16. júna 2021

„Za všetkým, čo je krásne, je trochu bolesti.“ Požičiam si tento citát od Boba Dylana, lebo taká bola aj naša diskusia vo štvrtej z moderovaných diskusií Globálne doma od Slovak Global Network (SGN). Rozprávali sme sa o kráse udržateľnosti. Hovorili sme aj o tom, že udržateľné nemusí byť zredukované na „hnedé“ či „zelené“.

Ako ľudia sme prirodzene priťahovaní krásou. O to, čo vnímame ako krásne, sa chceme dlhodobo starať. Iniciatíva eurokomisárky Ursuly van der Leyen – New European Bauhaus (NEB), ktorá bola partnerom našej diskusie, má zámer spraviť zo Zelenej dohody kultúrnu, na ľudí zameranú, pozitívnu a hmatateľnú skúsenosť.

Je založená na spolupráci, na tvorbe spoločnej budúcnosti. Vnímali sme veľký zhodu v hodnotách a cieľoch NEB a SGN. Ako platforma platforiem a prepájacia, multidisciplinárna iniciatíva sme veľmi radi hostili ďalší z našich webinárov práve tému krásnej udržateľnosti.

Viacerí naši hostia už mali interakciu alebo realizovali konkrétne aktivity s NEB.

  • Ako hlavný hlas v diskusii iniciatívu reprezentovala bývalá riaditeľka Slovenského centra dizajnu Mária Beňačková Rišková.
  • Za Nadáciu Cvernovka a Manifest 2020 prijal pozvanie fotograf Šymon Kliman.
  • Za komunitu Slovákov v zahraničí s nami diskutoval architekt a urbanista Peter Beňuška.
  • Verejný sektor reprezentoval primátor Trnavy Peter Bročka.
  • Za biznis a inovácie prijal pozvanie spoluzakladateľ technologického riešenia Solved Rado Mizera.
  • Oblasť vzdelávania zastupovala zakladateľka a riaditeľka Brilliant Stars International School a aktivistka Venus Johanpour.
  • O zákutiach módneho priemyslu nám porozprávala výkonná riaditeľka Slovak Fashion Council Zuzana Bobiková.

Môže byť udržateľnosť krásna?

Udržateľnosť je často skloňované slovo, je predmetom mnohých alarmujúco znejúcich diskusií, vládnych priorít či firemných CSR (corporate social responsibility) stratégií. My sme zámerne chceli hovoriť o kráse v spojitosti s udržateľnosťou. Môže byť teda udržateľnosť krásna?

Reklama

Veľa z hostí spomenulo nastavenie mysle ako príležitosť, ale aj ako prekážku. Ľudia majú tendenciu viac ochraňovať to, čo vnímajú ako krásne. Ak navrhované riešenia vezmú do úvahy tento aspekt, je vyššia pravdepodobnosť, že riešenie bude viac rezonovať.

No podľa diskutujúcich je potrebná aj zmena dizajnu zameraného na človeka (human centered design) na dizajn zameraný na prírodu (nature centered design). Táto zmena môže priniesť komplikáciu.

Ľudia majú radi svoje pohodlie, zabehnuté postupy. Dizajn zameraný na prírodu môže znamenať obmedzovanie sa, redukovanie komfortu či potrebu vydania extra energie. Aj preto je dôležité, aby jednoduchosť, reprodukovateľnosť, kontinuita či transparentnosť a lokálnosť tvorili tiež základ pri akomkoľvek riešení.

Názor, že aj stromy môžu tvoriť kultúrne dedičstvo, by tiež nemal ostať bez povšimnutia. Ďalšou príležitosťou pre nastavenie mysle je osvojiť si udržateľnosť ako postoj, nastaviť sa na uvedomovanie si vlastných rozhodnutí, vystúpenie z akéhosi „autopilota“, v ktorom sa v našich každodenných rozhodnutiach nachádzame. Takéto nastavenie môže iniciovať nové nápady, ktoré s nemalou dávkou odvahy a výdrže vedia priniesť zaujímavé riešenia.

Projekty, ktoré priniesli zmenu

Naši hostia sú aktívni a angažovaní ľudia, ktorí sa snažia robiť pozitívny rozdiel vo svojej komunite. Tu je vymenovaných len zopár riešení, za ktorými stoja:

Viac stromov v školách

V škole, ktorú založila Venus Johanpour, je udržateľnosť súčasťou vzdelávacieho obsahu, ktorý poznajú a aplikujú všetci učitelia. Zároveň všetky aktivity v škole, sa realizujú udržateľným spôsobom – kuchyňa, kosenie trávy…

Deti prechádzajúce vzdelávacím procesom vplývajú na rodičov, rodičia následne na firmy, v ktorých pracujú. Druhým úspešným projektom, ktorý spomenula, je projekt sadenia stromov v školách a škôlkach v Bratislave, ktorý realizujú spolu s mestom Bratislava.

Suť na park

Novú Cvernovku hádam ani netreba predstavovať. Komunita, ktorá sa tu delí o priestor, tvorí udržateľné riešenia v každodennom fungovaní – zber dažďovej vody, bioodpadu, spoločné vzdelávanie sa.

Šymon Kliman spomenul aj unikátny projekt Suť na park, ktorý získava medzinárodné ocenenia. Angažovaní jednotlivci v spolupráci s akademickou obcou z univerzity v Brne za niekoľko rokov premenili tony sute zo zbúraných budov na chodníky s vysokou priepustnosťou.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Nová Cvernovka (@novacvernovka)

Spájanie komunít

Platforma Solved, na ktorej je postavené aj riešenie Slovak Global Network, bola pôvodne vyvinutá práve na networkovanie komunity zameriavajúcej sa na udržateľnosť.

Reklama

Zakladateľom platformy však dávalo zmysel otvoriť ju pre rôzne neziskové organizácie a na ich riešení boli vytvorené projekty ako Sme pripravení, aplikácia #ktopomôžeslovensku, Veda pomáha a dnes ju používajú aj viaceré ďalšie neziskové organizácie.

Spomaliť aj v móde

Mapa lokálnej módy je projekt, ktorého ambíciou je zmapovať lokálnych dizajnérov, akcentovať zodpovedné nakupovanie. V roku 2017 bolo na mape 12 subjektov, dnes ich je viac ako 80. Móda od lokálneho dizajnéra, na rozdiel od fast fashion obchodov, znamená, že vieme, kto šil naše oblečenie, v akých podmienkach, že je autorské, adresné.

Zelenšia Trnava

V meste Trnava sa darí realizovať ambiciózny plán udržateľnej mobility, spomeniem napríklad širokú sieť cyklotrás. Ďalším z plánovaných projektov samosprávy je vysadiť tisícky stromov, obnoviť malý vodný cyklus a vytvoriť nový priestor na rekreáciu Trnavčanov na približne 110 hektároch erodovanej poľnohospodárskej pôdy v časti mesta Medziháj.

Nemenej dôležitá je ambícia dostať do slovenskej legislatívy pojem agrolesníctvo, ktorý môže pomôcť ťažbou a zároveň udržateľným nastavením ekosystému.

Životné prostredie a plánovanie miest

Samotný NEB a Manifest 2020 spomenul Peter Beňuška ako iniciatívy, ktoré majú potenciál stať sa trvalými. Spomenul tiež, ako sa mu vďaka projektu tvorby územného plánu mesta Krupina podarilo dostať výkres životného prostredia do povinnej dokumentácie územných plánov.

Inovácie z minulosti pre budúcnosť

Mária Beňačková Rišková, spoluzakladateľka Slovenského centra dizajnu, spomenula Múzeum dizajnu, kde sa prezentujú inovácie minulosti pre budúcnosť. Zároveň je cieľom centra ukazovať, že dizajn nie je len dekoratívny, ale aj funkčný. Jeho súčasťou je Inolab či knižnica materiálov LOMA.

Predsudky a bariéry

Keď sme na úvod hovorili o príležitostiach, nemôžeme sa vyhnúť ani tej menej príjemnej časti, za ktorou je frustrácia, trápenie sa, bariéry. Jednou z nich je už spomenuté nastavenie mysle, tentokrát však z opačného uhla, keď riešenia, ktorých cieľom je udržateľnosť, narážajú na neprijatie.

  1. Napríklad ľudský kapitál, ktorý má expertízu, vôľu a záujem pomáhať nastavovať dlhodobo udržateľné riešenia, no nemôže sa podieľať na tvorbe rozhodnutí.
  2. Vo firmách narážame na chýbajúce uvažovanie nad rámec tvorby zisku.
  3. Opakovala sa aj bariéra nedostatočnej koordinácie medzi jednotlivými rezortmi, načo nadväzovala potreba akýchsi tlmočníkov, ktorí komunikujú zrozumiteľným jazykom medzi rôznymi expertízami.
  4. Nedostatok času na zvrátenie mnohých procesov a fakt, že vedome ignorujeme či popierame vedecké poznatky.
  5. Už spomínaný nedostatok transparentnosti pri mnohých globálnych a komplexných procesoch.
  6. Taktiež nezanedbateľný je fakt, ako jednotlivec vzdáva snahu, keď vidí, že ani okolie sa nesnaží. Napriek tomu, že náš aktuálny životný štýl nie je fér k budúcim generáciám.
  7. Zastaralá legislatíva nestíha reflektovať zmeny, cyklickosť verejnej správy, intelektuálny cynizmus aj zo strany edukovanej menšiny doplnili zoznam, a keby sme mali viac času, určite by sme vedeli pokračovať.

Rada by som však skončila na pozitívnej nôte. Alarmujúcich informácií a bariér vieme menovať veľa. Zároveň však treba povedať, že v našej diskusii bolo iba sedem ľudí a každý z nich hýbe vo veľkej miere svojou komunitou, inšpiruje a angažuje ďalších. Aj vy alebo niekto vo vašom okolí môžete vyhrať jednu z cien NEB v desiatich kategóriách. Každý z nás vie urobiť rozdiel.

Signing out.

Autorka je spoluzakladateľka Pixel Federation, matka 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti, udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti. V súčasnosti má na starosti riadenie rozvojových programov spoločnosti Pixel Federation. Jej druhou témou je riadenie aktivít Edufactory by Pixel Federation, ktoré sú zamerané na podporu a tvorbu edukatívnych projektov.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?