17. septembra 2021

Milovaný aj nenávidený. Britský umelec Damien Hirst, ktorý svet rád šokuje svojimi dielami, nedávno ohlásil spustenie svojej vlastnej NFT kolekcie The Currency (Mena). Hirst namaľuje 10-tisíc svojich známych bodových malieb vo formáte A4 a pre každú z nich vytvorí tiež NFT (nun-fungible token) – unikátny zápis na blockchaine.

Zberateľ zaplatí za takúto maľbu 2-tisíc dolárov a potom má rok na rozhodnutie, či si ponechá NFT alebo fyzický papier. Ak sa rozhodne pre NFT, zničí sa papier. Ak si ponechá papier, zanikne NFT.

Horiace umenie

Ponúka sa otázka: „Nie je to trochu neskoro?“ Kryptomeny prešli počas roka 2020 vlnou veľkého ošiaľu, ktorý vyvrcholil začiatkom tohto roka. Podobnú mieru excesu nasledoval aj fenomén NFT, keďže kryptovecičky zvyknú stúpať aj padať v perfektnej korelácii.

Na istú chvíľu veci dokonca dospeli tak ďaleko, že sa stalo módou zapáliť obraz a následne predať NFT ako jediný dôkaz o vlastníctve už zaniknutého umeleckého diela. Za cenu, ktorá vysoko prevyšovala pôvodný obraz.

(Spoločnosť Injective protocol napríklad kúpila obraz Morons známeho umelca Banksyho za 95-tisíc dolárov, zapálila ho v priamom vysielaní na Twitteri a neskôr predala digitálnu verziu tejto udalosti za 380-tisíc dolárov.)

Reklama

Hodnotné nič?

Divné, však? NFT sú digitálne certifikáty, ktoré sú dokladom o vlastníctve niečoho. A keďže sú na blockchaine, sú nemenné a zapísané navždy – skrátka, perfektná nová forma dokladu o vlastníctve. Teda až na to, že NFT nie sú právne uznávané ako doklad ničoho.

Vstúpili sme do veku, keď ľudia veria, že certifikát o vlastníctve na blockchaine má väčšiu hodnotu než samo umelecké dielo, ktoré reprezentuje. Keď niekto zničí obraz a urobí o tom zápis na blockchaine, mnohí to vnímajú ako formu konceptuálneho umenia. V istom momente sa digitálne zápisy stali formou umenia.

Damien Hirst toto všetko celkom dobre pochopil. NFT sú veľmi kontroverzné; otvárajú otázky o tom, čo je hodnotné a čo bezcenné. Hirst však ponecháva ľudí, aby zodpovedali tieto otázky. Čo by ste si vybrali vy? Maľbu na papieri alebo stopu na blockchaine, ktorá je dokladom o tom, že ste si kúpili jeho dielo? Môžete si nechať len jedno, to druhé bude zničené.

Kultúrny vandal

Damien Hirst je dnes známy predovšetkým svojimi umeleckými dielami ako žralok tigrí naložený vo formaldehyde či odseknuté kravské hlavy. Stál za vznikom umeleckého hnutia YBA (Young British Artists), ktoré sa zrodilo v 80. rokoch predovšetkým vďaka jeho podnikavosti a schopnosti predávať.

V roku 1988 Hirst spolu s ďalšími začínajúcimi umelcami zorganizoval výstavu umenia Freeze, ktorá šokovala a zároveň fascinovala verejnosť do tej miery, že ju mnohí porovnávajú s Kabaretom Voltaire, organizovaným dadaistami na začiatku 20. storočia. Skôr pripomínajúc zakázaný žúr než výstavu umenia, Freeze  premenila opustenú budovu v Londýne na výstavné priestory. Vystavené diela boli tiež podivuhodné – zapínajúca a vypínajúca sa žiarovka od Angely Bulloch, maľby dverí od Garyho Humea či fotka strelnej rany do hlavy odfotená (veľmi) zblízka a zavesená na stenu vo veľkom formáte od Mata Collishawa.

Extrémne množstvo alkoholu a nežiadaný požiar v prvý večer boli samozrejmosťou. Freeze zapadala perfektne do atmosféry doby. V Británii sa šírili masové protesty a sociálna nespokojnosť; bola to doba, kedy krik, kopance a vandalizovanie kultúrnych symbolov BOLO umením. Freeze bol predovšetkým jeden veľký divoký žúr, ktorý dal zrod novému umeleckému hnutiu.

Bublina alebo nový krok v evolúcii umenia?

Len krik a kopance by však z Freeze senzáciu nespravili. Verejnosť nezaujala šokujúcimi predmetmi ale tým, že na výstavu prišli bohatí a vplyvní ľudia. Vyššia trieda svojou prítomnosťou schválila niečo poburujúce. Bol to Damien, ktorý pritiahol na výstavu smotánku vďaka kontaktom vo svete umenia, ktoré si vybudoval počas práce v galérii a tiež vďaka svojmu obchodnému talentu. Podarilo sa mu prilákať známeho zberateľa Charlesa Saatchiho, ktorý sa neskôr stal jedným z prvých kupcov jeho kontroverzných zvieracích diel.

Asi môžeme povedať, že Hirst je niečo medzi umelcom a podnikateľom a že veľmi dobre vie, čo ľudia chcú. Do NFT sa leje veľa peňazí, tak snáď dáva zmysel, aby to šikovný biznismen Hirst využil a spustil svoju vlastnú kolekciu? Možno je v tom niečo viac. Hirst pochopil, že NFT sú prirodzeným ďalším (aj keď trochu zvráteným) krokom v evolúcii umenia.

Ak to zjednodušíme, NFT je šikovný spôsob, ako získať od zberateľov milióny predajom digitálneho zápisu o pseudovlastníctve niečoho, čo je dostupné zadarmo pre každého. Napríklad prvý tweet zakladateľa Twitteru Jacka Dorseyho, ktorý sa predal za 2,9 milióna dolárov – je tu; pokojne si ho stiahnite.

Každý môže byť NFT „umelcom“

Každý si môže vytvoriť svoj NFT zápis čohokoľvek prostredníctvom platforiem ako OpenSea, ktoré zároveň plnia funkciu burzy s NFT. Stačí si vytvoriť kryptopeňaženku ako metamask, nakúpiť trocha (teraz pomerne drahého) etherea a otvoriť si profil na jednej z webstránok ako OpenSea. Päť minút pri Photoshope na vytvorenie nejakého obrázka a hurá, môžete začať zápis na blockchaine.

A práve o to ide. Od čias, keď sa umenie „stalo moderným“, stratili klasické formy umeleckej tvorby svoju schopnosť ovplyvniť nás. Inak povedané, ak by dnešný umelec vytváral renesančné sochy, asi by tým neurobil veľký rozruch. Jeho umenie by ľudí nezasiahlo, neovplyvnilo a nenútilo sa zamyslieť. Moderní umelci sa preto od počiatku uchýlili k dráždeniu a šokovaniu spoločnosti, skúšajúc, čo si až môžu dovoliť. V roku 1917 Duchamp podpísal pisoár a nazval ho sochou. Neskôr v roku 1953 Rauschenberg vymazal kresbu umelca de Kooninga a tento akt nazval svojím dielom.

Marcel Duchamp: Fountain (1917). Foto: Wikimedia Commons / spDuchamp, v licencii CC-BY-2.0

Táto snaha dráždiť sa v určitom momente preniesla do peňazí. Je v tom istá logika. V prvom kole sa moderným umelcom podarilo to, že ich konceptuálne vtipy začali akceptovať galérie (Duchampov pisoár v newyorskom Grand Central Palace). To jediné, čo spôsobí ešte väčší rozruch, je, keď vám za vtip niekto zaplatí milióny.

Milióny validujú škandalózne diela

Salvador Dalí, ktorý sa rád otvorene priznával k svojej náklonnosti k peniazom, predal desiatky tisíc podpísaných bielych pláten. Mnohí umelci po ňom tento vtip opakovali. Vrcholom bol asi Cattelanov banán prilepený lepiacou páskou na stenu galérie na Art Basel v Miami, ktorý sa predal (dokonca niekoľko kópií) za 150-tisíc dolárov. Schopnosť predať bezcenné veci bohatým ľuďom za astronomické sumy sa stala neoddeliteľnou súčasťou súčasného umenia.

Umenie Damiena Hirsta – to veľké množstvo rôzne vystavených odseknutých zvieracích hláv a iných častí tela – malo za úlohu predovšetkým konfrontovať modernú spoločnosť s faktom smrti. Avšak Hirstovi sa podarilo šokovať nielen preto, že jeho diela boli hrozivé a surové (muchy kŕmiace sa na odseknutej kravskej hlave uprostred galérie), ale preto, že ich validovali peniaze. Mnohí zberatelia si tieto diela kúpili za milióny dolárov.

 

Reklama
Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Damien Hirst (@damienhirst)

Manuál úspešného tvorcu

Keď si to všetko zhrnieme, návod pre začínajúceho moderného umelca by vyzeral asi takto:

  1. vytvoriť niečo príšerné alebo čudné a výsmešné, ale v každom prípade kontroverzné,
  2. dostať to do galérie,
  3. získať si bohatého zberateľa, ktorý za dielo zaplatí obrovské peniaze.

Hirstov moment číslo tri prišiel niekoľkokrát po sebe. Charles Saatchi od neho kúpil niekoľko zvierat na začiatku jeho slávnej kariéry. (Neskôr sa dostali do konfliktu a umelec mnohé diela kúpil naspäť. Hej, biznismen vie, že ceny jeho umenia nesmú nikdy spadnúť). V roku 2008 zaplatila Miuccia Prada 6,3 milióna libier za tri rôzne mŕtve zvieratá vo formaldehyde a nazvala to „fantastickým konceptuálnym gestom“. Prada vedela, že tak svoju kúpu premení na akt a tak trochu (?) umelecké dielo.

Avšak veci sa posunuli ďalej a náš návod pre moderného umelca prestal fungovať. Zdá sa, že ďalším evolučným krokom bude úplné odstránenie fyzického umenia.

Ak si dovolíme trochu irónie, dalo by sa povedať, že až dosiaľ bolo cieľom umelcov predať bohatým niečo otrasné, teraz ide o to predať niečo, čo vlastne ani nie je. A oni to spravia, pretože trh s umením sa riadi určitou skrytou logikou, o ktorej málokto vie.

Umenie je hodnotou aj v kríze

Keď Damien Hirst zorganizoval svoju aukciu Beautiful Inside My Head Forever, písal sa rok 2008 a svet bol na sklonku najväčšej finančnej krízy. V to ráno, keď sa aukcia chystala, vyhlásili Lehman Brothers bankrot a finančný svet stál pred kolapsom. Napriek tomu odkráčal Hirst z aukcie so 172 miliónmi dolárov vo vrecku (medzi iným aj vďaka spomínanej Prade).

Povedané v skratke: bohatí zberatelia kupovali, pretože si nemohli dovoliť, aby sa ceny Hirstových diel prepadli, keďže už ich mnohí vlastnili. Základným princípom dynamiky trhu s umením je, že sa vždy musí objaviť niekto, kto zaplatí ešte vyššiu cenovku. Pretože tak navýši cenu všetkých diel umelca, vrátane tých, ktoré už niekto vlastní.

Umenie je pre mnohých formou investície, rovnako ako reality alebo akcie. Je v záujme všetkých, aby ceny umenia neprestajne stúpali, pretože umenie má dve úlohy v portfóliu investora:

  1. zhodnotenie kapitálu,
  2. daňovú optimalizáciu, keďže väčšina superbohatých ľudí žije tak, že si požičiava oproti hodnote svojich investícií, aby nikdy nemuseli platiť dane, ktoré bežní ľudia platia, keďže majú príjem.

Investícia ako každá iná

Digitálna koláž s názvom Everydays: The First 5000 Days sa vydražila za 69 miliónov dolárov. Foto: Beeple

NFT spĺňajú všetky kritériá, aby sa stali ďalším evolučným krokom vo vývoji súčasného umenia. Jedna vec je istá: do NFT už natieklo príliš veľa peňazí na to, aby sme ho mohli ignorovať len ako krátkodobú senzáciu. V marci tohto roka sa v Christie’s vydražil NFT .jpeg obrázka za 69 miliónov dolárov.

Jednoducho, superbohatí už do NFT naliali také množstvo kapitálu, že ho považujú za ďalšiu formu investície – dôležitú súčasť stavby ich portfólia. NFT žúr sa už dávno začal. Tentokrát ho však neorganizoval Damien. Asi nám starne.

George Salapa pôsobí ako investičný poradca, v minulosti pracoval v konzultingu v Spojenom kráľovstve a vo Viedni. Jeho články sa v minulosti objavili v americkom Forbese, Venturebeat, World Economic Forum a Worth a jeho blog môžete čítať tu.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?