Koniec rekordných ziskov. Od 5. februára nesmie rafinéria Slovnaft predávať produkty z ruskej ropy v zahraničí. Produkciu vyrobenú z tzv. Ural ropy môže posielať už len na český a slovenský trh, koncom roka ministerstvo hospodárstva ohlásilo aj výnimku pre Ukrajinu. Pocítia to vodiči pri tankovaní?
Embargo koncom minulého roka dohodli členské krajiny Európskej únie, pridali sa aj krajiny G7 a Austrália. Už od 5. decembra minulého roka pritom zaviedli aj cenový strop na ropu dovážanú z Ruska tankermi.
Sankcie proti vojne
Dôvodom balíka sankcií bolo obmedzenie prítoku financií, z ktorých Kremeľ financuje vojnu proti Ukrajine. Príjmy z predaja ropy tvoria približne štvrtinu rozpočtu Ruskej federácie, predaj plynu prináša Moskve ďalšiu štvrtinu. V roku 2021 dosiahli príjmy ruského rozpočtu zhruba 350 miliárd dolárov.
Pre petrochemický podnik, ktorého majoritným vlastníkom je maďarský Mol, to znamená ukončenie éry vysokých ziskov. Cena produktov z ropy na európskom trhu totiž po zavedení sankcií voči Rusku výrazne stúpla, napríklad na Slovensku cena za liter nafty atakovala dve eurá.
Slovnaft a jeho maďarská materská spoločnosť následne profitovali aj z prepadu ceny ropy Ural, ktorá sa od zavedenia sankcií predáva za výrazne nižšiu cenu ako iné druhy ropy spracúvané európskymi rafinériami. Mol ani Slovnaft tento prepad v plnej miere nezohľadnili v cenách komerčných produktov pre motoristov či iných odberateľov.
Rekordné zisky rafinérií
Dôsledkom sú rekordne vysoké zisky. Mol zarobil za prvých deväť mesiacov minulého roka 3,6 miliardy dolárov pred zdanením, úrokmi, nákladmi na precenenie zásob a odpismi – viac ako za celý rok 2021, ktorý bol v histórii firmy rekordný. Koncoročné údaje by mali matka aj dcéra zverejniť budúci týždeň. Rakúska OMV ich už ohlásila a za minulý rok vykázala čistý zisk 5,2 miliardy eur.
Hegerova vláda v demisii chce od Slovnaftu vybrať približne 400 miliónov eur ako časť z nadmerného zisku. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Nadmerné zisky Slovnaftu sa rozhodla vláda Eduarda Hegera zdaniť. Za rok 2022 by mala rafinéria zaplatiť 55 percent zo zisku, odhady vlády hovoria o sume približne 400 miliónov eur.
Zástupcovia Slovnaftu však okrem námietok adresovaných vláde avizujú aj žalobu na arbitrážny súd vo Washingtone. „Mali sme naplánované investície do zmeny technológií v rafinérii v hodnote dvesto miliónov eur, ako aj iné investície do prevádzkovej spoľahlivosti a rozvoja na najbližšie tri roky v hodnote 700 miliónov eur. Ale po mimoriadnom zdanení a novom návrhu v parlamente na zdanenie v tomto roku je otázne, z čoho máme dané projekty hradiť,“ uviedol hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Upozornil tiež, že výrobné náklady rafinérie s prechodom na ropu z iných zdrojov ako Ruska stúpnu. „Situáciu nám komplikuje preprava cez ropovod Adria, keďže máme kontrakt len na pár mesiacov. Chorvátska prepravná spoločnosť JANAF si totiž kladie neprimerané finančné podmienky,“ dodal. Podľa hovorcu vlani testovali aj ropu z Blízkeho východu, „no nákup, preprava a spracovanie tejto ropy bolo o 15 miliónov eur drahšie, ako je štandardne v súčasnosti“.
Otrasy na pumpách necítiť
Slovenských motoristov sa zatiaľ embargo na vývoz ropných produktov z Ruska výraznejšie nedotklo. Cena nafty aktuálne osciluje na úrovni 1,6 eura za liter, na mnohých sa dá natankovať aj výrazne pod túto sumu.
„Žiadny šok sa nekoná, cena diesla na európskych burzách v ostatných dňoch dokonca klesala,“ hovorí analytik VÚB banky Michal Lehuta. „Ukazuje sa, že trh je predzásobený a dokázal nahradiť ruskú ropu inými zdrojmi,“ dodal analytik Stanislav Pánis z J&T banky.
Ten očakáva, že ceny ropy a následne ropných produktov by mohli stúpnuť najmä v druhej polovici roka, kedy sa očakáva výraznejšie oživenie čínskej ekonomiky.
