aj to o chvíľu zmizne. My sme najviac CD predávali na koncertoch. Teraz, keď nie sú, je to horšie.

Výroba CD stojí asi 2 až 3 eurá a umelec ho vie predať za 10 až 15 eur. Vinyl je napríklad nákladnejší, výroba 300 kusov stojí viac ako 2 000 eur a zisk je porovnateľný ako pri CD.   

Už roky sa vraví, že vinyl zažíva návrat. Ale celkovo to asi nie sú veľké objemy… 

Je pravda, že ľudia si ich kupujú, v prvej várke sa nám hneď rozpredali a z druhého dolisu zostáva posledných pár kusov. Nie sú to veľké objemy, ale chceme si zachovať aj určitú mieru exkluzívnosti. Dostať sa teraz k nášmu prvému vinylu by stálo záujemcu aj stovky eur.

Záber z klipu k skladbe Ostrov. Foto: archív Fallgrapp

A čo merch, teda rôzne výrobky so symbolikou kapely? 

Ten je najzárobkovejší. Pomer výrobná cena a zisk je asi najlepší pri tričkách a mikinách. A či je to zaujímavý príjem? Všetko závisí od toho, ako veľmi je kapela populárna. My ako Fallgrapp sme v podstate na nule, lebo všetko, čo zarobíme, použijeme na klipy alebo režijné náklady, nástroje a podobne. 

Čo dnes pomáha kapele dostať sa do povedomia ľudí? Funguje televízia, internet? Čo vyvolá reálny záujem?  

Dnes sú na Slovensku rôzne portály s veľkým počtom odberateľov, ktoré majú za sebou špecifické komunity a tie majú moc pretlačiť aj úplne začínajúcich muzikantov bez akýchkoľvek ocenení. Každý priestor na prezentáciu umelca je dobrý.

Napríklad televízny program 3 pódiá zameraný práve na kapely. Zaujímavý formát, kde spolu hrá veľmi známa kapela, menej známa a takmer nováčik. Čo však vyvolá reálny záujem, to naozaj neviem.

Vy si promo riešite sami? Alebo sa o to stará label?  

Áno, sami. Ja komunikujem cez sociálne siete priamo s fanúšikmi, naša manažérka sa stará o promo a PR. Na jednej strane nám do toho nikto nezasahuje, no náklady sú taktiež celé na nás. Určite by sa dalo robiť ešte viac, napríklad zapriahnuť agentúru alebo skúseného marketéra, na takéto extra náklady však nemáme prostriedky. 

Ako vyzerá moderný marketing kapely? 

My sa prispôsobujeme dobe a cieľovej skupine, naše hlavné zameranie má preto dôraz na digitál. Ľudia, ktorí nás najviac počúvajú, sú vo veku od 18 do 35 rokov. Komunikujeme cez sociálne siete, webstránku, online médiá. Keď sa v dôsledku pandémie zrušili koncerty, spravili sme streaming DJ setov.

Hluché obdobie som vyplnil tiež sériou videí na Youtube, v rámci ktorých vysvetľujem, ako vznikali naše pesničky a poskytujem návody a mnou osvedčené postupy na tvorbu hudby. Videá sú, dúfam, užitočné a zároveň je to spôsob, ako šíriť značku Fallgrapp. V dnešnej dobe pomáha aj zdieľanie hudby fanúšikmi alebo inými umelcami, osobnosťami s väčším vlastným publikom.  

Čo pre kapelu znamenajú sociálne siete? 

Všetci bojujú o pozornosť – tak veľké kapely, ako aj menšie. Na sociálnych sieťach sú si všetci takmer rovní. Každý si môže založiť profil kapely, no dôležitý je obsah a to, ako vie zaujať. Je to čoraz komplikovanejšie a určite sa to nebude lepšiť.

Sociálne siete majú to čaro, že na nich zdieľame sami seba a ľudia chcú vidieť, čo robia tí druhí. O to viac, ak ste slávnejší. Pre ľudí je to prirodzené. Keby sme žili v dobe Beatles, tak by si každý chcel pozrieť, ako nahrávajú album v reálnom čase, kde sú na obede, ako sa zabávajú. Chceli by livestrem z ich bytu.

Musí byť dnes kapela na sociálnych sieťach, aby „existovala“? 

Nie úplne s tým súhlasím, hoci je pravda, že sú tam takmer všetci. Na Spotify playlistoch som však objavil kopu dobrých kapiel či muzikantov a pri väčšine som ani nezavítal na ich instagram či facebook. Taký Nils Frahm si dokonca tieto účty zrušil, lebo chce vraj žiť reálny život. Neviem odhadnúť, nakoľko mu to môže ublížiť, no na Spotify má stále milióny počúvajúcich mesačne.

Viete cez sociálne siete osloviť aj publikum v cudzine?

Občas sa stane, že nám píšu ľudia zo zahraničia, niektorí sa dokonca kvôli nám aj začali učiť po slovensky, aby rozumeli textom. Je to veľmi milé. Samozrejme, chcel by som, aby sa o našej kapele dozvedelo čo najviac ľudí, ale tým, že spievame po slovensky, tak skôr cielime na Slovensko a Česko.

Záber z nahrávania klipu Keď padal sneh. Foto: Michal Zahornacký

Nakoľko je dnes dôležitý videoklip? 

Ľudia vyhľadávajú zážitky, ktoré zapájajú čo najviac zmyslov. Vizuálna reprezentácia hudby, v tomto prípade videoklipy, je dôležitá, pretože vytvára multidimenzionálny zážitok.

Vo Fallgrappe kladieme mimoriadny dôraz na vizuál a na to, aby bola hudba v harmónii s obrazom. Keby to bolo možné, ja sám by som chcel mať ku každej piesni videoklip, pretože si hudbu dosť často vizualizujem, predstavujem si rôzne scény a obrazy. Aj pri vlastnej tvorbe, ale aj pri počúvaní iných autorov.

Klip však stojí peniaze, lepšie povedané, veľa peňazí. Keď sme napríklad vydali náš prvý klip, bol som ešte zamestnaný a na videoklip som si postupne odkladal. 

Je Youtube už jediné relevantné médium pre video? 

Asi mi nenapadne relevantnejší kanál, teraz nemá konkurenciu. Na Instagrame majú úspech skôr krátke videá okolo minúty, klipy sú naň príliš dlhé. Tam len rýchlo scrollujete, preklikávate a lajkujete.

Ktorá svetová kapela robí svoje promo zaujímavo? 

Z mimozemšťanov mám rád FKA Twigs, má všetko čo treba a aj to vie využiť. Šialené outfity, kreatívne videoklipy, nahota vo vkusnej miere. Aj Sevdaliza je z podobného súdka. Osobne mám však radšej civilnejšiu sebaprezentáciu. Muzikantov, ktorí vlastne ani neriešia marketing a bavia sa. Napríklad Kimbra, Tom Mish, Bon Iver, Jordan Rakei. Z ich komunikácie máte dojem, ako keby ste boli kamoši.

Znie to, že okrem tvorby a prezentácie hudby ostáva v súčasnosti pre kapelu aj veľa ďalšej driny. Je ešte v dnešnej dobe priestor na „rokenrolový“ životný štýl? Nezávidíte starším generáciám z čias bez algoritmov? 

Myslím, že ten rokenrol v určitej forme žije stále. Sú umelci, ktorí sa prezentujú svojimi peniazmi, autami, ženami a majú radi divoký životný štýl. Niektorí zase takí nie sú a ani nechcú byť. Ja sa rád zabavím a nejaké algoritmy mi moju zábavu nemôžu pokaziť (úsmev).

Aké plány má Fallgrapp na rok 2021? A koľkokrát sa už zmenili? 

Mali sme už viacero videohovorov s našou manažérkou, ale vlastne stále nevieme, čo sa bude diať. Aj keď sme dostali nejaké ponuky na hranie na Slovensku, do mesiaca organizátori napísali, že sa to nebude konať. Rozmýšľali sme chvílu nad nejakými samostatnými koncertami na leto, ale je to rizikové, nevieme, či by sa vrátili aspoň náklady. Držíme sa teda akcií, kde sú už potvrdené nejaké financie a mohli by sa uskutočniť. No stále nevieme, aká bude jeseň. A tak sa držíme viac v online  a chceli by sme natočiť klip k ďalšej piesni.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?