22. júla 2021

Splaviť rieku Amazonku na obyčajnom kanoe za 3 mesiace? Pre mnohých z nás šialená predstava, pre 35-ročného Viktora Baláža z Pezinka a 29-ročného Jakuba Bezega z Košíc výzva, do ktorej sa pustili 16. júla. So skúsenosťami z horolezectva a potápania sa spoločne rozhodli vydať sa na cestu najdrsnejšou prírodou Južnej Ameriky. Po tom, čo prešli prvé desiatky kilometrov, Forbesu prezradili, čím si za pár dní prešli a čo ich ešte len čaká.

Ich spoločná cesta sa začala paradoxom. Ak sa chystáte na dovolenku alebo dobrodružný výlet, väčšinou so sebou beriete „parťáka“, ktorého dobre poznáte. V prípade Jakuba a Viktora to tak ale celkom nebolo. Ešte donedávna sa takmer vôbec nepoznali, no spojili sily a vybrali sa do Peru.

Obaja milujú výzvy

Ako ste sa dali dokopy na toto dobrodružstvo?

Viktor: Nápad splaviť rieku Amazonku dostal Jakub približne pred dvoma rokmi. No a mňa s ním oslovil presne 28. apríla 2020. Vtedy mi prišla správa od vlastne úplne neznámeho človeka, či by som do toho nešiel.

Rozhodnutie ísť splavovať najväčšiu rieku sveta nie je len tak. Robíte nejaký adrenalínový šport, alebo ste zažili niečo tohto „žánru“?

Jakub: Som človek, ktorý rád lozí po horách, je zavesený na lane s mačkami a cepínmi. Mám vylezených 61 vrcholov s nadmorskou výškou nad 4000m v rámci Európy.

Viktor: Jakub je tiež milovník fauny a flóry, potápač. Urobil si kurz aj na jedovaté hady a ako jediný sa nechal v kurze dobrovoľne pohrýzť. V tomto sme ale úplne jin jang. Ja sa bojím hadov a pavúkov a on, dá sa povedať, ich miluje.

Jakub si pred začiatkom plavby vyskúšal aj skaly v Huaraze. Foto: Cruise of Amazon

Za seba poviem, že milujem cestovanie. Rád lozím po sopkách, horách. Najviac milujem jedlo z ulice, no pláže a šnorchlovanie tiež nevynechávam. Mám rád atmosféru džungle a mačetu v ruke. No mám aj úchylku – slumy, kde je často nevhodné alebo až životunebezpečné vôbec vojsť.

Vaša cesta by sa dala nazvať aj menším šialenstvom. Riskujete životy každý jeden deň. Ako sa k vášmu rozhodnutiu postavila rodina?

Viktor: Moja rodina nebola veľmi nadšená výletom na rieku Amazonka. Pokiaľ viem, Jakuba rodina ako-tak podporuje aj s priateľkou. Samozrejme, že tam je tiež veľký strach z ich strany.

Tradičné kanoe vydlabané z dreva

Ako ste si zabezpečili kanoe, na ktorom sa plavíte? 

Viktor: Dali sme si tradičné indiánske vydlabávané kanoe urobiť u miestnych obyvateľov. Vysekali ho celé z jedného kmeňa stromu a posledné detaily sme dolaďovali spolu s chlapmi, ktorí ho zhotovili.  Veľkú dôveru v nich ale, čo sa týka kvality kanoe, nemáme, no bude to musieť celú cestu vydržať aj s približne 300-kilogramovým nákladom.

Vybavenie na prežitie

Predpokladám, že máte jasný plán cesty. Odkiaľ štartujete a ako ste si zaobstarali základné životné potreby?

Viktor: Do Peru sme leteli 2. júla. Plavbu začneme z mesta Nauta, zatiaľ po hranice s Brazíliou. Problém je, že Brazília je aktuálne uzatvorená – všetky pozemné hranice. Pred plavbou sa nám, našťastie, podarilo na úradoch vybaviť, po robení smutných očí, aspoň plavbu po tieto hranice. Čo je približne 600 kilometrov, asi desatina z celkovej trasy.  Sme ale pripravení ísť aj ďalej do svojho cieľa. Byrokratické prekážky nás nezastavia.

Máme dve sady solárnych panelov a celkom dosť techniky. Plaviť sa budeme každý deň toľko, koľko budeme vládať. Spávať budeme v hamakoch, ak by blízko neboli stromy, budeme v stane. Jesť budeme všetko, čo nám príroda nadelí. Ochutnali sme už aj pouličné jedlo, napríklad larvy či kajmana.

Pri každom väčšom výlete sú nevyhnutnosťou aj lieky či lekárnička. Máte so sebou niečo špeciálne?

Viktor: Máme so sebou dezinfekciu, lieky. Na dengue lieky nemáš, na maláriu máme veľa antimalarík. Zatiaľ ich ale zbytočne nekonzumujeme, aktuálne sme v relatívne pohodovej lokalite. Máme aj veci na šitie, skalpely. Jakub si dokonca spravil aj kurz šitia, keby bol potrebný.

Štípance a zbierka anakond

Prvý víkend na vode v drevenom kanoe máte za sebou. Do dnešného dňa ste už prešli viac ako 150 kilometrov, čo momentálne prežívate? 

Reklama

Viktor: Naším veľkým problémom sú štípance. Jakub má tak štvrtinu, ale na mňa idú komáre a rôzny hmyz vždy a všade. Už som aj opuchnutý, mám nejakú alergickú reakciu. Repelent nám vôbec nepomáha, aj dvojité oblečenie ti prepichnú. Trápime sa, avšak nejak to zvládneme.

Dotieravé komáre a hmyz im dávajú zabrať. Foto: Cruise of Amazon

V prvý deň sme po niekoľkých kilometroch prišli na sútok rieky Maraňón a Ucayali, kde sa začína Amazonka. Tu nás privítali ružové a modré delfíny, ktoré nás najprv nadchli. Teraz je to už každodenná rutina – asi 30 delfínov a niekedy skáču len približne meter od lode, čo nás niekedy vystraší. Zmokli sme úplne do nitky, pretože nás niekoľkokrát za sebou zastihli prehánky, noc nebola kvôli komárom o nič príjemnejšia. Prvú noc sme strávili v džungli pod hamakom.

Druhý deň bol veľmi podobný. Posledné kilometre ale boli veľmi ťažké, takže sme nenaplnili plánovanú vzdialenosť. Chystali sme sa kotviť na pláži, ale zobral nás prúd a točil dookola. Keď to zbadali domáci, prišli po nás na motorovom člne a dotiahli nás asi 100 metrov na svoj pozemok.

Bol to veľmi príjemný večer, dali nám domácu polievku, porozprávali nám príbehy z Amazonky, aké hady a iné živočíchy tu žijú, do akých veľkostí dorastajú. Mali sme možnosť vidieť aj jedinečnú zbierku sušených hláv malých anakond.

Nečakané problémy

Nastali počas vášho prvého víkendu v kanoe aj nejaké komplikácie? 

Viktor: Tretí deň plavby nás nemilo prekvapil problém s kormidlovaním. V meste Iquitos, kde sme úplne prvý deň pristáli s lietadlom, sme museli opraviť pokazené kormidlo kanoe. Je to najväčšia šanca, že ho tu dáme dokopy, pretože je to najväčšie mesto v okolí.

Jakub: Učíme sa doslova počas plavby, musíme si dohodnúť ďalej plán, ako postupovať. Tu sa totiž nedá nič dopredu predpokladať.

Na sociálnej sieti ste napísali, že vás domáci upozorňovali na trasu v blízkosti Brazílie. Prečo?

Niekto zbiera motýle, niekto hlavy anakond… Foto: Cruise of Amazon

Viktor: Na rieke Amazonka existujú lokality, kde môžete stretnúť pytliakov, pašerákov či dokonca pirátov. Najnebezpečnejšia časť plavby je celá Brazília, kde sú oblasti, ktoré nie sú bezpečné ani cez deň. Domáci nás na to upozornili. V Iquitos máme ale iba dobré skúsenosti s domácimi obyvateľmi, boli nám všetci veľmi nápomocní. No a na vode zatiaľ stretávame iba rybárov a domácich turistov.

Finále v Atlantiku

Viktor a Jakub: Naším cieľom je plavbu po Amazonke ukončiť na delte rieky do Atlantického oceánu. Podľa výpočtov by sme sa tam mali dostať maximálne do konca októbra tohto roka.

Či sa im podarí počas cesty získať ďalšie potrebné povolenia, aby mohli svoju plavbu ukončiť podľa plánu, je zatiaľ aj pre nich otázne. Ak vás príbeh dvoch mladých Slovákov, ktorí sa rozhodli splaviť Amazonku, zaujal, môžete spolu s nami sledovať ich aktuálnu polohu. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?