„Do zahraničia sme posielali stovky študentov, ale limitovali sme ich výberom škôl, pretože sme mali zazmluvnené len tri. Chcel som to zmeniť,“ začína svoje rozprávanie Kamil Kudas, ktorý založil agentúru na sprostredkovania štúdia v zahraničí StudyCare.
Aktuálne majú za sebou už druhú silnú sezónu a tento rok počítajú s tým, že na školy do cudziny pošlú až 600 študentov.
Sám Kamil sa pred niekoľkými rokmi rozhodol zbaliť a odcestovať na univerzitu do Dánska, kde študoval medzinárodný obchod a marketing. Následne začal pracovať pre sprostredkovateľskú agentúru, no jeho predstavy o fungovaní tejto služby boli odlišné.
Študentom dnes pomáha dostať sa nielen do Dánska a Holandska, o ktoré je veľký záujem, ale do ponuky svojej agentúry zaradili aj školy v Dubaji a nemá problém pomôcť ani s prihláškami na exkluzívny Harvard.
Čo boli tie najcennejšie skúsenosti, ktoré ste si vzali zo štúdia v zahraničí vy?
V prvom rade mi štúdium zabezpečilo lepší život a skrátilo cestu k úspechu. Zrejme som nemusel vynaložiť toľko úsilia na štúdium na vysokej škole ako študenti na Slovensku. Zároveň viem, že som získal viac relevantných informácií a skúseností v odvetví, ktorému sa dnes venujem.
Študenti na Slovensku si totiž memorujú poučky, ktoré nevedia aplikovať v živote, a učia sa podľa osnov ešte z 80. rokov. Tieto informácie sú im v dnešnej dobe úplne zbytočné, pretože spoločnosť funguje inak. Slovenské školstvo v tomto prirovnávam ku garáži – kde odložíme veci, ktoré sa nám možno niekedy zídu, ale nakoniec si uvedomíme, že sú úplne zbytočné.
Chodiace encyklopédie
Bola teda situácia v slovenskom školstve vašou hlavnou motiváciou odísť?
Myšlienku odísť som dostal počas strednej školy, kedy nás učitelia pred maturitou strašili, že to je ťažké, ale stále je to nič oproti tomu, čo nás čaká na vysokých školách. Veľmi som sa toho zľakol, pretože som nerozumel, prečo by mala byť vysoká škola niečo, čoho sa mám obávať. Myslel som si, že päť rokov nebudem mať žiaden život a budem len sedieť nad knihami.
Kamil na pôde Breda University. Foto: Archív Kamila Kudasa
Kamil na pôde Breda University. Foto: Archív Kamila Kudasa
Pred ľuďmi, ktorí žijú takýmto spôsobom, mám neskutočný rešpekt, ale na druhej strane to mnohí nedokážu v živote uplatniť. Zľakol som sa tejto myšlienky až tak, že som utekal do zahraničia, a bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohol urobiť.
Dalo mi to lepšie uplatnenie sa na trhu práce a bolo to obrovské dobrodružstvo. Z obdobia z Dánska si pamätám veľmi veľa dní, asi viac ako za posledné štyri roky v Bratislave. Podľa mňa sa úspech v živote na konci dňa meria tým, na koľko dní si spomenieme.
Vaša agentúra nefunguje klasickým spôsobom zazmluvnenia zahraničných škôl, ktoré študentom následne ponúkate. Ako si vyberáte tie, s ktorými spolupracujete?
Nie je to o výbere, ale o tom, že sa snažíme osloviť všetkých. Jeden z dôvodov, prečo sme sa to rozhodli robiť je, že v našom regióne je pomerne kompetitívny trh. Veľa škôl je zazmluvnených inými agentúrami a tie im stačia.
Premýšľal som aj o vytvorení exkluzívnej služby, v rámci ktorej by sme mali v portfóliu päť najlepších škôl sveta.
Potrebujeme kontaktovať všetky, aby sme pre študentov vedeli zostaviť najlukratívnejšiu ponuku. Druhým dôvodom je, že chceme “vypiecť” s konkurenčnými agentúrami. Nebudeme ponúkať dve-tri krajiny a štyri školy, ale oveľa viac. Už teraz máme v ponuke deväť krajín.
A čo ak si študent vyberie krajinu alebo školu, ktorú nemáte v ponuke?
Aktuálne riešime napríklad prihlášku pre jedného klienta na školu vo Fínsku, kde zatiaľ nepôsobíme. Je pre nás ťažké povedať nie. Chceme zastrešiť potreby študentov komplexne, tak sme do toho šli.
Nás to posúva vpred, a vieme, že dopyt tu je. Týmto prirodzeným spôsobom naslúchania dopytu trhu zabezpečíme potreby našich klientov a zároveň budeme rozširovať portfólio služieb StudyCare.
Projekt návratu domov
Ide primárne o vysoké školy?
Áno, ale od septembra spúšťame aj ponuku stredných škôl v Nórsku a Dánsku. Tento projekt chceme rozširovať, keďže stredoškoláci sú naši budúci zákazníci.
Je v našom záujme ich získať čo najskôr. Portfólio by sme chceli rozšíriť o jazykové školy a projekt, ktorý by pomohol študentom vrátiť sa späť domov a získať dobrú prácu.
Ak by som sa teraz rozhodla, že chcem ísť študovať na Harvard a oslovím vašu agentúru, aký by bol postup?
Tieto školy sú tvrdým orieškom. Museli by sme si najskôr ujasniť, či rozumiete podmienkam štúdia na Harvarde. Z našich skúseností však vyplýva, že slovenskí študenti sa na ne veľmi nehlásia. Ak by však mali záujem, vedeli by sme samozrejme pomôcť s podaním vyšperkovanej prihlášky a urobiť prieskum do najväčšieho možného detailu.
Študentom pomáhame s motivačnými listami, životopismi a prípadne aj s portfóliom. Odporúčame im získať v tomto prípade viacero odporúčacích listov, aby sme ukázali, že študent má za sebou aj nejaké pracovné skúsenosti. Premýšľal som aj o vytvorení exkluzívnej služby, v rámci ktorej by sme mali v portfóliu päť najlepších škôl sveta.
Aký je váš biznis model?
Máme štyri servisné balíky služieb, v rámci ktorých sa ceny pohybujú od 150 do 380 eur. Táto cena závisí od počtu škôl a krajín, do ktorých posielame prihlášky. V cene je zahrnutá aj ročná spolupráca so študentmi, kedy sme s nimi v pravidelnom kontakte.
Sú aj študenti, ktorí sa nakoniec rozhodnú nenastúpiť na zahraničnú školu?
Samozrejme, psychika často zohráva svoju úlohu. Väčšinou ide o študentov, ktorí sa rozhodnú poslať jednu alebo dve prihlášky, pretože to chcú vyskúšať, ale primárne sa sústredia na slovenské a české školy.
Najväčší dopyt je po Dánsku, keďže je bezplatné. Sám nie som zo zámožnej rodiny, a preto som si myslel, že štúdium v zahraničí je pre mňa vylúčené.
Aj keď ich prijmú, polovica z nich sa následne rozhodne pre domáce školy. Naším záujmom však nie je rozposielať zbytočne veľa prihlášok, nakoľko ani my nechceme administratívne zaťažovať školy.
Ide študentom skôr o krajinu, v ktorej chcú žiť alebo o to, aký odbor chcú študovať?
Skôr ide o krajiny. Najväčší dopyt je po Dánsku, keďže je bezplatné. Sám nie som zo zámožnej rodiny, a preto som si myslel, že tým pádom je pre mňa štúdium v zahraničí vylúčené. Neskôr som zistil, že štúdium v tejto krajine je zadarmo a navyše budem dostávať 750 eur za to, že tam študujem a pracujem.
Ako študent som si dokázal zarobiť viac ako dvetisíc eur mesačne a navyše som študoval na vysokej škole. Holandsko stojí dvetisíc eur za rok, čo je stále dostupné. Krajina sa navyše rozhodla zvýšiť podporu pre študentov na 850 eur mesačne. Po týchto krajinách je veľký dopyt aj v Čechách.
StudyCare Team zástupcovia škôl Aarhus University – Dánsko a ISM – Litva. Foto: Archív Kamila Kudasa
Na druhej strane máme krajiny, s ktorými agentúry veľmi nespolupracujú. Jednou z nich je Malta, kde sa nachádza obrovská univerzita so širokou škálou odborov. Je však takisto bezplatná. Za istých podmienok aj Nórsko či Írsko.
Spojené kráľovstvo je naopak veľmi drahé a nie je po ňom ani taký dopyt. Zámožnejším študentom odporúčame namiesto toho skúsiť Dubaj. Ide o nový trh, kde sa sťahujú medzinárodné firmy a študenti v nich majú možnosť stážovať.
Školy v Dubaji sa nachádzajú v takzvaných študentských parkoch, ktoré susedia so sídlami firiem Google, Meta a Apple. Siedma najlepšia univerzita sveta v oblasti turizmu má zase sídlo presne oproti hotelu Burj Al Arab, kde študenti získavajú praktické skúsenosti.
A čo sa týka odborného zamerania?
Najväčší záujem je o segment biznisu a s ním súvisiace odbory. Populárny je aj marketing. Avšak dnes sa miesto neho stále viac klientov zameriava na európske štúdiá, právo a psychológiu.
Veľa agentúr študentov od štúdia psychológie v zahraničí odrádza. Tvrdia, že to nie je možné, no v skutočnosti túto oblasť jednoducho neponúkajú, keďže školy, ktoré tento odbor vyučujú, nespolupracujú s agentúrami.
Dubaj to má vymyslené zaujímavo. Ak záujemca zmaturuje na čisté jednotky, má odpustenú polovicu školného.
Výhodné je napríklad študovať všeobecné inžinierstvo. V Dánsku školy takýchto študentov vyslovene vyhľadávajú, pretože majú zazmluvnené firmy, ktoré absolventom garantujú prácu. Záujem je aj o medicínu, ale tento odbor je naozaj problém.
Väčšina krajín uprednostňuje svojich študentov a termíny prihlášok na tieto odbory sú zvyčajne veľmi skoré, často skôr, než si naši maturanti vôbec uvedomia, že by mali začať riešiť prihlášky.
Jedná časť je dostať sa na školu, no druhá je financovanie. Aké možnosti majú slovenskí študenti pri získavaní štipendií?
Ide o študentské štipendiá a granty, ktorých podmienky zväčša spĺňajú študenti už pri nástupe. Stačí, že ste študent z Európskej únie, musíte mať minimálne 18 rokov a odpracovať 56 hodín mesačne.
Takéto podmienky sú v Dánsku a sú zvládnuteľné. Školy v zahraničí si uvedomujú, že študenti nemajú byť len chodiace encyklopédie. Je dôležité sa socializovať, networkovať a nájsť sa. Komplikovaná situácia nastala v Spojenom kráľovstve po Brexite. Krajina študentom poskytuje len zľavu z ubytovania alebo školného.
Avšak zľava dvetisíc libier z 13-tisíc, a to ešte len v prvom roku, nie je veľmi lukratívna. Ďalšou možnosťou sú športové štipendiá, avšak takéto štipendiá dostanete len v prípade, ak ste napríklad súčasťou Olympijského tímu.
Dubaj to má vymyslené zaujímavo. Ak záujemca zmaturuje na čisté jednotky, má odpustenú polovicu školného. Naopak, najlepšia škola v Litve odpúšťa školné na základe vstupného testu, motivačného listu a osobného pohovoru.
Nostalgia a späť domov
Majú študenti možnosť v Dubaji pracovať vo firmách, ktoré ste spomínali?
Určite áno. Kdekoľvek na svete je bežné, že takéto firmy sú spojené so školami. Niektoré si ich dokonca zazmluvňujú, v iných zasa študenti odpracujú povinnú prax. Potom už závisí len od šikovnosti študenta a od toho, či firma ponúka aj konkrétnu pozíciu.
Kamil Kudas a Liudmyla Nahaichuk - International Enrolment Manager (The Emirates Academy of Hospitality Management). Foto: Archív Kamila Kudasa
Kamil Kudas a Liudmyla Nahaichuk – International Enrolment Manager (The Emirates Academy of Hospitality Management). Foto: Archív Kamila Kudasa
Na druhej strane však chceme, aby sa sem študenti vracali. Nech nadobudnú skúsenosti v zahraničí a následne sa vrátia na Slovensko. Ako sa pozeráte na túto tému?
V zahraničí sa študenti delia na dve časti. Jedna je tá, ktorá si uvedomí, že doma je doma. Ja som bol 4 a pol roka v Dánsku a štyri roky som bol šťastný. Zrazu však nastal zlom a nostalgicky mi začali chýbať bežné veci. Išlo nielen o rodinu, ale aj o tie maličkosti, ako diery v chodníku, cez ktoré som ako dieťa preskakoval na korčuliach alebo paneláky. Cítil som nostalgiu a potrebu vrátiť sa.
Na Slovensku sa naozaj nemáme zle a v dnešnej dobe máme veľa príležitostí. Ľudia už nemusia chodiť pracovať na stavby do Nemecka, aby si zarobili. Ako agentúra chceme dať našim firmám možnosť spojiť sa so študentmi, ktorí cez nás študujú v zahraničí a dať im dobrú pracovnú ponuku.
Sú to kvalifikovaní ľudia so skúsenosťami a pre firmy to môže byť zaujímavé. Išlo by o doplnkovú službu, ktorej sa budeme venovať až v čase, keď agentúra bude mať vyšperkovanú ponuku krajín a ďalšie služby.
Aké máte plány do budúcnosti? Prípadne, na aké trhy a akým spôsobom sa plánujete rozširovať?
Tento rok chceme vstúpiť na maďarský trh. Ako začínajúci podnikateľ sa snažím testovať rôzne stratégie. Zároveň sa zaujímam aj o poľský trh. Množstvo vecí však závisí od toho, akých nájdem spolupracovníkov. Verím však, že do roka budeme na týchto trhoch aktívni, a potom budeme môcť cieliť na celú Európu.
