Milota Havránková je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej umeleckej fotografie.
Je umenie pre človeka dôležité?
Čo je podľa mňa vôbec najdôležitejšie, je naučiť sa žiť. Vedieť si nájsť etický rámec, ktorým ten život budete napĺňať. Od toho sa to celé odvíja. Fotografia je o živote, je odtlačkom skutočnosti.
Čo vás na fotografii fascinuje?
To, že je skutočná aj neskutočná zároveň. Obohacuje, ale môže byť aj veľmi nebezpečná. Fotoaparát je nástroj aj zbraň – to som si uvedomila už na začiatku. Veľmi som sa chcela naučiť “strieľať”, na druhej strane som mala rešpekt, pretože chápem ako tento prostriedok ovplyvňuje ľudí. Balansovala som medzi týmito dvomi vecami a hľadala sama v sebe etický kódex. To je myslím taká pointa celej mojej tvorby.
Fotografka Milota Havránková na predstavení nových platobných kariet. Zdroj foto: Archív značky
Ako vznikol cyklus Mýtus, odkiaľ je aj dielo na karte?
Fotografie z tohto cyklu vznikli ešte v roku 1975, ktorý OSN vyhlásila za rok žien. Vládol tu ešte tvrdý “socík”, no cez to všetko ma oslovila Matica slovenská a požiadali ma, aby som ženy viac spropagovala. Samozrejme oni si vtedy predstavovali ženy socializmu – robotníčky, typickú predstavu, akú sme vídali na oslavách MDŽ.
Rozmýšľala som nad tou témou a povedala si, že si zvolím slovenských básnikov. Každý jeden opisoval ženu, ale každý iným spôsobom. Ako určitý mýtus. Napríklad Janko Kráľ žil celý život s matkou, takže ideál ženy vnímal ako matku. Smrekovi sa páčila žena – vamp, takže som nafotila obrovské ústa. Ku každému básnikovi som takto urobila jednu fotografiu.
A čo zobrazuje fotografia na karte Tatra banky?
Táto fotka je o Sládkovičovi, ktorý sníval o svojej Maríne. Bol do nej nešťastne zamilovaný, ale pritom žil s inou. Preto som na fotografii zobrazila mäkký vankúš, do ktorého sa človek zaborí, keď sníva vo vlastných predstavách. Možno takto nejako Sládkovič sníval o svojej milovanej, s ktorou nemohol byť.
Kreditná karta Visa ZLATÁ s fotografiou Miloty Havránkovej. Zdroj foto: Archív značky
