3. novembra 2020

V novom projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu pre diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.  

V tomto rozhovore CEO a jeden zo spolumajiteľov najúspešnejšej slovenskej globálnej firmy Eset Richard Marko hovorí, že reforma školstva spojená s vedou a výskumom je základom toho, aby sa Slovensko posunulo medzi úspešné krajiny 21. storočia. „Ak chceme vidieť nejakú zmenu v tejto oblasti, musí si ju vziať ako prioritu premiér,“ dodáva.

Dáva vám zverejnený návrh Reformného plánu obnovy Slovenska nádej, že sa v dohľadných rokoch niečo vo vzdelávaní na Slovensku zmení?

Tento materiál som videl v čase, keď sa pripravoval. Poslal som k nemu aj niektoré pripomienky. Z môjho pohľadu bude záležať na tom, kto si túto agendu zoberie a čo si z nej vyberie. Tém je v reformnom pláne veľa a čo sa týka školstva, ak chceme vidieť nejakú zmenu, naozaj si to vyžaduje, aby si ho zobral ako prioritu premiér. Aby na reformy dohliadol on a svojou autoritou dosiahol, aby práve táto téma bola považovaná za dôležitú. On by mal povedať – ja chcem, aby sa školstvo zmenilo. On by mal povedať – zmeny, ktoré v tomto období vieme dosiahnuť, sú tieto, a budem naozaj pracovať na tom, aby sa zrealizovali. Lebo nápadov je naozaj veľa a mám obavu, že materiálov, ktoré obsahovali aj dobré myšlienky, tu už aj v minulosti bolo pomerne dosť. Zatiaľ sa však podarili zrealizovať skôr menšie veci, ktoré sa špeciálne v oblasti školstva skôr strácali.

Čo sa dá v školstve spraviť rýchlo, aby bolo efekt vidieť do konca volebného obdobia?

Napríklad zmena financovania vysokých škôl, univerzít. Dajú sa urobiť aj ďalšie veci a netvrdím, že toto je vec, ktorá by mala byť na prvom mieste v rámci školskej reformy, hoci pre mňa ňou je. Žiada sa mi ju stále pripomínať, keďže táto oblasť priamo súvisí s vedou a výskumom. Teraz model stojí primárne na tom, koľko má škola študentov, toľko peňazí dostane. Aspekt, aká tá škola naozaj je, ako kvalitne vyučuje, hrá menšiu rolu. Pripraviť nový systém aj do budúcnosti nie je až také komplikované. Nemusíme to vymyslieť nanovo. Máme svetové rebríčky univerzít a tie sú zostavované podľa nejakých kritérií. Tými sa dá priamo inšpirovať a preniesť do našich konceptov, ako peniaze prideľovať.


Teraz model stojí primárne na tom, koľko má škola študentov, toľko peňazí dostane. Aspekt, aká tá škola naozaj je, ako kvalitne vyučuje, hrá menšiu rolu.


Školám bude trvať, kým sa prispôsobia a zmenia…

Efekt bude, samozrejme, trochu dlhodobejší. Ja uvažujem tak, že keď sa tieto pravidlá dobre nastavia, vysoké školy musia súťažiť o zdroje. Ak ich vedú ľudia, ktorí nie sú schopní smerovať školu tak, aby ich tímy dokázali produkovať vedecké výsledky alebo absolventov žiadaných na trhu práce, či takých, ktorí sa vedia presadiť vo výskume, tak tie školy nebudú úspešné a bude vznikať tlak zospodu, aby došlo k zmene. To je aspekt, ktorý sa dá koncepčne pripraviť relatívne rýchlo, aj keď efekty prídu neskôr. Ale je to naozaj dôležité. Možno sa to dá urýchliť tým, že by sme sa pokúsili zo zahraničia získať expertov do vedenia univerzít. Nemusí to byť nevyhnutne rektor, ale niekto, kto prinesie know-how, lepší spôsob fungovania, novú kultúru na naše univerzity. To by celý proces zmien tiež posunulo.

Ako zo Slovenska spraviť IT HUB?
Pozrime sa na štátne IT,” hovoria zakladatelia Titans freelancers

Spolupracujete už dlhodobejšie s univerzitami, najmä s STU, máte tam lab, pomáhate so záverečnými prácami. Čo z toho sa vám najviac osvedčilo?

Robili sme viac vecí. Najviac sme sa zapojili do výskumného labu, ten stále funguje. Naši experti prednášali niektoré predmety, napríklad programovanie. Obe veci fungovali veľmi dobre. Nakoniec aj pre nás, lebo sme medzi študentmi identifikovali talenty a niektorí zo študentov potom skončili u nás. Ale to nebola primárna motivácia. Najväčší efekt bol pre samotnú školu. Naši ľudia nie sú dlhoroční vyučujúci, no prednášali predmety, ktorým naozaj rozumejú, vedia prinášať príklady z praxe, najnovšie trendy, zaujímavosti, výskum… To podľa mňa robilo výučbu oveľa atraktívnejšou, a preto našich vyučujúcich hodnotili medzi top prednášajúcimi.

Zafungovalo, že prednášať praktické veci z praxe má zmysel.

Nechcem to takto zjednodušovať. Nie som fanúšikom toho, aby sme študentov učili, ako hneď nabehnúť do praxe, do výroby. Univerzita je príprava širšieho potenciálu študenta, teda aspoň ten druh univerzity, ktorý mňa zaujíma, teda výskumná. Príklady z praxe pridajú k teórii niečo, vďaka čomu je téma pre študentov uchopiteľnejšia. Študenti to neberú ako nejaké nevyhnutné poučky, ktoré sa majú naučiť, ale vďaka praxi pochopia, že tie poučky majú zmysel. Že aj teoretické systémy sa dajú v praxi použiť na riešenie komplikovaných úloh.


Čo hovorí Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne?

„Vzdelávanie ako top priorita pre krajinu, napojenie na inovácie a digitálnu ekonomiku, spolupráca s firmami a hlavne silný líder. To sú štyri kľúčové veci, ktoré keď zvládneme, môže byť Slovensko úspešnou modernou krajinou. S Richardom Markom sa na budúcnosť a to, čo musíme urobiť, pozeráme podobnou optikou. Aj my v banke sme pripravení pomáhať s reformami. Najväčšiu výzvu vidím v tom, že trvá pomerne dlho, kým reforma vzdelávania prinesie výsledky. Vyžaduje to ochotu vlády pozerať sa nielen na aktuálny 4-ročný volebný cyklus, ale aj na dlhodobú perspektívu krajiny. Prajem si, aby sme boli svedkami štátnických rozhodnutí, ktoré presahujú jedno volebné obdobie a mali lídra, ktorý ich dokáže implementovať.”


Aby úspešne prebehla reforma vysokého školstva, musí byť jasný záujem aktérov uskutočniť ju. Vidíte ho napríklad na vysokých školách či na ministerstve školstva? Alebo prichádza skôr z firemného sektora, zo strany verejnosti?

Ministerstvo musí túto misiu „urobiť veľkú zmenu“ vziať ako príležitosť, nie ako záťaž. Bez toho sa nepohneme nikam. Nemyslím si, že nejaká súkromná firma, nech je to aj Eset, by mala byť tá, ktorá bude bojovať so systémom. To nemá šancu na úspech. No osobne si myslím, že ani minister na to nebude stačiť. Preto hovorím, že by si to mal ako agendu zobrať premiér.

Nebudú sa vysoké školy brániť? Veď v zásade im až tak zle nie je. Mnohí sa na školách „zabetónovali”, nechcú zmeny a nových ľudí, ktorí by ich priniesli.

Mnohí sa určite brániť budú. Na školách je však tiež veľa ľudí, ktorí túžia po zmenách. Niekedy majú väčšiu možnosť ovplyvniť systém zvnútra, niekedy menšiu. Niekedy to preto bude jednoduchšie a prirodzení spojenci sa tam nájdu rýchlo, niekedy to bude ťažšie. Nebude to jednoduchá úloha. Ale ako sa hovorí, na jednoduché úlohy nepotrebujeme lídrov.

Richard Marko, CEO spoločnosti Eset. Foto: Ondřej Pýcha

Takže opäť výzva predsedovi vlády.

No áno, aj predsedovi vlády. Však aj on si musí vybrať, čomu sa venovať, aké má priority. Myslím, že školstvo a s tým spojená veda a výskum sú pre premiéra skvelá príležitosť. V reforme daní či súdnictva ho ľahšie zastúpia ministri ako v prípade reformy školstva, kde už sú dezilúzia a frustrácia za roky nakopené tak, že si to vyžaduje naozaj silného lídra.

Mal by štát v oblasti vedy a výskumu priamo intervenovať, podporovať konkrétne inovatívne firmy?

Šimon Šicko z Pixel Federation spomenul v tejto súvislosti príklad Fínska. Fíni podľa neho vo veľkom podporovali herné firmy, no tie si príliš zvykli na prílev peňazí a neboli motivované uspieť na trhu. Fínsko je považované za pozitívny príklad krajiny, ktorá robí veci systematicky a rozumne. A ak je ich skúsenosť napríklad v hernom priemysle skôr negatívna, to ma utvrdzuje v názore, že podpora firiem takouto formou nedáva zmysel. Štát má vytvoriť normálne rozumné podmienky, aby firmy nemuseli s ničím bojovať a nemuseli hľadať kľučky, ako sa vyrovnať s nastavenými pravidlami.

Čo Šimona Šicka z Pixel Federation naučili o Slovensku mesačné potulky karavanom?

Takže priame štátne dotácie do firiem nepovažujete za efektívne?

Príliš to nesledujem, ale podľa toho, čo som zachytil, si myslím, že tento systém nefunguje ani u nás. Firmy tie peniaze minú, samozrejme, ale deformuje to trh a mohlo im to v konečnom dôsledku aj uškodiť. To, kde by štát takouto formou mal vstupovať, je takzvaný základný výskum. Ten má predsa len ďalej od komerčnej realizácie, návratnosť je veľmi otázna a veľmi dlhodobá. V tomto prípade štát zohráva kľúčovú rolu. Týka sa to hlavne univerzít, výskumných inštitútov, kde je potrebné mať jasný systém grantov. Opäť, nie že by na Slovensku neexistoval, ale spája sa s nesprávnym využívaním týchto zdrojov, nahrávaním kamarátom, ktorí s reálnym výskumom nemajú nič spoločné.

Ako ďaleko sme od stavu, ktorý by ste považovali za akceptovateľný, napríklad v podpore základného výskumu?

Ďaleko, ale nechcem to nechať v polohe, že nemá význam sa o niečo snažiť, lebo to bude trvať desať či viac rokov. Podľa mňa sa aj za rok-dva dajú urobiť veľké zmeny oproti stavu, ktorý tu máme. Za predpokladu, že si to naozaj zoberie pod seba niekto, kto má autoritu dosiahnuť zmenu. Spomenul som tu premiéra. Podľa mňa je tu istota, že keď si prizve správnych expertov, bude to úspešné. Celá spoločnosť určite uzná, že je to skvelá vec, že konečne sme sa niečoho takého dožili.


V konečnom dôsledku nám to je jedno, v čom budeme úspešní. Keď sa to budeme snažiť umelo nasmerovať, bude to ťažšie, než keby sme len podporovali tvorivosť.


V ktorej oblasti základného výskumu sme na tom momentálne medzinárodne konkurencieschopní? Inak povedané, kde sa má štát finančne angažovať, aby to dávalo zmysel?

Robíme Eset Science Award, kde sa snažíme nájsť najlepších vedcov medzi tými, ktorí na Slovensku pôsobia. To nám dáva nejakú predstavu, kde sa asi robí veda a výskum porovnateľné so svetom. Zdá sa napríklad, že aktuálne je dosť silne zastúpená oblasť chémie. Ale viete, existujú tu ostrovčeky pozitívnej deviácie, o ktorých ani nevieme a je potrebné ich hľadať. Nemyslím si, že by mal štát povedať – tak teraz ideme podporovať biotechnológie v oblasti editácie genómu. Lebo štát to podľa mňa nevie vhodne vybrať. Sme malá krajina, buďme radi za talenty, ktoré sa tu objavia, bez ohľadu na to, v ktorej oblasti pôsobia. Mám na mysli rozumné oblasti, nemyslím nejaké extrémy. Ale nechal by som tam dosť veľký priestor. V konečnom dôsledku nám to je jedno, v čom budeme úspešní. Keď sa to budeme snažiť umelo nasmerovať, bude to ťažšie, než keby sme len podporovali tvorivosť. Tie talenty sa takto objavia a pravdepodobne práve v tých oblastiach, ktoré vo svete rezonujú, kde existuje perspektíva a ktoré sú zaujímavé.

Spoliehate sa na to, že mladí si prirodzene vyberú istú oblasť, lebo vidia, že tým smerom ide pokrok?

Áno. Ale aj v prípade, že si vyberú menej populárnu oblasť a budú v nej dobrí, to vôbec neprekáža. My predsa nevieme vopred povedať, čo je víťazná stratégia. Teraz sa hovorí o umelej inteligencii, kvantových počítačoch, biotechnológiách… Do tých idú všade na svete obrovské zdroje, neporovnateľné s tým, čo máme k dispozícii my. Samozrejme, môžeme aj v nich byť úspešní, môže sa tu objaviť výnimočný talent, ale nesmeroval by som to teraz tak, že poďme sa dostať na špičku v umelej inteligencii. To by bolo veľmi ťažké, konkurencia je obrovská.

Takže skôr nejaké niche odbory?

Áno, ale aj umelá inteligencia je veľmi široká, niche pre nás sa môže objaviť aj v nej.

Čo vás motivuje robiť Eset Science Award?

Ukázať, že na Slovensku existuje aj špičková veda. A že sa dá so situáciou niečo urobiť a postupne náš potenciál lepšie využiť. Chceme objavovať talenty, o ktorých sme doteraz nevedeli, že ich tu máme a chceme, aby spoločnosť ako celok vnímala prínos vedy a výskumu.

Máte pocit, že sa vám to darí?

Mám. Vidím reakciu aj medzi ľuďmi, ktorí vo vede na Slovensku pôsobia, aj medzi veľmi rozumnými ľuďmi, ktorí nie sú vedci, no chápu, že je to jeden z kľúčových aspektov úspechu pre krajinu, ako je Slovensko. Je kľúčový pre hociktorú krajinu.

Aká je reakcia vedcov? Že konečne niekto doceňuje, čo robia?

Presne taká. A sú až prekvapení, že sa tieto veci dajú robiť až tak na úrovni.

S Richardom Markom sa rozprávali Tatiana Vavrová a Juraj Porubský.

O projekte Forbes: Moderná krajina

Poďme spraviť zo Slovenska „Modernú krajinu“ 21. storočia. Využime aktuálnu krízu i prostriedky, ktoré sa s ňou spájajú a posuňme Slovensko o veľký krok ďalej. Taký je plán projektu „Moderná krajina“, v ktorom sa Forbes pýta osobností z obálok ako na to!

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?